Moja cesta za zatmenφm zaΦala v roku 1962. Vtedy som sa dozvedel v brnenskej hvezdßrni, ₧e v roku 1999 bude v Rak·sku ·plnΘ zatmenie Slnka. Odvtedy som na t·to udalos¥ myslel. Myslel som na ≥u aj v lete roku 1971, ke∩ som v Jerevane kupoval zrkadlov² objektφv MTO s ohniskom 1.1 m. Dlh² Φas ma trßpila myÜlienka, ako sa dostanem do Rak·ska, ke∩ sa tam nesmie...

Tento problΘm ma naÜ¥astie v roku 1999 trßpi¥ nemusel, mal som vÜak inΘ starosti. Eur≤pa nie je z h╛adiska poΦasia t²m prav²m miestom na pozorovanie ·kazu trvaj·ceho nieko╛ko min·t. VÜadeprφtomnΘ mraky zlo₧ito prekonßvaj·ce alpsk² masφv robia z v²beru miesta pozorovania v Eur≤pe horor pre silnΘ nervy. A navyÜe matka prφroda sa rozhodla, ₧e si s nami zaÜpßsuje a celkom peknΘ poΦasie panuj·ce pomerne dlh² Φas pred zatmenφm nahradila dvojicou studen²ch frontov, ktorΘ poslala cez Alpy prßve poΦas zatmenia.

10. augusta 1999 doobeda som sedel za poΦφtaΦom a zadumane Ütudoval aktußlne snφmky z meteorologickej dru₧ice a predpovede oblaΦnosti stiahnutΘ pomocou Internetu zo servera Meteo France. Situßcia vyzerala mimoriadne zle. Ist· nßdej dßvala azda len malß diera v oblaΦnosti nad Ma∩arskom, medzi Balatonom a Szegedom, vidite╛nß na predpovedi Meteo France. Chcel som eÜte overi¥, Φi rovnak² nßzor maj· aj inΘ meteorologickΘ ·stavy, ale tie radÜej z obßv pred nev∩akom sklaman²ch ╛udφ vydali predpovede typu: Ak nebude prÜa¥, nezmokneme. Tak nezostßvalo niΦ inΘ, len veri¥ Franc·zom. Okolo obeda padlo rozhodnutie. Ideme do Ma∩arska, do okolia mesta Paks, ktorΘ by malo le₧a¥ uprostred medzi obidvoma studen²mi frontami.

V 14.30 hod. vyrß₧a naÜa 8 Φlennß expedφcia dvoma autami od brnenskej hvezdßrne. D⌠sledne sa vyh²bame dialniciam, cestßm prvej triedy a hlavn²m hraniΦn²m prechodom. Mßme strach, aby sme neuviazli v predpokladan²ch dopravn²ch zßpchach. Jemn² dß₧dik sa menφ postupne, po prechode do Rak·ska cez PoÜtorn·, na prietr₧ mraΦien. Nßlada klesß ·merne mno₧stvu zrß₧ok. Ke∩ sa postupne prehryzieme asi hodinu pred polnocou k Balatonu, poΦasie sa zaΦφna zlepÜova¥. Obchßdzame totßlne pre╛udnen² Balaton a mierime ∩alej na juhov²chod. O polnoci sme takmer na mieste. Sme len nieko╛ko kilometrov od stredu pßsu totality a zastavujeme v lese, kde hodlßme prespa¥ pod hol²m nebom do rßna. Ke∩ si lφhame za asistencie mrakov komßrov na karimatky, mßme nad hlavou nebo plnΘ hviezd a kochßme sa poh╛adom na MlieΦnu drßhu. Nßlada st·pa.

