|
V LaTeXu samotnom je ve╡a prostriedkov na kreslenie obrßzkov (Φo je
lep╣ie ako importova╗ obrßzky externΘ), od jednoduch²ch, ako je
prostredie picture, trochu lep╣φch ako je balφk epic, a╛ po
v²bornΘ (ale pomalΘ) kreslenie s PiCTeXom. V zßvislosti na type
kreslenia by jeden zo ╣tyroch nasleduj·cich systΘmov mohol by╗ pre Vßs
╣piΦkov²:
- pstricks; umn²m vyu╛φvanφm prφkazu
\special
dßva prφstup ku plnej sile PostScriptu z TeXu. Potrebujete
slu╣n² prekladaΦ z DVI do PostScriptu, ale v²sledok stojφ
za to. Dobre zdokumentovan² balφk Vßm dßva mo╛nos╗ pou╛i╗ nielen
prφkazy ni╛╣ej ·rovne, ktorΘ vykresluj· priamky, kruhy Φi
kru╛nice, ale aj makrß vysokej ·rovne na manipulßciu s objektami,
Φi textov²mi rßmami, kreslenie stromov, Φi matφc, pre efekty 3D
grafiky a ∩al╣ie. Balφk nßjdete na CTAN: pstricks.
- METAPOST; mali ste radi METAFONT, ale nikdy Vßs neuchvßtili s·bory
pφsem? Vysk·╣ajte METAPOST (pozri Otßzku ╚o je to METAPOST).
Mß v╣etku silu METAFONTu, ale generuje PostScript. D. Knuth ho
pou╛φva v svojej prßci.
- Mfpic; pßΦi sa Vßm METAFONT, ale nerozumiete jeho
jazyku? Tento balφk (CTAN: mfpic)
vytvorφ pre Vßs k≤d METAFONTu z jednoduch╣ie zvlßdnute╡n²ch
TeXovsk²ch makier. Nemß v╣etku silu METAFONTu, ale priate╡skej╣φ
vzh╡ad.
- PßΦi sa Vßm PiCTeX, ale nemßte dos╗ pamΣti alebo Φasu? Pozrite
sa na makrß CTAN: dratex od Eitana Guarariho, ktorΘ s·
tak silnΘ, ako vΣΦ╣ina ostatn²ch balφkov, ale je to celkom novß
implementßcia, dobre Φitate╡nß a plne zdokumentovanß.
Pφ╣ete dizertßciu a chcete dodr╛a╗ zvyklosti z Θry pφsacφch strojov?
Alebo pφ╣ete Φlßnok pre redakciu Φasopisu, kde je po╛adovanΘ dvojitΘ
riadkovanie?
LaTeX je systΘm pre sadzbu a teda konvencie tu re╣pektovanΘ s·
╣itΘ na v²robu knφh a Φasopisov. Ak va╣e po╛iadavky pramenia zo
zvyklostφ pre prφpravu dizertßciφ, treba nßjs╗ niekoho, kto je
zodpovedn² za tvorbu pravidiel na pφsanie dizertßciφ, a kto vßm
poskytne znenie zßsad pre pφsanie dizertßciφ (napr.
,,ak pou╛φvate
systΘm pre sadzbu, sna╛te sa, aby va╣a dizertßcia vyzerala ako dobre
vysßdzanß kniha``). (Ak mßte po╛iadavky z Φasopisu, potom je e╣te
nepravdepodobnej╣ie, ╛e si m⌠╛ete dovoli╗ tieto po╛iadavky zmeni╗.)
Ak sa vßm nepodarφ presvedΦi╗ zodpovedn²ch Φinite╡ov alebo
chcete sami zmeni╗ medziriadkovΘ medzery, potom:
- Sk·ste zmeni╗ hodnotu
\baselinestretch na 1.2-nßsobok
zßkladnej:
\renewcommand{\baselinestretch}{1.2} a to m⌠╛e
by╗ u╛ dos╗, aby ste ·radnφka presvedΦili, ╛e pravidlß dodr╛iavate.
Nesk·╣ajte zmeni╗ \baselineskip: jeho hodnota sa menφ pri
ka╛dom rozmery meniacom prφkaze.
