Poslednß Baileyho perla prßve zhasφna na okraji Slnka, ktor² sa
eÜte pred zlomkami sek·nd trblietal a zmenil svoju farbu na jasne
Φerven·. Nastßva asi 2 sekundy dlhΘ obdobie, ktorΘ zohralo
v minulosti pri odha╛ovanφ tajomstva Slnka ve╛mi d⌠le₧it· ·lohu.
22. decembra 1870 pozoroval ·plnΘ zatmenie Slnka Charles August Young
(1834 - 1908). K pozorovaniu pou₧il spektroskop. S blφ₧iacim sa ·pln²m zatmenφm
spektrum Slnka, znßme z pozorovania mimo zatmenia, postupne tmavlo. V okamihu,
ke∩ zhasφnali poslednΘ Baileyho perly, spozoroval nesmierne zvlßÜtny jav,
ktor² netrval dlhÜie ako 2 sekundy. SlneΦnΘ spektrum, ktorΘ obsahuje ve╛kΘ
mno₧stvo tmav²ch tzv. Frauenhoferov²ch Φiar sa akoby obrßtilo. P⌠vodne tmavΘ
Φiary za₧iarili na tmavom pozadφ. Tento kratuΦk² okamih mu umo₧nil pochopi¥
nesmierne mnoho. TmavΘ absorbΦnΘ Φiary v spektre Slnka vznikaj· t²m,
₧e p⌠vodne spojitΘ spektrum svetla vy₧arovanΘho fotosfΘrou prechßdza vrstvou
plynu, ktor² urΦitΘ vlnovΘ dσ₧ky pohlcuje. Plyn na rovnak²ch vlnov²ch dσ₧kach
svetlo znova vy₧aruje rovnomerne v ka₧dom smere. Ke∩ Mesiac zakryje fotosfΘru, uvidφme
na krßtku chvφ╛u vrstvu ₧iariaceho plynu oproti tmavΘmu pozadiu.
Tßto ve╛mi tenkß vrstva, nachßdzaj·ca sa bezprostredne nad fotosfΘrou, bola nazvanß
chromosfΘra.
K pozorovaniu slneΦnΘho spektra tesne
pred zaΦiatkom ·plnΘho zatmenia nie je potrebnß Ütrbina, ktor· mß ka₧d² be₧n² spektrograf.
Je to danΘ t²m, ₧e ·zka kosßkovitß Φas¥ Mesiacom eÜte nezakrytΘho Slnka Ütrbinu nahradφ. Spektrßlne
Φiary v tomto tzv. bleskovom spektre maj· potom pochopite╛ne tvar kosßka. BleskovΘ spektrum
na obrßzku ukazuje jasnΘ spektrßlne Φiary na Φiernom pozadφ. Uprostred spektra sa vÜak
¥ahaj· ·zke pßsy spojitΘho spektra s tmav²mi absorbΦn²mi Φiarami. Tieto pßsy patria posledn²m
Baileyho perlßm (t.j. fotosfΘre), ktorΘ eÜte nestaΦili zhasn·¥.