PiÜ¥anie komßrov nie je tß pravß hudba na uspßvanie, a najmΣ ak mßte krvn· skupinu B. Neviem preΦo, ale 0 tie potvory nelßka. Nakoniec ma premohla ·nava. Preb·dza ma zßblesk a tlmenß rana. K²m staΦφ moja rozospatß hlava vyhodnoti¥ prφΦinu, dopadaj· na spacßk ¥a₧kΘ vodnΘ kvapky. Zle je, studen² front je tu! Ale je to ten prv² alebo ten druh² alebo ... . Chcelo by to ma¥ tu Internet a pozrie¥ sa na nejak· aktußlnu snφmku z dru₧ice. Zostßva len utiec¥ do ßut a do rßna dospa¥ v sede. Nßlada klesß. Po ⌠smej hodine rßno sa na zßpade objavuje pr·₧ok modrej oblohy, ktor² sa pomaly, ale iste zaΦφna rozÜirova¥ smerom k nßm. Front preÜiel! Nßlada st·pa.

R²chlo nßs op·Ü¥a rannß letargia, sadßme do ßut a ideme nieko╛ko posledn²ch kilometrov do cie╛a a h╛adßme vhodnΘ miesto pre pozorovanie. Nachßdzame ho na okraji typickΘho ma∩arskΘho po╛a s kukuricou asi 2 km JJV od obce NΘmetkΘr. Je to takmer uprostred pßsu totality, necel²ch desa¥ kilometrov od mesta Paks. PoΦasie vyzerß skvele. Je ·plne jasno, len v dia╛ke na v²chode eÜte mo₧no vidie¥ odchßdzaj·ci front. Keby tak teraz bolo zatmenie! Len₧e do ·plnΘho zatmenia ch²baj· eÜte takmer tri hodiny. Asi za hodinu sa na zßpade zaΦφnaj· objavova¥ malΘ, inokedy takΘ krßsne mrßΦky - kumuly. Nervozita st·pa. Jedin² tak²to niΦotn² mrßΦik v sprßvnom okamihu na sprßvnom mieste a je po vÜetkom. Starostlivo Ütudujeme ich pohyb a vym²Ü╛ame z·falΘ scenßre typu: ... tesne pred zatmenφm sadßme do auta a utekßme na v²chod. A Φo Dunaj, nie je tam most? Tak na zßpad. PreΦo na zßpad? Ve∩ je tam viac mrakov. No tak ... radÜej zostaneme na mieste.

ZaΦφna ΦiastoΦnΘ zatmenie, ktorΘ nßs takmer v⌠bec nezaujφma. ObΦas sφce kontrolujeme, Φi Mesiac odkrajuje Slnko predpφsan²m sp⌠sobom, ale ∩aleko viac sk·mame oblohu, Φo robia mraky. Asi uprostred ΦiastoΦnΘho zatmenia zaΦφnam nabφja¥ fo¥ßky. Som patriΦne nerv≤zny. A fo¥ßky tie₧. Minolta X-700 po vypnutφ automatiky odmieta pevnΘ Φasy, jednoducho sa sprßva zmΣtene. To je ·plne fatßlna zßvada. (A₧ doma som zistil, ₧e fo¥ßku niΦ nebolo a ten, kto bol zmΣten², som bol ja.) Beriem teda zßlo₧n² fo¥ßk Soligor a "nabφjam" do neho Fujicolor Superia 800. Budem nφm foti¥ pomocou zrkadlovΘho objektφvu MTO 10.5/1100 mm Slnko a jeho bezprostrednΘ okolie, t.j. protuberancie a vn·torn· a stredn· kor≤nu. No nazdar, ale ten fo¥ßk nerobφ v⌠bec niΦ. To bud· baterky. R²chlo menφm baterky a fo¥ßk koneΦne robφ to, Φo oΦakßvam. Potom eÜte ∩a╛Üie dva fotoaparßty "nabφjam" Agfacolorom HDC 400 Plus. Prv² dostßva do ruky starÜia dcΘra Hana (14 rokov). Mß za ·lohu fotografova¥ vonkajÜiu kor≤nu, ktorß sa u₧ nedostane do zornΘho po╛a m⌠jho obrovskΘho zrkadlovΘho objektφvu. Pou₧ije na to sveteln² objektφv Sonnar 2.8/200 mm naskrutkovan² na starej dobrej Praktike. Druh² dostane mladÜia dcΘra Zdena (11 rokov), aby vyfotografovala cel· oblohu od Slnka a₧ k obzoru. Mß preto Minoltu X-700 s objektφvom 2.8/28 mm.