- Alternatφvne, sk·ste line-spacing package (balφk
makier na medziriadkovΘ zmeny). Mo╛nosti s·:
- jednoduch² balφk makier doublespace na dvojitΘ
riadkovanie, CTAN: doublespace,
a
- pokia╡ chcete vΣΦ╣iu flexibilitu, pou╛ite balφk makier
setspace
CTAN: setspace,
ktor² bol upraven² pre LaTeX 2e.
Donald Knuth ·mysln∞ do TeXu nedal mo╛nost jednodu╣e m∞nit
vzdßlenosti mezi pφsmeny uvnit° slov, proto╛e tento zp∙sob zv²raz≥ovßnφ
textu je z typografickΘho hlediska nevhodn². Vznikl jako nßhra╛ka p°i
psanφ text∙ na star²ch psacφch strojφch.
Z typografickΘho hlediska se dß pova╛ovat je╣t∞ za ·nosnΘ, kdy╛ je tento
zp∙sob zv²razn∞nφ (naz²van² rozpal) pou╛it pro jedno nebo dv∞ slova,
kterß se nevyskytujφ uvnit° hladkΘho textu, nap°φklad nadpis D ∙ k a z.
Na CTANu je balφk CTAN: letterspace, v n∞m╛ je definovßno
stejnojmennΘ makro. Pou╛φvß se podobn∞ jako \hbox :
\letterspace to 1.3\naturalwidth{D∙kaz:}
@@@@
⌐t²l pre dizertßciu je obvykle ve╡mi ╣pecifick² pre dan· univerzitu.
Preto spravidla nie je prφli╣ u╛itoΦnΘ pßtra╗ po takomto ╣t²le mimo
rßmec univerzity alebo in╣tit·cie. Mnoho univerzφt vo svojej
excentricite stßle pou╛φva pre dizertßcie dvojitΘ riadkovanie.
Vtedy Vßs m⌠╛eme odkßza╗ na
Otßzku DvojitΘ riadkovanie v dokumentoch LaTeXu.
Ak chcete napφsa╗ vlastn² ╣t²l pre
dizertßcie, m⌠╛e Vßm posl·╛i╗ ako dobr² ╣tart ╣t²l University of
California (dostupnΘ v CTAN: ucthesis), ale
nemß cenu p·╣╗a╗ sa do ╗a╛kostφ. (Ak vedenie nepripustφ ╣tandardnΘ
typografickΘ konvencie, aj tak nebudete schopn² vytvori╗ esteticky
uspokojiv² dokument.)
Existuje nieko╡ko LaTeXovsk²ch balφkov, ktorΘ maj· za cie╡ toto
umo╛≥ova╗, ale v╣etky maj· svoje ohraniΦenia, preto╛e TeX nebol
navrhovan² na rie╣enie takejto ·lohy. Piet van Oostrum, ktor² vytvoril
preh╡ad dostupn²ch balφkov, odpor·Φa:
- picins
picins.sty je Φas╗ ve╡kΘho balφku
umo╛≥uj·ceho zahrnutie obrßzkov (napr. so ╣ed²mi boxami, r⌠znymi
DOS formßtmi, ...). Nachßdza sa v CTAN: picins.
Prφslu╣n² prφkaz je:
\parpic(╣φrka,v²╣ka)(x-off,
y-off)[Options][Pozφcia]{
Obrßzok}
Text odstavca
V╣etky parametre okrem Obrßzok s· volite╡nΘ. Obrßzok
m⌠╛e by╗ umiestnen² v╡avo alebo vpravo, orßmovan² obdσ╛nikom,
ovßlom alebo Φiarkovane. M⌠╛e ma╗ popis (\caption), ktor²
bude zahrnut² do zoznamu obrßzkov.
Nane╣╗astie (pre t²ch, ktorφ nerozumej· nemecky) je dokumentßcia
v nemeckom jazyku. Piet van Oostrum ale napφsal anglickΘ resumΘ,
ktorΘ je v CTAN: picins-summary
- floatflt
CTAN: floatflt je zdokonalenß verzia
floatfig.sty (pre LaTeX 2e), a jeho syntax je:
\begin{floatingfigure}[options]{
╣φrka obrßzku}
Obrßzok
\end{floatingfigure}
Existuje aj (viac-menej podobnΘ) prostredie floatingtable.
Tabu╡ky alebo obrßzky m⌠╛u by╗ danΘ na prav·/ ╡av· Φas╗
strany a pßrnu/ nepßrnu stranu pri dokumentoch, ktorΘ
rozli╣uj· pßrne a nepßrne strany.
