Spiaca krßska (7. kapitola)

Madelaine Stowe stßle ₧ije a to Φo v sebe ukr²vala celΘ roky sa prßve preb·dza.

---

RenesanΦnß budova na ·pΣtφ brala, ktorß pompΘzne vystßvala medzi korunami stromov, ako starodßvna pevnos¥ sa strßcala z jeho doh╛adu a mysle, ktorß sa uprela, ako zrak lovca na jedin· osobu. Jeho telo pohltila zimnica pri pomyslenφ na jej vek, v myÜlienkach bßdal, po logickom vysvetlenφ, ale u₧ ve╛akrßt sa stretol s prφpadmi, kde logika sa stßvala bezpredmetnou vedou.

V miestnom bistru si k·pil zemiakov² Üalßt a kuracie prsia s Φiernou kßvou. Pred sebou mal zlo₧ku Mary Stevensnovej a jej adresu, priΦom d·fal, ₧e je stßle aktußlna a ₧ije v tomto mesteΦku. Z poza pultu sa hrnula v⌠≥a rozpßlen²ch rez≥ov a sma₧enΘho oleja. MesteΦko sa eÜte viac rozjasnilo v nßvale slneΦn²ch l·Φov a ulice prepukli ₧ivotom mlad²ch ╛udφ vracaj·cich sa zo Ük⌠l. Bonny, mladß servφrka, pricupkala k nemu ako divadelnß taneΦnica a s ·smevom mu podala ·Φet.

- Bonny, nepoΦuli ste niekedy meno Mary Stevensnovß, bola to miestna profesorka, neviete nßhodou, kde teraz b²va? Mßm sφce jej adresu, ale tß je skoro dvadsa¥ rokov starß, preto nie som si ist², Φi ju tu eÜte nßjdem.

- PrepßΦte, ale neviem..., som v tomto meste, no ak sa to dß nazva¥ mesto, novß, a moc ╛udφ tu eÜte nepoznßm, ale pßn Toore by to mohol vedie¥, je to majite╛ tohto bistra...

Charles sa milo usmial ke∩ jej poh╛adom preÜiel rumenec, podal jej tri dolßre a nejakΘ drobnΘ. Bonny ukßzala na zavalitΘho mu₧a, ¥a₧ko odfukuj·ceho tepl² vzduch. Opieral sa o pult a popφjal kßvu, pritom sa zdalo, ₧e jeho myÜlienky s· niekde mimo jeho bistra a mo₧no aj mimo tejto planΘty.

- Pßn Toore. Volßm sa Charles Cordell, nepoznßte Mary Stevensnov·, bola tu miestnou profesorkou na strednej Ükole. Potreboval by som sa s ≥ou nutne porozprßva¥.

Okr·hla tvßr sa mierne zvraÜtila a ·sta vyf·kli ∩alÜφ nßval teplΘho vzduchu, oΦi sa rozjasnili, ako pri preb·dzanφ sa zo spßnku.

- Ako policajt nevyzerßte, hm? JasnΘ, ₧e nie, no mß Mary nejakΘ problΘmy? S t²m kufrφkom vyzerßte, ako maklΘr, "pojiÜ¥ovßk", ale asi ste doktor, hm? Vedel som to, vyzerßte, ako doktor, aj tak hovorφte, no ja takΘ veci poznßm. Mary je dobrß priate╛ka mojej mamy, Φasto chodia spolu do reÜtaurßcie na Φaj, viete klebetia, a rozoberaj· vÜetky m·drosti sveta. Nßjdete ju na tejto adrese, a ke∩ ju uvidφte tak ju pozdravte prosφm.

SilnΘ pa₧e sa nadvihli s pod pultu a zovreli Φierne pero, ktorΘ si prehadzoval pomedzi prsty. TlaΦen²m pφsmom napφsal jej adresu a znovu si povzdychol do prßzdna.

- A doktor, nezabudnite ju pozdravi¥, potrpφ si na sluÜnos¥, jßj keby sa dozvedela, ₧e mßte odo m≥a jej adresu a nepozdravil by som ju....

Ale len zavrtel hlavou, zamßval prstami, a jeho myse╛ upadla znovu do zasnenΘho raja.

DalÜφ kapitoly uve°ejn∞nΘ v tomto Φφsle:

Spiaca krßska (6. kapitola)