Poh╛ady na oblohu a do krajiny pri ·plnom zatmenφ Slnka
fascinuj· hrou farieb a kontrastov. Nie je sφce ·plnß tma,
osvetlenie vÜak nie je o mnoho silnejÜie ne₧ v noci poΦas splnu. Obloha
vysoko nad obzorom je takß tmavß, ₧e s· na nej dobre vidite╛nΘ
jasnejÜie hviezdy a planΘty. Na snφmke je neprehliadnute╛nß
predovÜetk²m planΘta VenuÜa. Smerom k obzoru je obloha stßle
svetlejÜia a v dia╛ke je jasne vidie¥, ₧e tam u₧ nie je ·plnΘ zatmenie
a svieti tam Slnko. Snφmka bola urobenß pribli₧ne uprostred trvania
·plnΘho zatmenia ve╛mi blφzko stredu pßsu totality.
MesaΦn²
tie≥ tvoril na zemskom povrchu elipsu
s ve╛kou polosou 57 km a malou polosou 48 km. To sp⌠sobilo, ₧e slneΦnß ₧iara bola vidie¥ v dia╛ke
vo vÜetk²ch smeroch. Keby sme si odmysleli jasne
₧iariacu kor≤nu zakrytΘho Slnka, vyzerala by obloha podobne ako rßno
pred v²chodom Slnka, len₧e Slnko akoby chcelo za chvφ╛u vyjs¥
s·Φasne na v²chode, zßpade, juhu, ... jednoducho vÜade. Tie≥ Mesiaca
sa
r·til po zemskom povrchu
r²chlos¥ou 686 m/s, a preto ₧iara
nad zßpadn²m obzorom r²chlo silnela a za min·tu tento
nßdhern² poh╛ad zmizol.
