FreeBSD

Je ve╡a Unixov a FreeBSD je jedn²m z nich. FreeBSD je roz╣φrenie operaΦnΘho systΘmu BSD UNIX pre poΦφtaΦe "PC-kompatibilnΘ", je vyvφjan² a udr╛iavan² ve╡mi koordinovan²m Φlensk²m t²mom. áCie╡om tejto strßnky nie je vychvßli╗ FreeBSD a tvrdi╗, ╛e je lep╣φ ne╛ Linux.Cie╡om tejto strßnky je iba zaplni╗ informaΦnΘ vßkuum o operaΦnom systΘme FreeBSD na Slovensku (a v ╚echßch), preto╛e pod╡a nedßvneho zistenia neexistuje (zistenie je len nedßvne, tak╛e u╛ sa mohlo v╣eliΦo zmeni╗) ani v ╚echßch a ani na Slovensku ani jedna internetovskß strßnka, ktorß by sa venovala FreeBSD konkrΘtnej╣ie. Samozrejme, ╛e existuje FreeBSD Slovakia, ale tam sa nedoΦφtate niΦ po slovensky, ide iba o mirror. V ╚echßch zase maj· ve╡mi skromn² preklad, ale u╛ akΘko╡vek odkazy na inΘ strßnky vßs bud· n·ti╗ rozumie╗ angliΦtine.

Zakladn² preh╡ad vlastnostφ.

Dnes sa ve╡a rozprßva o Linuxe. Ak² je rozdiel medzi Linuxom a FreeBSD ?

FreeBSD ako organizßcia je podstatne viac koordinovanß ako tφmy pracuj·ce na Linuxe. Samozrejme, aj v²voj Linuxu je koordinovan² rovnako dobre, ale u╛ to nemo╛no poveda╗ o koordinacii medzi Linuxami, ktor²ch je ve╡a druhov. Jedinß centrßla FreeBSD je na URL: http://www.freebsd.org

Rozdiel medzi Linuxom?

FreeBSD je zalo╛enΘ na k≤de - 4.4BSD (Berkley Software Design, Inc.) - BSDI.

Podstata FreeBSD mß poΦiatky u╛ kdesi na konci sedemdesiatych rokov. Rozvφjala ho istß americkß vojenskß in╣tit·cia - DARPA. Hist≤ria je teda legendßrna. Tento systΘm mß dokonal² sie╗ov² k≤d. Linux sa narodil zaΦiatkom devΣdesiatych rokov, ke∩ sa Linus Torvalds zaΦal venova╗ Minixu. K≤d BSD prevzal aj Linux.

BSD - k≤d mß tri nekomerΦnΘ platformy.

1 - FreeBSD - distrib·cia obsahuje najmΣ podporu pre i386 (teda PC kompatibilnΘ)

2 - NetBSD - distrib·cia obsahuje podporu pre ve╡mi ╣irokΘ spektrum poΦφtaΦovej architekt·ry

3 - OpenBSD - distrib·cia je na rozdiel od FreeBSD podobne ako NetBSD pre viac druhov procesorov

Pod╡a sk·senostφ m⌠╛em poveda╗, ╛e zo v╣etk²ch horeuveden²ch typov BSD je FreeBSD najviac u╛φvate╡sky priate╡sk² (user-firendly). FreeBSD bez problΘmov spustφ linuxovskΘ programy (naprφklad Word Perfect Φi Star Office ), Φo Linux nedokß╛e s binßrnymi s·bormi pre inΘ Unixy, preto╛e utilita IBCS je zastaralß. Toto v╣ak nie je chyba Linuxu, ale nedostatku v²voja. IBCS spustφ jednoduchΘ ELF binßrne s·bory pre konzolu. S X Windows je to u╛ problematickΘ.╧alej, OpenBSD naprφklad nemß peknΘ grafickΘ rozhranie KDE vo svojej nedßvnej distrib·cii (1999), ale mo╛no ho in╣talova╗ dodatoΦne.

FreeBSD je r²chlej╣φ najmΣ pri vΣΦ╣om za╗a╛enφ, ale Linux zase u╛φvate╡sky jednoduch╣φ, u╛φvate╡sk² "sexy", Φomu dopomohla aj vΣΦ╣ia komunita pracuj·ca na v²voji Linuxu. V neposlednom rade aj ve╡kß reklamnß kampa≥ komerΦn²ch Linuxov (naprφklad CALDERA, Open LINUX, SuSE, Corel Linux a pod.) sp⌠sobila, ╛e Linux je viac "na oΦiach" verejnosti.

Preto teda viac ╡udφ pou╛φva Linux?

Opakujem, ide o marketing, tak╛e argument popularity neobstojφ, ╛e by bol Linux lep╣φ. Naprφklad LINUX aj SUN prevzali zdrojovΘ k≤dy BSD.