Asi 20 min·t pred ·pln²m zatmenφm je nßdherne jasno a₧ na jedin² mrak, ktor² vÜak mieri priamo k Slnku. Nervy napnutΘ na prasknutie. Potom sa stane takmer zßzrak. Mrak zmenφ svoj smer a odplßva neuverite╛ne skoro kolmo na smer, ktor²m priÜiel, preΦ od Slnka. Ochladenie zemskΘho povrchu v mieste zatmenia sp⌠sobilo, ₧e pr·denie vzduchu je celkom inΘ, ne₧ na akΘ sme zvyknut². Nasadzujem na zrkadlov² objektφv filter vyroben² z ve╛kej poΦφtaΦovej diskety a h╛adßm vo fo¥ßku Slnko. ╧a╛Üφ nervßk! Nem⌠₧em nßjs¥ Slnko. V noci, ke∩ fotografujem t²mto objektφvom naprφklad Mesiac, je jeho nßjdenie ╛ahkΘ. Zamierim objektφvom Mesiac podobne ako hlav≥ou puÜky. Objektφv mß dokonca zameriavacie v²stupky pripomφnaj·ce muÜku. Ke∩ mi ale oslepuj·ce Slnko, do ktorΘho sa nem⌠₧eme priamo v⌠bec pozrie¥, svieti do oΦφ, je h╛adanie nßhodn²m tßpanφm. NaÜ¥astie aj toto tßpanie viedlo k ·spechu. Teraz u₧ len to Slnko nestrati¥. Je asi 5, mo₧no len 3 min·ty do ·plnΘho zatmenia. Je u₧ ·plne jasnΘ, ₧e to v²jde. ┌zky kosßΦik, ktor² zostal zo slneΦnΘho kot·Φa, na nßs ₧iari z priezraΦnej oblohy. Na zßpade je jasne vidie¥ blφ₧iaci sa mesaΦn² tie≥.

R²chlo sa stmieva a cite╛ne sa ochladilo (asi o 5 stup≥ov oproti teplote pred zaΦiatkom ΦiastoΦnΘho zatmenia). Je 12 hodφn 50 min·t. Dßvam dolu filter z objektφvu. Poh╛ad na poslednΘ jasnΘ slneΦnΘ l·Φe mi u₧ nem⌠₧e ublφ₧i¥. Presne zaostrujem objektφv. Sna₧φm sa maximßlne s·stredi¥. Okamih, na ktor² som sa tak dlho chystal, je tu a ja to nesmiem pokazi¥. Odrazu, akoby bez varovania, slneΦnß ₧iara prudko pohasne a na okraji slneΦnΘho kot·Φa, ktor² eÜte pred nieko╛k²mi sekundami oslepoval m⌠j zrak, svieti len trblietav² pr·₧ok svetla, naz²van² prßvom diamantov² prstenec. Jeho jas vÜak r²chlo slabne a rozpadßva sa na drobnΘ, jasne svietiace hviezdiΦky - Baileyho perly. S· sp⌠sobenΘ nerovnomernos¥ami mesaΦnΘho povrchu. Zatia╛ Φo vΣΦÜina ₧iariaceho slneΦnΘho kot·Φa je u₧ zakrytß, niektor²mi miestami eÜte prenikaj· poslednΘ slneΦnΘ l·Φe. Fantastick² poh╛ad. Po nieko╛k²ch sekundßch mizne i poslednß perla a okraj Slnka mß jasne Φerven· farbu, ktorß vÜak tie₧ r²chlo slabne. ╚ervenß farba patrφ chromosfΘre, tenkej vrstve plynu, vznßÜaj·ce sa nad vidite╛n²m slneΦn²m povrchom.

Na poh╛ad do h╛adßΦika m⌠jho fotoaparßtu nikdy v ₧ivote nezabudnem. Tmavo Üedomodrß obloha, striebristo svietiaca kor≤na a nßdhernΘ s²to ΦervenΘ protuberancie, vznßÜaj·ce sa nad "Φiernym Slnkom".