Tento balφk umo╛≥uje pou╛i╗ aj balφk multicol, ale
nespolupracuje s ∩al╣φmi blφzkymi prostrediami.
- wrapfig
CTAN: wrapfig mß syntax:
\begin{wrapfigure}[v²╣ka obrßzku v riadkoch]%
{l,r,at∩}[presah
]{╣φrka}
obrßzok, popis obrßzku, at∩.
\end{wrapfigure}
Syntax prostredia wraptable je podobnß.
V²╣ka m⌠╛e by╗ vynechanß. Vtedy je dopoΦφtanß automaticky
programom. Program v╛dy berie vΣΦ╣iu hodnotu z vypoΦφtanej a
udanej hodnoty. Parameter {l,r,at∩} m⌠╛e by╗ tie╛
╣pecifikovan² ako i (inside - vn·tro) alebo o (outside -
vonkaj╣ok), pre dokumenty, ktorΘ rozli╣uj· pßrne a nepßrne strany.
Ke∩ pou╛ijeme ve╡kΘ pφsmenß, obrßzok m⌠╛e by╗ pohybliv². Parameter
presah dovo╡uje presah obrßzku do okrajov. Obrßzok alebo
tabu╡ka m⌠╛u by╗ zahrnutΘ do zoznamu, ke∩ pou╛ijeme prφkaz
\caption.
UvedenΘ prostredia nepracuj· vn·tri zoznamov, ktorΘ konΦia pred
doln²m okrajom obrßzku alebo tabu╡ky, ale m⌠╛u by╗ pou╛itΘ
v prostrediach parbox, minipage, a to aj pri dvojstσpcovej
sadzbe.
⌐tandardn² LaTeX zahα≥a v sebe nieko╡ko ╣t²lov,
ktorΘ ╣pecifikuj· riadok zßhlavia a spodku strany (headline,
footline). Mo╛nosti, ktorΘ mßme na zmeny, s· ve╡mi obmedzenΘ. LaTeX
umo╛≥uje mnoho, ale nie je jednoduchΘ to urobi╗. My to robi╗ nemusφme,
urobil to Piet van Oostrum.
Balφk je v adresßri CTAN: fancyheadings. Tento balφk
poskytuje jednoduch² mechanizmus na definovanie r⌠znych variantov
zßhlavia a spodnej Φasti strany. Adresßr obsahuje aj celkom dobr·
dokumentßciu a ∩al╣φ jeden alebo dva balφky. Balφk
fancyheadins umo╛≥uje aj predefinova╗ ╣t²l strany a ·vodnej
strany (pozri Otßzku U╛itφ \pagestyle{empty} na prvnφ strßnce v LaTeXu).
DobrΘ rie╣enie je pou╛itie verbatim.sty od Rainera Sch÷pfa, ktorΘ
poskytuje prφkaz \verbatiminput, ktor² urΦuje meno
vstupnΘho s·boru ako argument. Balφk je Φas╗ou
CTAN: 2etools.
Inß met≤da je pou╛itie prostredia alltt, ktorΘ vy╛aduje
alltt.sty (tento je teraz ╣tandardnß Φas╗ LaTeXu).
Vytvorenie registra - indexu, nie je jednoduchß ·loha. ╚o to je index a
ako ho robi╗ je ╗a╛ko rozhodn·╗. Rovnako je ╗a╛kΘ urobi╗ v╣eobecn·
dohodu, ako je sprßvne index robi╗. V ka╛dom prφpade musφte oznaΦi╗
v╣etky polo╛ky v texte (obvykle prφkazom \index, ktorΘ maj·
by╗ indexovanΘ.
Triedenie ve╡kΘho indexu priamo v TeXu nie je praktickΘ, preto sa
pou╛φvaj· postprocessing programy, ktorΘ spracovßvaj· index mimo TeXu
a register je dostupn² v ∩al╣om behu programu TeX.
DostupnΘ s· nasleduj·ce programy:
- makeindex
pre LaTeX pod Unixom (ale pracuje aj pod
in²mi operaΦn²mi systΘmami rovnako). Je v CTAN: makeindex.
Verzia pre Macintosh je dostupnß ako CTAN: macmakeindex, pre
MSDOS je s·Φas╗ou distrib·cie emTeXu a gTeXu (emTeX mß
verziu aj pre OS/2).