Linux a FreeBSD s· stabilnΘ systΘmy ako skoro v╣etky Unixy. Ke∩╛e FreeBSD ╡ah╣ie znß╣a vΣΦ╣iu zß╗a╛ ako server, viac sa hodφ do zß╗a╛ovΘho prostredia. Linux je v²born² ako pracovnß stanica.

PreΦo potom by som mal sk·si╗ FreeBSD?

Ak by som chcel zbehn·╗ aj inΘ binßrne s·bory napr. pre Solaris, Sun, FreeBSD pon·ka lep╣iu alternatφvu ne╛ Linux. A aj vtedy, ak by som chcel ma╗ firewalls, proxy server Φi in· sie╗ov· podporu. Opakujem - FreeBSD je lep╣φ ne╛ Linux najmΣ v sie╗ovom vybavenφ, nie ako pracovnß stanica. FreeBSD sa ╗a╛╣ie konfiguruje ne╛ Linux.

V²konnΘ rie╣enie pre Internet.

FreeBSD vytvorφ ve╡mi stabiln² internetovsk² i intranetovsk² server. Pon·ka spo╡ahlivΘ sie╗ovΘ slu╛by, dokonca i pri najvy╣╣ej zß╗a╛i, a pou╛φva pamΣ╗ efektφvne tak, aby zabezpeΦil r²chlu odozvu pre stovky a╛ tisφce s·Φasne be╛iacich u╛φvate╡sk²ch procesov.

A Φo je najd⌠le╛itej╣ie...

FreeBSD je zdarma

Preto╛e by ste mohli oΦakßva╗, ╛e operaΦn² systΘm s t²mito vlastnos╗mi stojφ ve╡a, je FreeBSD zdarma a dodßva sa s kompletn²mi zdrojov²mi k≤dmi. Keby ste ho chceli vysk·╣a╗, pon·kame Vßm na tejto strßnke viacej informφßciφ.

Kde m⌠╛em zφska╗ FreeBSD ?

FreeBSD is m⌠╛ete stiahnu╗ z Internetu alebo objedna╗. Tu je adresa jednΘho FTP servera, odkia╡ si m⌠╛ete stiahnu╗á FreeBSD. Objedna╗ si ho m⌠╛ete aj vo firme Reset spol. s r.o. so sφdlom v Pre╣ove, Budovate╡skß 9, 09001 Pre╣ov. Za╣lite email na adresu: kacmarik@wizzard.sk

FreeBSD je ╡ahkΘ nain╣talova╗

FreeBSD m⌠╛eme nain╣talova╗ z r⌠znych mΘdiφ vrßtane CD-ROM, diskety, magnetickej pßsky, disku so systΘmom MS-DOS, alebo ke∩ mßte sie╗ovΘ pripojenie, tak cez Internet. V╣etko Φo potrebujete je dvojica diskiet 1.44MB a tieto in╣trukcie. (Ak vßm poΦφtaΦ b·tuje z CDROMU, nepotrebujete diskety).

In╣talßcia FreeBSD

Unix mß ve╡mi ve╡a aplikßciφ zabudovan²ch u╛ v systΘme, tak╛e staΦφ len zadßva╗ prφkazy. Naprφklad prφkaz zip, Φφm m⌠╛ete zapakova╗ akΘko╡vek s·bory, je automaticky dodßvan², zatia╡ Φo na platforme MS DOS alebo MS Windows si musφte aplikßciu PKZIP zadovß╛i╗ separßtne.

Unix rozli╣uje malΘ a ve╡kΘ pφsmena, Φi╛e "ZIP" a "zip" nie je jedno a to istΘ.

Na Unixe be╛φ platforma X Windows, ktorß je plne uspokojivß v porovnanφ s grafick²m prostredφm MS Windows.

Samozrejme, aj FreeBSD - ako Linux - mß X Windows.

FreeBSD a Linux sa osvedΦili najmΣ ako servery, priΦom FreeBSD sa pou╛φva na dvoch najvΣΦ╣φch serveroch na svete.

Be╛φ na ≥om napr. vyh╡adßvacφ server YAHOO a Walnut Creek CDROM, pou╛φva ho aj najvΣΦ╣ia vojenskß ╣pionß╛na organizßcia na svete (NSA - National Security Agency).

Ak mßte vΣΦ╣φ zßujem o FreeBSD, tak Vßs urΦte zaujφma, Φi je FreeBSD lokalizovan² pre stredn· a v²chodn· Eur≤pu (diakritika).