Ve╛mi dobre je vidite╛n² pohyb Mesiaca. U₧ po desiatich, pΣtnßstich sekundßch je zrete╛ne vidie¥, ako Mesiac zakr²va protuberancie na jednej strane Slnka a na strane opaΦnej ich odkr²va.

Chladnokrvne plnφm starostlivo a dlho pripravovan² plßn fotografovania. Menφm postupne expoziΦnΘ Φasy, aby som zachytil vÜetko od protuberanciφ a vn·tornej kor≤ny a₧ po koronßlne l·Φe v strednej kor≤ne. Tam musφ pomyseln· Ütafetu prevzia¥ dcΘra Hana, ktorß mß svetelnejÜφ objektφv s vΣΦÜφm zorn²m po╛om, ktor² umo₧nφ zachyti¥ vonkajÜiu kor≤nu. Exponujem jednu snφmku za druhou.

Z ·plnΘho s·stredenia ma vytrhne z·fal² v²krik Hany. Dr⌠tenß sp·Ü¥ naskrutkovanß na jej Praktike sa zasekla. Op·Ü¥am svoju zrkadlovku, vrhßm sa na jej fo¥ßk a bleskovo uvol≥ujem zaseknut· aretßciu sp·Üte. Ako sa vraciam k svojmu prφstroju, staΦφm si eÜte vÜimn·¥ krajiny okolo nßs a letmo pozrie¥ i na oblohu. Je Üero asi tak, ako ke∩ v noci svieti spln, alebo azda o trochu jasnejÜie. Okolo Slnka zakrytΘho Mesiacom striebristo svieti kor≤na, ktorß jasne kontrastuje s tmavou oblohou. V╛avo dole od Slnka neprehliadnute╛ne ₧iari planΘta VenuÜa a s· vidie¥ aj jasnejÜie hviezdy. Obloha sa smerom k obzoru zjas≥uje a pri obzore mß ₧ltooran₧ov· farbu. To v dia╛ke, kde nie je prßve ·plnΘ zatmenie, svieti Slnko. Nemßm Φas vychutna¥ t·to skvel· panorßmu. MladÜia dcΘra Zdena vybavenß Minoltou so Üirokohl²m objektφvom vÜak nezavßhala, a tak prchavß krßsa kontrastov a farieb oblohy pri ·plnom zatmenφ zostala zachovanß. Musφm r²chlo spΣ¥ k zrkadlovke, preto₧e Φas ne·prosne letφ. Asi za desa¥ sek·nd som opΣ¥ na svojom mieste a fotφm ∩alej. Snφmam snφmky v nieko╛kosekundov²ch intervaloch. I tak mßm vÜak Φas, aby som si uvedomil krßsu celΘho ·kazu a zafixoval si v pamΣti nßdhern· hru farieb - kombinßciu Φervenej, bielej a modrej. Blφ₧i sa koniec ·plnΘho zatmenia. Moju pozornos¥ up·ta mimoriadne jasnß protuberancia, ktor· odkryl pohybuj·ci sa Mesiac. Jej intenzφvne jasnß Φervenß farba priamo bije do oΦφ a p⌠sobφ ako trblietanie s²to ΦervenΘho drahokamu.

AkΘ dlhΘ s· vlastne 2 min·ty a 20 sek·nd? Leziem po horßch ve╛a rokov a naÜ¥astie som sa odniekia╛ niekam doteraz nezr·til. Z knφh vÜak viem, ₧e ╛udia, ktorφ pre₧ili tak²to pßd v horßch, tvrdia, ₧e nieko╛ko sek·nd m⌠₧e trva¥ ako veΦnos¥. ┌plnΘ zatmenie Slnka je takΘ "antizr·tenie". ╚as letφ tak²m tempom, ₧e koniec zatmenia ma celkom zaskoΦil. Odrazu sa roz₧iaril ·zky Φerven² pr·₧ok chromosfΘry a vzßpΣtφ sa objavuj· opΣ¥ Baileyho perly, tentokrßt na opaΦnej strane slneΦnΘho disku, ne₧ kde pred chvφ╛ou zmizli. Perly sa zlievaj· r²chlo v stßle vΣΦÜie svietiace oblasti a z niΦoho niΦ je po vÜetkom. JasnΘ slneΦnΘ svetlo mi bije do oΦφ. Nesmiem u₧ pozera¥ do h╛adßΦika fotoaparßtu. Riskoval by som poÜkodenie zraku. Vo fotoaparßte je eÜte nieko╛ko snφmok. Exponujem ich "naslepo".

