Spiaca krßska (6. kapitola)

Madelaine Stowe stßle ₧ije a to Φo v sebe ukr²vala celΘ roky sa prßve preb·dza.

---

Prφjazdovß cesta do Chestonu bola prφjemne lemovanß Φerstvo nasadenou zele≥ou, na horizonte stßle ₧iaril ten obrovsk² oran₧ov² zßzrak. MalΘ domΦeky sa strßcali v spΣtnom zrkadle tmavozelenΘho d₧φpu, vyzerali ·tulne a trochu starosvetsky, akoby z pred dvoch storoΦφ, ale stßle udr₧iavanΘ. ┌zke chodnφky zφvali prßzdnotou. ObΦas okolo preÜla nejakß pani, ktorß prßve venΦila svojho psφka, alebo sa chystala na nßkupy. Mesto nebolo ve╛kΘ, p⌠vodne sa chcel op²ta¥ na cestu ku gymnßziu, ale to sa nachßdzalo na ·boΦφ, ku ktorΘmu viedla hlavnß cesta. T²Φilo sa tam, ako malß kamennß pevnos¥ a nejak²m zvlßÜtnym sp⌠sobom na≥ho p⌠sobila rozprßvkovo. Pred Ükolou sa nachßdzal mal² parΦφk s laviΦkami, kde prßve sedelo nieko╛ko Ütudentov. VΣΦÜina z nich sa pohodlne usadila na zelenej trßve a nechala svoju tvßr prijφma¥ hrejivΘ pohladenie slneΦn²ch l·Φov. PßΦil sa mu odvrßten² a nezßvisl² zßujem o jeho osobu. D₧φp ladne zastavil pred vchodom do budovy, kde sa nachßdzalo nieko╛ko ∩alÜφch ßut povΣΦÜine kabrioletov. Vchod mu pripomφnal ·stav v Marylande, ale nebol tak temn², mal pocit, akoby maliar, ktor² siahol svojou rukou na t·to budovu pou₧il vÜetky ₧iariace hviezdy na noΦnom nebi.

Okolo neho preÜlo nieko╛ko mlad²ch profesoriek, ktorΘ prßve rozoberali nejak² test. Po stranßch chodby postßvalo nieko╛ko Ütudentov, popφjaj·cich studen² Φaj. Prist·pil k nim a op²tal sa na miestnos¥ riadite╛a. Tφ ho poslali do sektoru B na tre¥om, najvyÜÜom poschodφ. Miestnos¥, ktor· h╛adal sa nachßdzala na pravej strane ·plne na konci prφjemne chladivej chodby. Na Φiernom Ütφtku so zlat²m zalomen²m pφsmom bolo napφsanΘ Doc. Henry Meald. Dvakrßt zaklopal a vst·pil. Za kancelßrskym stolom stßl vysok² mu₧ v obleku obrßten² k oknu, z ktorΘho bolo vidie¥ park, fontßnu aj prφjazdov· cestu a pomerne dobr² rozh╛ad na malΘ mesteΦko pod ·boΦφm. Telefonoval, len mßlo. Naklonil hlavu cez plece, v tvßri sa mu zraΦil ·smev, jeho hlas bol plynul² a sympatick². Vlastne za t·to mal· chvφ╛u si ho doktor ob╛·bil. Hovor trval krßtko, tak ako si Charles myslel. Tento mu₧ si potrpφ na spoloΦensk· etiketu, Φo ho eÜte len viac utvrdilo v tom, ₧e Ükolu nevedie jeden z t²ch malomestsk²ch ╛udφ, ktor²ch jedin² zßujem je dobr² vz¥ah so starostom pri partiΦke pokru a pohßriku whisky.

- Dobr² de≥, h╛adßte niekoho?

- Docent Meald? Dobr² de≥

Mu₧ prik²vol a navzßjom si podali ruky.

- Mßte to tu ve╛mi peknΘ, volßm sa Charles Cordell, som doΦasne povolan² psychiater v Marylandskom ·stave pre duÜevne chor²ch. UrΦite ste zaneprßzdnen² mu₧, tak prejdem rovno k veci. Hovorφ vßm nieΦo meno Caroline Theronovß?

- Priznßm sa, ₧e nie. Je to naÜa Ütudentka? Mß nejakΘ problΘmy.

- Mßte tu prosφm vßs zßznamy o Ütudentoch a zamestnancoch vaÜej Ükoly zo zaΦiatku osemdesiatych rokov, ve╛mi by mi to pomohlo, sna₧φm sa toti₧ nßjs¥ niekoho, kto to dievΦa DievΦa?, preboha je jej takmer Ütyridsa¥..., vlastne dßmu poznß. Kedysi Ütudovala na vaÜej Ükole.

- VÜetky zßznamy mßme v archφve, ak v skutoΦnosti potrebujete to, Φo h╛adßte, tak to tam nßjdete, od Ükolsk²ch upomienok, po v²roΦnΘ sprßvy, je tam vÜetko. Ukß₧em vßm cestu, je to vlastne hne∩ za rohom.

