FotosfΘra je trochu nepresne naz²vanß slneΦn²m povrchom. V skutoΦnosti Slnko
₧iadny pevn² povrch nemß. FotosfΘra je iba vrstva, ktorß vy₧aruje do priestoru
preva₧n· Φas¥ vidite╛nΘho ₧iarenia.
Vrstva nachßdzaj·ca sa pod ≥ou je toti₧ "neprieh╛adnß"
a prenos energie sa v nej deje konvekciou (t.j. vzostupn²mi a zostupn²mi pr·dmi). FotosfΘra
je ve╛mi tenkß, asi len 300 km. Mß bielu farbu, preto₧e ╛udskΘ oko ju chßpe ako
Ütandardn² zdroj svetla a je prßve na svetlo fotosfΘry "nakalibrovanΘ". FotosfΘra
mß pri detailnom poh╛ade zrnit· Ütrukt·ru - je pokrytß tzv. granulßciou. JednotlivΘ
granule s· vrcholky v²stupn²ch konvektφvnych pr·dov. V slneΦnej fotosfΘre sa
vyskytuj· Φasto
slneΦnΘ Ükvrny.
Mno₧stvo v²skytu slneΦn²ch Ükvαn sa periodicky
menφ s
peri≤dou asi 11 rokov. SlneΦnΘ Ükvrny s·visia s magnetick²m po╛om Slnka.
MagnetickΘ pole v Ükvrnßch je ve╛mi intenzφvne. Jeho intenzita je obyΦajne viac
ako tisφckrßt vΣΦÜia ne₧ intenzita zemskΘho magnetickΘho po╛a. Teplota Ükvrny je
ni₧Üia ako teplota okolitej fotosfΘry. Zatia╛ Φo teplota fotosfΘry je asi 5800 K,
teplota v Ükvrnßch je asi len 4000 K. Farba Ükvαn je Φervenß, ale ich ₧iarenie
je o to╛ko slabÜie ako ₧iarenie okolitej fotosfΘry, ₧e sa javφ ako Φierna. Stred
Ükvrny je najtmavÜφ a naz²va sa umbra. Okraje - penumbra s· menej tmavΘ a prejavuj·
vlßknit· Ütrukt·ru magnetick²ch siloΦiar. SlneΦnΘ Ükvrny sa vΣΦÜinou vyskytuj·
vo dvojici s opaΦnou polaritou magnetickΘho po╛a. èkvrny b²vaj· obklopenΘ
jasnejÜφmi oblas¥ami, tzv. fakulov²mi poliami. Tieto polia s· najlepÜie vidite╛nΘ
pri okraji slneΦnΘho disku. Na snφmke, ktor· som urobil objektφvom typu Maksutov -
Cassegrain pri pou₧itφ Üpecißlnej extrΘmne tenkej f≤lie zoslabuj·cej vidite╛nΘ ₧iarenie
a pri╛ahl· infraΦerven· a ultrafialov· oblas¥ asi mili≤nkrßt, si m⌠₧ete
pozrie¥ slneΦnΘ Ükvrny, fakulovΘ polia i granulßciu.