VyΦerpanφm klesßm na karimatku. Nieko╛ko sek·nd je celß naÜa expedφcia akoby v ·tlme a potom prepukne nekoneΦnß euf≤ria. Dnes som zatia╛ z poverΦivosti nefotil ₧iadne fotky okrem zatmenia Slnka. Teraz dokumentujem blßznivΘ nadÜenie okolo seba. ... MiloÜ, nevieÜ, kde je najbli₧Üie ·plnΘ zatmenie Slnka? V Angole. NevieÜ, ko╛ko stojφ letenka do Angoly? ... Ideme, Φo ty na to? Ty k·piÜ filmy, ja zaobstarßm KalaÜnikov, ... . Pletieme piate cez deviate a d⌠stojnφ otcovia rodφn si nezadaj· so svojimi ratoles¥ami. Moje nadÜenie vÜak pomaly opadßva a prichßdzaj· opΣ¥ obavy. Podarili sa tie fotky? Bol statφv domßcej v²roby dostatoΦne pevn²? Boli expozφcie sprßvne vypoΦφtanΘ? Zvolil som sprßvne filmy? Neutieklo mi Slnko prφliÜ ∩aleko od stredu po╛a?

Tieto myÜlienky ma trßpily a₧ do nasleduj·ceho rßna, kedy som stßl pri vyvolßvacom stroji v svojom ob╛·benom laborat≤riu a Φakal t²ch nekoneΦn²ch nieko╛ko min·t, k²m stroj vyvolß film. Zo stroja pomaly vylieza oran₧ov² pßs, uprostred pßsu s· svetlΘ kr·₧ky a okolo zelenej protuberancie tmavß kor≤na. A₧ teraz sa prichßdza tß pravß euf≤ria. Je to tam! Poobede u₧ v ·plnom pokoji ladφme za minilabom filtrßcie a denzity, aby obrßzky Φo najviac odpovedali realite. Zo stroja pomaly vypadßvaj· fotky, na ktor²ch u₧ m⌠₧em v pokoji vychutna¥ cel· t· krßsu prchav²ch okamihov.

Je aprφl roku 2000, dve hodiny v noci. Sedφm za poΦφtaΦom a stßle eÜte pracujem na spracovanφ dßt z naÜej expedφcie za zatmenφm Slnka. NaexponovanΘ snφmky sa postupne zmenili na 7 gigabajtov dßt ulo₧en²ch na 11 CD. A₧ teraz za poΦφtaΦom som si uvedomil, ₧e na snφmkach, ktorΘ sme urobili, je vidie¥ viac, ako som oΦakßval a ako sa na prv² poh╛ad zdalo.

╚o napφsa¥ na zßver m⌠jho rozprßvania? Prφroda je nekoneΦn²m zdrojom krßsy a je len na Φloveku, do akej miery t·to krßsu okolo seba vnφma. Stßl som u₧ na vrcholoch vysok²ch h⌠r, videl Everest pri vychßdzaj·com Slnku a Huascaran pri zapadaj·com Slnku, pozoroval, ako svieti Jupiter nad Matterhornom, obdivoval ╛adovce pri mesaΦnom svetle, videl polnoΦnΘ Slnko, videl vychßdza¥ Mesiac nad Himalßjami, ale ·plnΘ zatmenie Slnka ... . Musφm u₧ konΦi¥. ╚o chvφ╛a bude rßno a ja musφm dorobi¥ eÜte t· animßciu.