Rie╣enie lokalizßcie pre FreeBSD, ktorΘ sa podarilo nedßvno dokonΦi╗, plne podporuje naprφklad aj takΘ veci, ako je premapovanie klßvesnice pre SlovenΦinu, ╚╣tinu, Pol╣tinu, Ma∩arΦinu, Chorvß╣tinu, SlovinΦinu, RumunΦinu, at∩ - v podstate pre cel· oblas╗ strednej a v²chodnej Eur≤py. V zßsade sa toto rie╣enie opiera o .Xmodmap s·bor v domovskom adresßri (napr. root), ktor² mß zadefinovanΘ k≤dy klßves a prepφnanie klßves sa uskutoΦ≥uje pomocou klßvesy scroll lock. Do slovenskej diakritiky sa prepnem stlaΦenφm scroll lock a opΣtovn²m stlaΦenφm sa prepnem do anglickej diakritiky. Hoci rozsiahlej╣ie stanovisko autora je len v anglickom jazyku, tu s· jednoduchΘ pokyny pre in╣talßciu: Stiahnite si skcz.tgz. Stiahnete ho pod nßzvom skcz.zip, ale to nevadφ, lebo ho premenujete na skcz.tgz, ktor² rozbalφte prφkazom "tar zxpvf skcz.tgz". ╚esk² alebo slovensk² .Xmodmap s·bor (.Xmodmap.Czech a .Xmodmap.Slovak) prekopφrujete do domovskΘho adresßra. PotrebnΘ je prekopφrobva╗ s·bor Compose z adresßra /usr/X11R6/.../locales... ISO8859-2 do ISO8859-1. T²m je vec v zßsade vyrie╣enß, ale musφte ma╗ nainsta╣lovanΘ e╣te iso8859-2 fonty, musφte odstrßni╗ referencie na klßvesu scroll lock v s·bore XF86Config (ak nejakΘ s·), priΦom iso8859-2 fonty musia by╗ uvedenΘ aj v konfiguraΦnom s·bore X Windows, XF86Config napr.:

FontPath "/usr/X11R6/lib/X11/fonts/iso8859-2/Type1"

Najrpv si stiahnite tento subor: skcz.tgz

Dostanete tgz s·bor s prφponou zip (niektorΘ servery maj· problΘmy s prφponou tgz). Premenujte ho na skcz.tgz.

Ak sa Vßm nechce premenova╗ s·bor, sk·ste tento link.á Je tam mo╛nos╗ stiahnutia s·boru skcz.tgz bez toho aby ste ho museli nejako upravova╗.

IN⌐TAL┴CIA: Spustite X Windows s KDE, otvorte START/SETTINGS/INPUT DEVICES/INTERNATIONAL KEYBOARD a zvo╡te si Φesk· alebo slovensk· klßvesnicu (nastavte skz.kimap alebo csz.kimap).

ZA⌐KRTNITE AUTOSTART. Potom spustite install skript v tomto balφΦku. StlaΦte enter a vyberte si klßvesnice tak, ╛e stlaΦφte Φφslo 1 (slovenskß klßvesnica) alebo 2 (Φeska). Prepφnanie nßrodnej klßvesnice by malo fungova╗ okam╛ite. (Zvo╡te si mo╛nos╗ prepφnania klßves (napr. pomocou - ╡av² alt a ╡av² shift). Ak to nebude fungova╗, re╣tartujte X. ╧alej u╛ niΦ netreba dopisova╗ alebo meni╗ v nijakom inom s·bore, pravda╛e, iba ak ste sami nieΦo nezadefinovali do kl·Φov²ch s·borov.

V tomto baφiku nßjdete aj gify nßrodn²ch klßvesnφc v adresßri keyboards, .Xmodmap pre SlovenΦinu a ╚e╣tinu. Rie╣enie skz.kimap alebo csz.kimap je len pre KDE. Ak chcete pou╛it rie╣enie na bßze .Xmodmap, ktor² je v tomto balφku pre SlovenΦinu aj ╚e╣tinu, dajte tento s·bor. KDE mß tendenciu nev╣φmat si .Xmodmap, preto je toto rie╣enie lep╣ie pre hocijak² in² windows manager. Dßvam sem vlastn· ukß╛ku s·boru .Xmodmap, ktor² mi spustφ lokalizovan· verziu inΘho windows managera pre X na bßze .Xmodmap rie╣enia. (V mojom pripade to je fvwm95). V tomto baliku je .Xmodmap.Slovak a .Xmodmap.Czech. Prepφnanie klßvesnice z anglickej na slovensk· (alebo z anglickej na Φesk· a spΣ╗) funguje pomocou klßvesy scroll lock. Prekopφrujte subory .Xmodmap.Slovak na .Xmodmap (alebo .Xmodmap.Czech na .Xmodmap, ak chcete ╚estinu) a dajte ich do domovskΘho adresßra aj so s·borom .xinitrc, ktor² upravte potom pod╡a vlastnΘho ╛elania.