- Tu je moja vizitka a na opaΦnej strane, je Φφslo m⌠jho zamestnßvate╛a doktora Morrowa, a Φφslo psychiatrickej komory, ak by ste potreboval potvrdenie o overenφ mojej toto₧nosti.

Mu₧ na chvφ╛u zavßhal, ale len sa usmial a otvoril dvere. Miestnos¥ zaplavil ten prijemn² chladiv² vßnok a bez spΣtnej odpovede sa pobrali. Charles najprv uvß₧il, ₧e v jeho zaΦiatkoch bola takßto v╛·dna spoluprßca vyl·Φenß. ╚asto s ve╛k²m sarkazmom a mlΦanφm, dßvali najavo svoju neochotu spolupracova¥.

Zo zvΣzkov sa vinula zatuchnutß v⌠≥a Ükolsk²ch zßznamov a roΦeniek a r⌠znych ·Φtovn²ch dokladov, ktorΘ je Ükola povinnß skladova¥ nieko╛ko rokov. Mal pocit, ₧e t·to miestnos¥ prv²krßt uzreli aj Mealdove oΦi, h╛adel prekvapene, a rozhorΦene, bol si vedomφ, ₧e jeho dokonal· reformu malej Ükoly v zapadnutom a takmer opustenom meste, naruÜila jedna zdanlivo bezv²znamnß miestnos¥. Pod mre₧ovan²m oknom boli nazhroma₧denΘ krabice s nßpismi Ükolsk²ch rokov, ktorΘ sa rozpl²vali do vlhkej lepenky, ktorß po stranßch p·Ü¥ala pliese≥.

- Mam zavola¥ niekoho, kto vßm pom⌠₧e?

- Nie, to nebude nutnΘ. Viem presne, Φo h╛adßm a vlastne viem aj kde. ╧akujem.

Bolo to klamstvo, ktorΘ mu na chvφ╛u urobilo rados¥, ale pripadal si, ako mal² Ükolßk.

Potreboval by¥ sßm, mys╛ou sa mu prehnal obraz Sherlocka Holmesa, ktor² zavrhol svojho priate╛a Watersa, aby posluÜne ostal doma a staral sa o jeho maΦku. Dvere ostali otvorenΘ, naΦ·val, ako sa chodbou vznßÜaj· kroky docenta Mealda. Zase v tom lietaÜ, hm?

Zßznamy z rokov 1980 - 1985 sa nachßdzali v krabici zasunutej tesne k stene, akoby niekto nechcel, aby ju naÜli. V k·toch za striebornΘ vlßkna viseli pav·ky a nadchnuto do seba narß₧ali. VÜetky dokumenty rozlo₧il na zem a zoradil pod╛a roΦeniek, Ükolsk²ch zßznamov o Ütudentoch, ÜkolskΘ noviny a to vÜetko pod╛a roΦnφka. Sako prehodil cez stoliΦku a kravatu nechal vo╛ne visie¥ okolo svojho krku. Po Φele mu stekali kvapky horkΘho potu, pripadal si, akoby jeho prφchodom sa zatuchnutß a chladnß miestnos¥ zmenila na uzavret· saunu. V policajn²ch zßznamov, bolo uvedenß poslednß zmienka o Caroline z roku 1983, to bol rok, kedy ju videli naposledy. Na zaΦiatok vyl·Φil rok 1984 a 1985 a zaΦal prezeranφm roΦeniek. Samozrejme neÜlo o tie, ktorΘ sa robia po maturitnom plese, boli to administratφvne fotky urobenΘ pred ich nßstupom do Ükoly, nutnΘ pre vybavenie dokladov pre dopravu, stravovanie a v prφpade Caroline aj ubytovanie. S ·₧asom pozoroval, ako sa menil Üt²l a m≤da ·Φesov, prezrel asi pΣ¥sto mlad²ch dievΦat a₧ k²m sa pod menom, ktorΘ poznß, neobjavila tvßr z dneÜnΘho rßna. Na krku ho zamrazilo, akoby hor·ci vzduch pr·diaci z chodby nahradil ten mraziv². Pφsal sa rok 1981, ke∩ nast·pila na gymnßzium v Chestone. Boli tam zßznamy a fotografie vÜetk²ch spolu₧iakov, s ktor²mi mala spoloΦnΘ hodiny, adresy, telef≤nne Φφsla domov a ·daje o Mary Stevensnovß. V Ükolsk²ch zßznamoch si naÜiel zlo₧ku Caroline Theronovej, ale rozhodol sa, ₧e vÜetko si preΦφta niekde na Φerstvom vzduchu a pri jedle. S trpkos¥ou pozeral na hαbu Ükolsk²ch novφn, ktorΘ sa u₧ pri poh╛ade rozpadßvali. Letmo sa prehrabal rokom 1983 a vytiahol Ües¥ mesaΦnφkov, ktorΘ si prehodil cez ruku a skryl sakom. Krabicu s dokumentmi zasunul na svoje miesto a miestnos¥ nechal znovu zapadn·¥ ponur²mi tie≥mi.

DalÜφ kapitoly uve°ejn∞nΘ v tomto Φφsle:

Spiaca krßska (7. kapitola)