Dokumentßcia pre makeindex predstavuje dobr² zdroj
informßciφ ako vytvßra╗ register. Makeindex m⌠╛eme
pou╛i╗ aj s niektor²mi balφkmi makier TeXu, ako je naprφklad
Eplain.
- idxtex
pre LaTeX pod VMS. Je dostupn² (spolu
s ,,poznßmkovaΦom``
glotex v CTAN: glo+idxtex).
- texindex
Ve╡mi vtipnß malß utilita pre LaTeX pod
operaΦn²m systΘmom Unix. Je dostupnß v CTAN: texindex.
Existuj· aj inΘ programy s menom texindex, naprφklad
ten, ktor² je s·Φas╗ou distrib·cie Texinfo
(pozri Otßzku Co je to Texinfo).
S·bor CTAN: btxmactex obsahuje makrß a dokumentßciu pre
BibTeX s plain TeXom alebo priamo s Eplainom
(pozri Otßzku Co je to Eplain).
Pozri aj Otßzku Dokumentace k BibTeXu,
ktorß obsahuje ∩al╣ie informßcie o BibTeXu samotnom.
V²konn² balφk, ktor² umo╛≥uje sadzbu zlo╛it²ch notov²ch osnov, je
MusicTeX, ktor² napφsal Daniel Taupin
(taupin@rsovax.lps.u-psud.fr).
Je dostupn² v CTAN: musictex.
V nedßvnej minulosti Daniel (ako aj mnohφ ∩al╣φ,
ako Ross Mitchell a Andreas Egler) pracovali na v²voji MusicTeXu,
ktor² mß nßzov MusiXTeX. MusiXTeX je trojprechodov² systΘm
(s predprocesorov²m programom, ktor² poΦφta medzery pre prvky) a
dosahuje jemnej╣iu kontrolu, ako je mo╛nΘ dosiahnu╗ v nemodifikovanom
MusicTeXu. Daniel Taupin a Andreas Egler vyvφjaj· r⌠zne verzie
MusiXTeXu. Obe s· dostupnΘ v CTAN: musixtex-taupin a
CTAN: musixtex-egler.
Fan·╣ikovia digitßlnej hudby m⌠╛u sßdza╗ notßciu pou╛itφm
midi2tex, ktor² prekladß MIDI s·bory do zdrojovΘho k≤du
MusicTeXu. Je dostupn² z CTAN: midi2tex.
O dos╗ jednoduch╣φ zßpis ako MusicTeX mß abc2mtex. Je to
balφk navrhnut² pre zßpis mel≤die vo forme ASCII znakov
(abc notßcia). Tßto notßcia bola navrhnutß hlavne pre zßpis ╡udov²ch
mel≤diφ zßpadoeur≤pskeho p⌠vodu (φrskych, anglick²ch a ╣k≤tskych), ktorΘ
m⌠╛u by╗ zapφsanΘ aj klasick²m sp⌠sobom na jednej notovej osnove. Ale
m⌠╛e by╗ pou╛itß aj na mnoho in²ch typov hudby. Balφk je dostupn²
v CTAN: abc2mtex.
Pre diskusiu o problΘmoch sadzby n⌠t v TeXu je vytvorenß diskusnß
skupina. Pre subskripciu je treba posla╗ na adresu
mutex-request@stolaf.edu mail, ktor² obsahuje jedinΘ slovo
subscribe.
Makro-balφk pre kreslenie Feynmanov²ch diagramov v LaTeXu od Michaela
Lavine je dostupn² v CTAN: feynman.
M⌠╛eme tie╛ pou╛i╗ CTAN: feynmf, balφk makier pochßdzaj·ci od
Thorstena Ohla, ktor² pracuje v kombinßcii s METAFONTom (alebo METAPOSTom).
Makrß z balφkov feynmf alebo feynmp Φφtaj· popis
diagramu, ktor² je napφsan² v TeXu, a zapisuj· svoj k≤d. METAFONT
(alebo METAPOST) potom m⌠╛e vytvori╗ v ∩al╣om behu LaTeXu prφslu╣nΘ
pφsma. Pre nov²ch pou╛φvate╡ov, ktorφ maj· mo╛nos╗ pou╛i╗ METAPOST, mo╛no
odpor·Φa╗ PostScriptov· verziu pre lep╣iu prenosite╡nos╗ dokumentov, ako
aj niektorΘ ∩al╣ie d⌠vody.
|