Pri pou╛φvanφ KDE nßrodnej klßvesnice nastavenφm v START/SETTINGS... je ten problΘm, ╛e to nefunguje. U╛φvate╡ h╡adß r²chle rie╣enie a zistφ, ╛e to nejde. Po tejto zmene som nemohol pφsa╗ slovensky a dokumentacia KDE je v tomto smere viacmenej nedostatoΦnß.

Tu si m⌠╛e╣ pozrie╗ rozlo╛enie klßves na r⌠znych nßrodn²ch klßvesniciach.

ProblΘm som vyrie╣il t²m, ze oznaΦenie ccaron (Φ) som nahradil v s·bore skz.kimap a .Xmodmap slovom "egrave", scaron (╣) slovom "onesuperior" at∩., Φφm som obi╣iel problΘm definovania locale, ktorΘho syntax neviem a ktorΘho syntax z Linuxu mi nefungovala na FreeBSD (napr. LANG=sk at∩.). Po zadanφ r⌠znych prφkazov ako LANG=sk Φi export LANG=sk Φi LC_TYPE=sk_SK som zase nemohol v KDE prepφna╗ klßvesnicu. Po prekopφrovanφ Compose suboru z /usr/X11R6/lib/X11/locale/iso8859-2 do ...iso8859-1 som mohol pφsa╗ mαtve klßvesy, ktorΘ inak╣ie nefungovali, teda ve╡kΘ "C" s mΣkΦe≥om a podobne. Treba e╣te in╣talova╗ fonty iso8859-2 (m⌠╛u by╗ aj z Linuxu), napφsa╗ cestu k fontom do s·boru /etc/XF86Config a pφsanie v ╚estine alebo SlovenΦine pod FreeBSD 3.3 v KDE nie je problΘmom. POZOR! Rie╣enie .Xmodmap opφsanΘ v angliΦtine v tomto baliku mi fungovalo pod FreeBSD 3.1 Release aj pre KDE, ale nie pod FreeBSD 3.3 Release.

PamΣtßte sa, ke∩ sa Vßm nesprßvne zobrazovali fonty a namiesto mΣkΦe≥ov ste videli znaΦky ako mikro, 1/3, Φi horn² index? Ja som teda namiesto v╣eobecne zau╛φvan²ch definiciφ pre diakritiku (ccaron, scaron, lcaron...) pou╛il prßve oznaΦenia pre takΘto v²razy, pomocou ktor²ch m⌠╛em pφsa╗ po slovensky.

Upozor≥ujem e╣te raz, ke∩ som zadefinoval LANG do bash_profile, klßvesnica sa nedala v KDE prepφna╗, priΦom nepochybujem, ╛e by sa to dalo vyrie╣it, ale naΦo hodiny a hodiny hlada╗ rie╣enie, ke∩ toto vyhovuje. Pomocou grafickΘho zobrazenia klßvesnφc v adresßri keyboards tohto balφka si m⌠╛ete zostavi╗ hocijak· klßvesnicu, ale nesmiete pφsa╗ klasickΘ oznaΦenie pφsmen ako ccaron, ale egrave. Zostavil som jednoduch· tabu╡ku, ktorß je v tomto adresßri pod nßzvom znaky.htm - v nej nßjdete, ktorΘ znaky treba zadßva╗, aby sa sprßvne zobrazovali.

Tu je to aj v angliΦtine:

The info file on localization of FreeBSD for Central European keyboard layouts.

Sekcia "Keyboard" v konf. s·bore XF86Config m⌠╛e by╗ v zßsade nezmenenß, teda tak ako po in╣talßcii, napr.

Xkblayout ááááááááááááá"us"

T·to lokalizßciu si m⌠╛ete stiahnu╗ tu, samozrejme zadarmo. Po stiahnutφ premenujte s·bor na skcz.tgz, potom zadajte prφkaz "tar zxpvf skcz.tgz".

Poznßmka: "cs" s·bor je poslovenΦen², priΦom p⌠vodn² Φesk² "cs" s·bor v balφku FreeBSD 3.1 Release nepodporuje plne diakritiku. M⌠╛ete ho zadefinova╗ do XF86Config s·boru ako: XKBlayout "cs" . Toto rie╣enie v╣ak vyhovuje len s programom ako napr. WordPerfect 8 pre Linux, ktor² mß vlastnΘ iso8859-2 fonty, a nie je postaΦuj·ce.

Ako sp·╣╗a FreeBSD cudzie aplikßcie ?

V prφpade, ╛e sa chcete oboznßmi╗ so zßkladmi Unixu, tu Vßm pon·kame mal² lexikon UNIXU.

MAL▌ LEXIKON UNIXU.

áKontakt

Otßzky a pripomienky adresujte na xvudpapc@savba.sk

Design:C 1999 - 2000 ROBERT R▌CHArobi@pobox.sk