Ako darΦek pod vianoΦn² stromΦek priÜlo vydanie prvej oficißlnej verzie jadra rady 2.6 s Φφslom 2.6.0. Nejednalo sa vÜak o obrovskΘ prekvapenie. Na tejto rade jadra sa pracovalo u₧ tri roky a v posledn²ch mesiacoch minulΘho roka sa prestala pridßva¥ novß funkcionalita a hlavn² d⌠raz sa preniesol na testovanie.
Od rady 2.6 sa dos¥ oΦakßvalo - agresφvnejÜφ prienik do oblasti embedded a hi-end systΘmov, podpora novΘho HW a pod. Pozrime sa, v Φom sa skr²vaj· hlavnΘ zmeny - v Φom mß 2.6 navrch oproti rade 2.4 a Φi s· oΦakßvania vlo₧enΘ do 2.6 oprßvnenΘ.
Najd⌠le₧itejÜie zmeny v novom jadre s· ukrytΘ "pod kapotou". Pri v²voji rady 2.6 bolo viacero subsystΘmov prepφsan²ch, niektorΘ dokonca aj viackrßt. V²sledkom je preh╛adn² kernel poskytuj·ci ΦistΘ a jasnΘ rozhrania. T²m sa zjednoduÜuje portovanie na novΘ architekt·ry a pridßvanie novej funkcionality.
HLAVN╔ ZMENY
ZvyÜovanφm Ükßlovate╛nosti zvΣΦÜuje Linux radou 2.6 svoju atraktivitu pre enterprise sektor. Krokom za SMP by sa dala oznaΦi¥ podpora architekt·ry NUMA. NovΘ jadrß podporuj· hyperthreading, viac ako 64 procesorov, 64bitovΘ procesory od AMD Φi a₧ do 64 GB RAM. RozÜφrenφm dßtov²ch Ütrukt·r sa zv²Üil maximßlny poΦet u₧φvate╛ov na 4 miliardy, maximßlna ve╛kos¥ s·borov²ch systΘmov na 16 TB. Z doposia╛ dostupn²ch 255 sa poΦet major Φφsiel zv²Üil na 4095, minor Φφsel na mili≤n. To umo₧nφ osadi¥ jeden stroj s podstatne viac HW ako doteraz. Od systΘmu sa dß oΦakßva¥ vyÜÜia priepustnos¥ ako od jadier 2.4.
NovΘ jadro vÜak neÜkßluje len smerom nahor. Druhou oblas¥ou s v²datn²mi zmenami je podpora embedded zariadenφ. Kernely rady 2.6 podporuj· viacerΘ CPU pou₧φvanΘ v telef≤noch Φi PDA a portovanie na novΘ by v∩aka vΣΦÜej podpore Ütandardov nemal by¥ problΘm (toto je fokus projektu uClinux).
Ak pou₧φvate Linux ako pracovn· stanicu, urΦite vßs poteÜφ nov² preemptn² a IO scheduler, nov² druh mutexov (fast user-space mutex) Φi optimalizßcie vo filesystΘme. Majitelia notebookov uvφtaj· dostupnΘ mo₧nosti konfigurßcie v oblasti power managementu (napr. inkludovan· podporu pre Ükßlovanie r²chlosti CPU - cpufreq projekt, hibernßciu - suspend-to-disk) a pod.
Moduly, Unified Device Model. Pomerne ve╛a zmien sa dostalo do subsystΘmu modulov. Prvß vidite╛nß a znaΦne kozmetickß zmena - moduly dostali nov· prφponu .ko (kernel object). Bol zaveden² nov² modul detekovania, Φo ktor² modul poskytuje. Unloadovanie modulov je treba explicitne povoli¥ pri konfigurßcii kernelu, Φo je krok ku zv²Üeniu stability systΘmu.
OvlßdaΦe. Zmien sa doΦkala aj tßto najobjemnejÜia Φas¥ jadra. Ich konfigurßcia v rßmci jadra bola koneΦne znaΦne spreh╛adnenß. VÜeobecne sa dß poveda¥, ₧e bola zavedenß Ütandardnß podpora pre mno₧stvo HW, ktor² bol v rade 2.4 podporovan² len pomocou patchov do jadra. Protokoly rodiny 802.11 (wireless) boli ÜtandardizovanΘ a bolo zavedenΘ novΘ API. Podpory sa doΦkal Ütandard USB2, Ütandardne dostupn² je Bluetooth, FireWire, novΘ rozhranie S-ATA pre pevnΘ disky. OvlßdaΦe Human Interface Devices s· unifikovanΘ, a tak je mo₧no pristupova¥ na ne len cez jedno device - napr. /dev/input/mice. Pre embedded zariadenia sa dß postavi¥ headless kernel (bez podpory klßvesnice, monitora). SystΘm OSS (operating sound system) bol oznaΦen² ako obsolentn² a Ütandardom sa stßva ALSA.
FilesystΘmy. NovΘ jadro natφvne obsahuje podporu pre filesystΘmy Ext2, Ext3, JFS, XFS a ReiserFS. Je mo₧nΘ ich rozÜφri¥ o metaatrib·ty, napr. ACL. Zahrnutß je podpora pre nov² filesystem hugetlbfs urΦen² na vylepÜenie v²konu ve╛k²ch databßz.
V oblasti sie¥ov²ch systΘmov sa presunulo ¥a₧isko do user-space. Experimentßlne je podporovanΘ NFSv4 a jadro obsahuje podporu CIFS. Experimentßlne bola zahrnutß podpora pre AFS a InterMezzo FS.
V networkingu je Ütandardom podpora IP-Sec. Zv²Üenia podpory sa doΦkala oblas¥ multi-cast networkingu.
IN╔ ZMENY
Z jadra sa stratil kHTTPd. Pridanß bola podpora virtußlneho Linuxu - be₧iaceho v user space. DostupnΘ je kryptologickΘ API a podpora security modelov (napr. SELinux od NSA). Aj v tejto oblasti je vidie¥ snahu o unifikßciu.
Prechod z 2.4 na nov· radu jadier by nemal by¥ problΘm. NajmΣ ak ste od jadier rady 2.4 po₧adovali neÜtandardn· funkcionalitu, odpadne Φas¥ nevyhnutn²ch patchov.
Hlavn²m rozdielom je prenesenie ¥a₧iska z /proc a /dev na filesystΘm /sys. Kv⌠li tomu sa m⌠₧e sta¥, ₧e niektorΘ programy prestan· fungova¥. V mojom prφpade to bol GPM deamon s podporou pre synaptic touchpad. TakΘto programy bude treba rekompilova¥. Pre prßcu s nov²mi modulmi bude treba najnovÜie modutils. ╧alej si bude treba uvedomi¥, ₧e novß rada kernelov podporuje headless zariadenia - bez podpory klßvesnice Φi myÜi. UrΦite preto nezabudnite zapn·¥ konfiguraΦn· direktφvu CONFIG_HOTPLUG a zapn·¥ ovlßdaΦe svojho HW.
Hoci jadrß 2.6 nevy₧aduj· podporu SCSI emulßcie pre napa╛ovanie s mechanikami IDE CDRW, odpor·Φal by som tieto nastavenia ponecha¥ zapnutΘ, aby ste mohli pracova¥ s CDRW mechanikou tak ako v 2.4 kerneli. To istΘ platφ pre OSS vs. ALSA - ak ste boli spokojnφ s OSS v 2.4, ponechajte rovnakΘ nastavenia v 2.6 a vypnite ALSA.
Proces tvorby jadra bol tie₧ zjednoduÜen². Na vytvorenie obrazu jadra, jeho inÜtalßciu a inÜtalßciu modulov postaΦφ prφkaz make install modules_install.
V produkΦnej prevßdzke by som s prechodom nejak² ten mesiac poΦkal - ako sa ukßzalo po nieko╛k²ch d≥och po release, jadro m⌠₧e eÜte trpie¥ detsk²mi chorobami. Celkov² proces je pomerne jednoduch², na internete dostatoΦne zdokumentovan² - napr. na http://www.root.cz/1977.
Z┴VER
Myslφm si, ₧e novΘ jadro je ve╛mi podarenΘ. Pou₧φvate╛ov poteÜφ podpora r⌠zneho HW a nov²ch Ütandardov v oblasti multimΘdiφ, tie₧ vynikaj·ca odozva kernelu. V oblasti enterprise boli zahrnutΘ zmeny, ktorΘ umo₧≥uj· doteraz nepredstavite╛ne Ükßlova¥ systΘm. OΦakßva sa, ₧e rozsiahla podpora embedded bude ma¥ za nßsledok prienik Linuxu do domßcich zariadenφ, PDA, telef≤nov a pod. V neposlednom rade bol k≤d jadra znaΦne upratan², Φo zjednoduÜφ podporu ∩alÜieho HW. Po vychytanφ ·vodn²ch problΘmov mß jadro vynikaj·ce predpoklady na presadenie sa vo vÜetk²ch spomenut²ch oblastiach. Osobne radu 2.6 pou₧φvam na desktope u₧ nieko╛ko t²₧d≥ov a som v²sostne spokojn².
