Chip 2002 September/Chip_2002-09_cd1.bin/tema/diplom/sw_lib/geo/Cas.exe/DEMO.TXT

Text File | 1999-05-06 | 8KB | 145 lines

<UΦebnica pre program ╚as na zemeguli>
<st=1>
<im=obrazky\vitajte.bmp>
<bo><he=20>
Vitajte v uΦebnici programu ╚as na zemeguli!
<no><he=12>
Tento program m⌠₧ete vyu₧φva¥ pri v²uΦbe Φasov²ch pßsiem na hodine zemepisu.
Program sa skladß z troch Φastφ. Teraz ste prßve v uΦebnici, kde na nasleduj·cich stranßch
je vysvetlenie pojmu: ΦasovΘ pßsma. ┌lohy t²kaj·ce sa Φasov²ch pßsiem m⌠₧ete rieÜi¥ v Φasti
<bo>┌lohy<no>. VlastnΘ ·lohy m⌠₧ete vytvori¥ v Φasti <bo>Editor ·loh<no>.
Ak chcete vedie¥, akΘ typy ·loh program obsahuje, kliknite na "Demo".
Do ·vodnej Φasti sa m⌠₧ete vrßti¥ kliknutφm na "Koniec".
<st=2>
<im=obrazky/noc_den.bmp><bo><he=12>
╝udia oddßvna potrebovali urΦova¥ Φas. VÜimli si, ₧e sa strieda svetlo s tmou.
Dobu medzi dvoma v²chodmi slnka nazvali <bi>d≥om<bo>. Je to Φas, za ktor² sa Zem otoΦφ
okolo svojej osi. <bi>Cestovatelia vÜak zistili, ₧e slnko vychßdza v r⌠znych Φastiach
Zeme v inom Φase.<bo> To m⌠₧ete vidie¥ aj na obrßzku. V Bratislave s· eÜte 3 hodiny v
noci. Tokio je od Bratislavy ove╛a v²chodnejÜie, tam je u₧ 11 hodφn predpoludnφm.
<st=3>
<im=obrazky/cet.bmp>
<bo><he=18>
╚asovΘ pßsma
<he=12>
 V meste, ktorΘ je od nßs v²chodnejÜie je viac hodφn ako u nßs, ale v meste, ktorΘ je
od nßs zßpadnejÜie, je menej hodφn.
To by ale znamenalo, ₧e v zßpadnej Φasti mesta by bolo napr. o 10 min·t menej ako
vo v²chodnej Φasti mesta. Predstavte si, akΘ problΘmy by to znamenalo. Die¥a, ktorΘ
b²va v zßpadnej Φasti mesta, by odchßdzalo do Ükoly o 7:50 a myslelo by, ₧e eÜte mß
do ₧aΦiatku vyuΦovania 10 min·t. V Üklole, ktorΘ by bolo vo v²chodnej Φasti mesta,
ale u₧ by bolo 8:00, lebo vo v²chodnej Φasti mesta by bolo o 10 min·t viac. Die¥a by
iste zmeÜkalo zaΦiatok vyuΦovania.
Preto ╛udia sa rozhodli, ₧e rozdelia povrch Zeme na pßsma tak, aby v ka₧dom meste,
ktorΘ s· v tom istom pßsme bol rovnak² Φas. Tieto pßsma naz²vame <bi>Φasov²mi pßsmami<bo>.
Na obrßzku vidφte stredoeur≤pske ΦasovΘ pßsmo, v ktorom le₧φ aj Slovensko. V tom istom
Φasovom pßsme le₧φ aj napr. Nemecko, Franc·zsko, Taliansko, èpanielsko, ale aj niektorΘ
africkΘ Ütßty ako NigΘria alebo Angola.
<st=4>
<im=obrazky/caspasma.bmp>
<bo><he=18>╚asov² rozdiel medzi Φasov²mi pßsmami<he=12>
╝udia sa rozhodli tak, ₧e Φasov² rozdiel medzi dvomi susedn²mi Φasov²mi pßsmami bude
jedna hodina. To znamenß, ₧e v Φasovom pßsme, ktorΘ je od nßs v²chodnejÜie je o jednu
hodinu viac ako u nßs, ale v Φasovom pßsme zßpadnejÜie od nßs je o hodinu menej.
Zem sa otoΦφ okolo svojej osi za jeden de≥. De≥ sa skaldß z 24 hodφn, preto vzniklo
24 Φasov²ch pßsiem.
╝udia vedeli, ₧e je dobre ak v jednom Ütßte je jeden Φas, preto ΦasovΘ pßsma urΦili tak,
aby ich hranice boli na hraniciach Ütßtov. NiektorΘ Ütßty s· takΘ ve╛kΘ, ₧e museli ich
rozdeli¥ na viac Φasov²ch pßsiem.
Pomocou mapy Φasov²ch pßsiem m⌠₧ete urΦi¥, ktorΘ mestß le₧ia v jednom Φasovom pßsme.
Na tejto mape susednΘ ΦasovΘ pßsma s· nakreslenΘ r⌠znou farbou, aby ste lepÜie videli
hranice Φasov²ch pßsiem. Vidφte, ₧e Lond²n a Dakar le₧ia v jednom Φasovom pßsme, ale
Lond²n a Gorkij u₧ v in²ch Φasov²ch pßsmach.
<st=5>
<im=obrazky/casrozd.bmp>
Vo vrchnej Φasti mapy m⌠₧ete vidie¥ aj Φas v Φasov²ch pßsmach. Tßto mapa oznaΦuje
chvφ╛u, ke∩ v stredoeur≤pskom Φasovom pßsme je 13:00 hodφn. Vidφte, ₧e v Φasovom
pßsme, v ktorom le₧φ aj Tokio je v tej istej chvφli u₧ 21:00 hodφn. M⌠₧ete vypoΦφta¥
aj Φasov² rozdiel t²chto miest:
                   21-13=8
To znamenß, ₧e v Tokiu je v₧dy o 8 hodφn viac ako v Bratislave.
VypoΦφtajme Φasov² rozdiel medzi Bratislavou a New York-om:
                   13-7=6
V New York-u je v₧dy o 6 hodφn menej ako v Bratislave.

VypoΦφtajme Φas v Tokiu a v New Yorku-u, ke∩ v Bratislave je 10 hodφn:
U₧ sme vypoΦφtali, ₧e v Tokiu je o 8 hodφn viac ako u nßs. To znamenß, ₧e vo chvφli,
ke∩ v Bratislave je 10 hodφn, v Tokiu je 10+8=18 hodφn.
V New Yorku-u je o 6 hodφn menej:  10-6=4 hodiny.
<st=6>
<im=obrazky/dathran.bmp>
<bo><he=18>
NiektorΘ v²znamnΘ ΦasovΘ pßsma<he=12>
D⌠le₧itΘ je ΦasovΘ pßsmo, v ktorom le₧φ napr. Lond²n. ╚as v tomto Φasovom pßsme sa
naz²va SVETOV▌ ╚AS. Svetov² Φas vyu₧φvaj· napr. letci, nßmornφci, kozmonauti a vedci.
NiektorΘ Ütßty neprijali takΘto rozdelenie Φasov²ch pßsiem. Rozhodli sa, ₧e v ich
Ütßte bude vlastn² Φas. Takto vznikli miestne ΦasovΘ pßsma. ╚as v t²chto Φasov²ch
pßsmach sa lφÜi od susedn²ch najΦastejÜie o pol hodinu. Miestny Φas je napr. v Irßne,
Indii a v Strednej Austrßlii. Miestne ΦasovΘ pßsma na mape s· vyznaΦenΘ Φervenou farbou.
D⌠le₧itΘ je 180. poludnφk, lebo v₧dy tam sa zaΦφna nov² de≥. Preto myslenß Φiara,
ktorß vedie pribli₧ne po 180. poludnφku, sa naz²va dßtumovß hranica.
<st=100>
<bo><he=12>
<im=obrazky/vitajte.bmp>
Tento program obsahuje aj testy, pomocou ktor²ch m⌠₧ete precviΦi¥ v²poΦty s Φasov²mi
pßsmami. Na nasleduj·cich stranßch uΦebnice nßjdete pom⌠cku, ako vyrieÜi¥ jednotlivΘ
typy ·loh. Ak chcete rieÜi¥ ·lohy v ·vodnom okienku kliknite na "┌lohy". Test je mo₧nΘ
vygenerova¥ poΦφtaΦom, ale naΦφta¥ test aj zo s·boru. Prepφna¥ medzi ·lohami v teste
m⌠₧ete klikanφm na tlaΦidlß "Predchßdzaj·ca ·loha, Nasleduj·ca ·loha".
PoΦφtaΦ Vßm m⌠₧e ·lohu aj skontrolova¥. VyznaΦφ Vßm vÜetky chyby, ktorΘ m⌠₧ete eÜte
aj opravi¥. M⌠₧ete si necha¥ skontrolova¥ cel² test, ale potom chyby u₧ nem⌠₧ete opravi¥.
<st=101>
<bo><he=20>
┌loha typu 1.
<he=12><im=obrazky/demo1.bmp>
V tomto type ·loh je vaÜou ·lohou ku ka₧dΘmu mestu v dolnej Φasti obrazovky nßjs¥
mesto na mape, ktorΘ le₧φ <li=4>v tom istom Φasovom pßsme<li=0>. Najprv kliknite na mesto v dolnej
Φasti obrazovky, ku ktorΘmu chcete nßjs¥ pßr. Farba tohto mesta sa zmenφ na zelen·.
Potom kliknite na mesto na mape, ktorