PO╚═TA╚OV▌ V═RUS
Juraj ⌐φpo╣ (c) 1995
Peter Φasto teoreticky dumal nad realizßciou svojich ╣ialen²ch nßpadov. Nikdy sa mu e╣te niΦ v ╛ivote nepodarilo a hoci mal skvelΘ nßpady, tajil sa nimi. Teraz pod ╗archou najnov╣ieho projektu mß koneΦne prφle╛itost zrealizova╗ svetoborn· ideu. BiopoΦφtaΦovß kybernetika ho fascinovala ako aj najnov╣ie trendy o pokus o╛ivi╗ poΦφtaΦ inteligentn²m "duchom" - da╗ mu dych v naj·plnej╣om zmysle slova podobne, ako Boh dychom o╛ivil Adama.
"Vie╣, rozm²╣lal som nad t²m, ╛e predsa m⌠╛e existova╗ ╡udsk² duch, akßsi vibrßcia vedomia," utr·sil Peter e╣te kedysi dßvno kamarßtovi pri pive. "A mo╛no by sa du╣a dala nejako zachyti╗, zviditelni╗, povedzme na poΦφtaΦi."
Od tohto pivnΘho rozhovoru uplynulo viac ako desa╗ rokov. Nakoniec sa mu predsa len podarilo zφska╗ istΘ financie a sponzorov. Na svoj v²skumn² projekt dostal aj zahraniΦn² grant z v²znamnej nadßcie, Φo pre Petra znamenalo obrovsk² ·spech. Teraz mal balφk penazφ a povolal si renomovan²ch vedcov. Experiment sa mal uskutoΦni╗ v budove, na predmestφ istΘho mesta ne∩aleko nemocnice. Vedci u╛ prv robili exaktnΘ pokusy a ke∩ vß╛ili mαtve telß, zistili, ╛e s· po smrti o nieΦo ╡ah╣ie ako pred smr╗ou. Toto zistenie potvrdzovalo sprßvny smer Petrov²ch krokov. Projekt mal za cie╡ zachyti╗ op·╣╗aj·ceho ducha a pok·si╗ sa ho na ist² Φas, ak nie natrvalo, udr╛a╗ v poΦφtaΦi. Peter teda plßnoval do laborat≤ria umiestni╗ ╡udskΘho tvora a po jeho smrti by sa spustil mechanizmus jedineΦnΘho experimentu, ktor² by dokßzal, ╛e existuje ╛ivot po smrti. A nielen to! Franka u╛ roky nikto v ne∩alekej nemocnici ani nenav╣tφvil. Bol opusten² a zdalo sa, ╛e nemß nikoho.
Za podpis, ╛e s·hlasφ s experimentom, dostal r⌠zne zv²hodnenia. Lekßri odhadli, ╛e by mal zomrie╗ u╛ o nieko╡ko dnφ. A Frank bol rßd, preto╛e mal v╣etko, Φo si len za╛elal.
"E╣te jeden ko≥aΦik si prosφm," pokynul sestriΦke a u╛ o nieko╡ko sek·nd vychutnßval mydlov² zßpach a kavißr, ktorΘho sa nedotkol od vΦeraj╣ka, preto╛e si doteraz labu╛il na peknuΦkom opekanom kuriatku. Srdcom celΘho experimentu bol poΦφtaΦ nepreniknute╡ne obkr·ten² dr⌠tmi, dr⌠tikmi, r⌠znymi kßblikmi. Do poΦφtaΦa viedol tunel, tie╛ cel² z dr⌠tov. Na druhej strane dr⌠tenΘho tunela bola postel celß obkr·tenß tisφckami kßblov, kde le╛alo umieraj·ce Frankovo telo. SestriΦka mu podßvala rozliΦnΘ lah⌠dky cez ╣pecißlne vykßblovanΘ a vydr⌠tovanΘ dvere, aby nebodaj Frankova du╣a "neutiekla" na nechcenΘ miesto.
Vedci dnes naprφklad nerozde╡uj· du╣u a hmotu tak ako vo╡akedy, sk⌠r sa priklßnaj· k tvrdeniu, ╛e v╣etko je iba vibrßcia vσn. Takejto vibrßcii z Frankovho tela mali za cie╡ v╣etky dr⌠ty pomocou silnΘho elektromagnetickΘho ╛iarenia napom⌠c╗, aby sa dostala na hard disk poΦφtaΦa, kde ju u╛ Φakal operaΦn² systΘm MS Windows 2000 a ╣pecißlny softvΘr na zachytenie tejto vibrßcie s pracovn²m nßzvom SPIRIT KEEPER. Experiment Φakal na signßl. Bolo u╛ len treba umrie╗.
Eutanßzia sa odmietla kv⌠li etike a Frankovi sa nßsilne umiera╗ nechcelo. Muselo sa teda Φakat. Frank bol zrejme viac prefφkan², ako sa na prv² poh╡ad zdalo. S chu╗ou si vyberal zo v╣etk²ch najfantastickej╣φch ma╣kαt iba tie najlep╣ie. Pil kvalitn² alkohol, fajΦil marihuanu a obΦas si nechal do ╛ily pichn·╗ ve╡mi kvalitn· vzorku najvyberanej╣ieho kokaφnu, ktorΘho sa jedna dßvka v svetovej mestskej metropole nepredßvala pod tisφc dolßrov.
Miesto, kde le╛al, vyzeralo ako vn·tro ozrutnΘho vajφΦka. Predpokladalo sa, ╛e du╣a prejde dr⌠ten²m tunelom a╛ do cucaj·ceho zariadenia a odtia╡ rovno do poΦφtaΦa, kde u╛ Φakal vopred pripraven² software vyroben² na objednßvku firmou Microsoft. Riadite╡stvo firmy Microsoft podporovalo akΘko╡vek seri≤zne projekty obdobnΘho typu a v tomto prφpade ich Petrov nßpad a jeho odhod╡anie ho zrealizova╗ nesmierne zaujφmal, preto╛e by sa mohol vyrobi╗ ·plne nov² druh poΦφtaΦa, ktor² by myslel a bol by ovlßdan² ╡udsk²m duchom, z Φoho by pochopite╡ne firma Microsoft bezkonkurenΦne profitovala.
Z nieko╡k²ch dnφ, ktorΘ predpovedali lekßri, sa Frankov pobyt na svete predl╛oval na nieko╡ko mesiacov. Znalci us·dili, ╛e ho pravdepodobne pri ╛ivote dr╛φ v²bornß v²╛iva, dobrΘ pivo, Φi inΘ lah⌠dky. V╣etci v╣ak ne╡·tostne Φakali na jeho smr╗. Nakoniec nadi╣la oΦakßvanß hodina, ktorß sa prekvapivo prejavila nepravideln²m rozptylom elektrickej energie.
NiektorΘ ╛iarovky sa prudko rozsvietili, inΘ vybuchli, Φast priestorov sa ocitla v tme. Trvalo chvφ╡ku, k²m sa dovtφpili, ╛e tento problΘm zaprφΦinila Frankova trvalß rozl·Φka s telom. Vedci pribehli k monitorom a zhrozene vytrie╣╗ali oΦi. Hmlisto sa objavil Frankov ·╣klab a obrysy jeho tvßre, reproduktory praskali, chrΦali, zav²jali. Vtom sa ozval hlas. Ba nie, sk⌠r to bol pekeln² rehot premie╣an² slovami, posmechom a vulgarizmami.
Medzit²m vtrhla do laborat≤ria policajnß eskorta so zatykaΦom. «iadali okam╛itΘ vydanie pacienta Franka H., nebezpeΦnΘho zloΦinca medzinßrodnΘho formßtu. Ale to u╛ bolo neskoro. Na obrazovke sa naposledy objavila jeho ╣kodoradostnß ironickß tvßr a ╛ltΘ zuby. V celej hist≤rii ╡udstva niet takΘmuto javu niΦ rove≥. Z Franka sa stal najzlomyselnej╣φ a najnebezpeΦnej╣φ poΦφtaΦov² vφrus na svete.
U╛ bolo neskoro, ke∩ ostatnφ kolegovia odpojili modem - cez telef≤n sa Frank bez pasu dostane v╣ade, celkom r²chlo a spo╡ahlivo. Kam len p⌠jde? Do Ameriky, Austrßlie...? A Peter bol naradosten², ╛e sa mu predsa len v ╛ivote podarilo nieΦo zrealizova╗. Sotva niekto vedel, ╛e Frank mu lipol na srdci ako star² priate╡. Nikto si nev╣imol ten ╣irok² a u╣tipaΦn² ·smev, ktor² zv²raznil Petrovu tvßr vyjadruj·cu vφ╗azoslßvne a absol·tne ╣tastie. Vedel, ╛e za pßr hodφn bude bilionßr.
PAVU╚INA
Juraj ⌐φpo╣ (c) 1996
Ju╛nß Afrika. Exotika, oblas╗ chudoby v paradoxnom protip≤le s obrovsk²m bohatstvom. Na ist² Φas som ob²val prφstavnΘ a najstar╣ie mesto na juhu Φierneho kontinentu, Cape Town, prez²vanΘ aj KapskΘ mesto. Skvie sa tu nßdhern² zßliv Table Bay. Nachßdza sa tu v╣etko, na Φo si Φlovek zmyslφ. Mrakodrapy, ╣piΦkovΘ firmy, ale i kult·rne podujatia najr⌠znorodej╣φch typov. Mesto sa p²╣i takou zoologickou zßhradou, ak· mß len hrstka svetov²ch metropol na na╣ej planΘte zvanej Zem. S· tu zvery, zvieratkß, ale i malΘ ╛ivoΦφchy a jedovat² hmyz.
Pracoval som vo firme, ktorß poskytovala v²poΦtov² servis. PoΦφtali sme v╣emo╛nΘ zßkazky od A po Z. Nie, nebolo to dßvno, iba pred pßr mesiacmi som sem nast·pil a osud mi do ╛ivota vtlaΦil nel·tostnΘ ryhy. Raz v²poΦtovΘ stredisko nav╣tφvil podivφn s kozou briadkou, pßn Kosowski. Po╛adoval od nßs v╣akovakΘ kalkulßcie. Predstavil sa ako zamestnanec vedeckΘho v²skumnΘho ·stavu, ktor² ╣tudoval pav·ky. Fuj! V╛dy sa mi takΘ nieΦo protivilo. Pav·ky mi veru neboli po v⌠li. Raz po╛iadal m⌠jho nadriadenΘho, aby sme v²sledky nosievali k nemu. ⌐Θf ma musel dlho prehovßra╗, k²m som privolil.
S velkou nechu╗ou som sa vybral mu odnies╗ tie prekliate Φφsla a nadßval som, ╛e si ╣Θf vybral prßve m≥a. Zaklopal som na chatrΦ Φφslo 220 v areßly s tropickou architekt·rou. Tu sa mal mu╛ s kozou briadkou zdr╛ova╗, tak mi srdce postupne zaΦalo viac a viac b·╣it. O chvφ╡ku vy╣iel tento pomΣtenec a s odporom som mu opΣtoval podanie ruky. Op²tal som sa ho, Φo vlastne zam²╣la na pav·koch ╣tudova╗.
"Nu╛, aby som povedal pravdu, ist² druh juhoafrick²ch pav·kov mß jed, ktor² zastavuje starnutie," odborne mi vysvet╡oval pßn Ruben Kosowski. Potom pokracoval: "Zistil som naprφklad, ╛e pri istej dßvke rßdioaktφvneho ╛iarenia v pyramφdovom priestore sa menφ zlo╛enie pav·Φieho jedu a nadob·da vlastnosti elixφru ╛ivota."
Prekvapila ma jeho zhovorΦivost. Vytiahol som si cukrφk a dal si ho labu╛nφcky do ·st. "Na to s· teda tie v²poΦty..." podotkol som neurΦito a s hr⌠zou pozeral na pav·Φiu rodinku vo velkej laborat≤rnej "sk·mavke". Ruben ju umiestnil do sklenenej pyramφdy, dal do ╣pecißlnej sklenenej nßdoby, kde p⌠sobila nepatrnß rßdioaktivita. "Pozoruj to," vravφ mi. "Ke∩ vy╣li zo sk·mavky, v pyramφde sa pohybovali odstredivo - na kraj. Po o╛iarenφ sa premiestnili do stredu." Chytal ma ·div. Po rßdioaktφvnom p⌠sobenφ pav·ky zagresφvneli a napokon sa po╛rali.
"Vypestujem si najsilnej╣ieho bojovnφka," u╣krnul sa Ruben. V²sledky som mu nosil u╛ bez vΣc╣φch obßv. Trochu ma zasvΣtil do svojich tajov. Zaujalo ma to. U╛ som niekde Φφtal, ╛e pokusy s pyramφdkami naozaj maj· nieΦo do seba. Ak do pyramidßlneho tvaru polo╛φme zdochnut· maΦku, mΣso sa omnoho pomal╣ie rozkladß. Ruben sa du╣oval, ╛e sa to potvrdilo aj v Cheopsovej pyramφde, tak sme mu rßtali v╣akovakΘ v²poΦty, ktorΘ sa opierali o ·daje parametrov egyptsk²ch pyramφd.
Raz ma v jeho labßku Φakalo prekvapenie. Ruben mi nepri╣iel otvori╗, tak som sßm poloodvß╛ne odch²lil dvere a bojßcne vst·pil dnu. Boli tam e╣te inΘ dvere, za ktor²mi som v ╛ivote nebol. Nikdy ma nenapadlo vyzveda╗, Φo tam ukr²va. Teraz odtia╡ vychßdzal ╣ramot. Momentφk som s nimi musel zßpasit a ke∩ sa otvorili, zamrazil ma prφ╣ern² v²jav dvoch obrovitßnskych pav·kov, ako lozili po dlß╛ke. Ruben tam le╛al a filmoval ich. Cenc·le strachu mi ako ╡ad padali do ╛al·dka. Od nervozity som si dal do ·st dal╣φ cukrφk.
Vtom na m≥a Ruben namieril revolver a vystrelil. Boles╗ som necφtil, uvedomil som si iba nßhle prekvapenie. Bastard! Zastrelil ma neodborne, tak som uva╛oval, ak²m svinstvom ma e╣te prekvapφ. Potom nasledovala druhß rana. Padol som na zem ako kame≥. Ke∩ mi vystrekla krv, a╛ vtedy ma pochytila hr⌠za, preto╛e sa na m≥a tie dva mohutnΘ pav·ky vrhli a pohr²zli ma. Moje poslednΘ slovß zneli: "PreΦo si si to nevysk·╣al na sebe, ty svi≥a!" No on mi nemohol rozumie╗. Krv zo m≥a tak striekala, ╛e som len chrΦal, skuvφ≥al a pomaly a iste umieral.
Ke∩ som sa prebral, nemohol som pochopi╗, ╛e to, Φo sa stalo, nebol sen. Nasledovalo poΦudovanie, ked╛e som na sebe nepostrehol ╛iadne rany. Hrdlo bolo celΘ bez najmen╣ej jazviΦky a prestrelenΘ brucho sa javilo by╗ e╣te celistvej╣ie ako predt²m. Ten sviniar ma v╣ak priviazal a vyzliekol do pol pßsa. Ke∩ mi na brucho prilo╛il pav·ka, po uhryznutφ som iba pocφtil ╣teklenie. ┴no. Ten najjedovatej╣φ pav·Φisko do m≥a hlboko zapustil svoje konΦistΘ zuby.
"Stal si sa nesmrteln²m," v²znamne kon╣tatoval Ruben. Samozrejme, musel to byt len hl·py ╛art. Uva╛oval som, Φi na mne neodsk·╣al nejak· drogu. Bolo toho na m≥a dost. Pochytila ma z·rivos╗. NapΣl som svaly a povrazy povolili. Vrhol som sa na≥ho ako divß ╣elma. VΣzy som mu zlomil ako zßpalku. Pred odchodom som pootvßral v╣etky laborat≤rne banky. Ch·dence, chodte pekne na slobodu, pav·Φiky, pomyslel som si. Vedel som, ╛e odteraz si musφm slobodu chrßnit, inak╣ie ma lapφ polφcia. Net·╛il som po slasti kapskΘho vΣzenia.
Noc som strßvil na okraji d╛ungle. Rßno u╛ poriadne vyhladnut² som si k·pil na stanici noviny a cestou vlakom do Johannesburgu som sa doΦφtal o brutßlnej vra╛de. Iste, m⌠j ╣Θf vedel, ╛e som tam v t· osudn· hodinu bol. ╚oskoro mi bud· v pΣtßch. Uvedomoval som si, ╛e sa nutne potrebujem vyh²ba╗ v╣etk²m miestam, kde by ma mohli nßjs╗. Nesmel som nav╣tφvit predchßdzaj·cich zamestnßvate╡ov, svoju banku, priate╡ov at∩.
V Johannesburgu ma pravdepodobne nikto hlada╗ nebude. Ñahol som si do parku, preto╛e som nemal dostatok pe≥azφ na hotel. Hne∩ nad rßnom som na tele spozoroval mimoriadne zaujφmavΘ ochlpenie. Postupne som sa premie≥al. Hmyzom, ktor² som v╛dy nenßvidel, som sa stal sßm. Skr²val som sa za krφkmi, aby ma nebodaj nezbadali ╡udia, a v priebehu troch dnφ a troch nocφ som sa pretvoril na pav·ka. Najhor╣ie na v╣etkom bolo, ╛e som bol ozrutne ve╡k², tak som sa musel skr²va╗. Nesmie╣ na seba upozornova╗, dohovßral som si. No v nastßvaj·cich d≥och mi do╣lo, ╛e takto nem⌠╛em na∩alej ╛i╗. Jedin²m ·nikom sa javila byt samovra╛da. Vy╣iel som z hustΘho krφku a utekal. Stmievalo sa. PoΦkal som, k²m sa na dialnici objavφ kami≤n. Netrvalo to dlho. Po chvφli som sa ako prφ╣ernß opacha vyr·til na cestu a bolo po mne.
Ke∩ som sa prebudil, Φosi mi vrtalo v hlave. Nemal som ani ruky, ani nohy. Liezol som hore po stene ako mal² a zanedbateln² pav·Φik. Ten sviniar mal predsa pravdu - som nesmrteln². ┴no. Z odpornej pav·Φej papu╡ky mi vytrΦaj· jedovatΘ z·bky. Som v podstate stra╣ne rßd, ╛e ╛ijem a ╛e som nezniΦiteln². Radostne si pradiem pavuΦinu. Teraz leziem po kuchynskom stole svojho bytu.
Nenßvidφm tie odpornΘ cukrφΦky, ktorΘ som konzumoval vo svojej ╡udskej podobe. Ale potrebujem ich! Bez nich by som mo╛no nepre╣iel tak²mto prerodom. Za v╣etko m⌠╛e ten prekliaty objav Alberta Hofmanna. Pradiem si pavuΦinku okolo tabletiek LSD, aby som s spolu s nφm mal na veΦeru aj muchy.
Keby ste mali zßujem publikova╗ moje poviedky kni╛ne, kontakt na m≥a je: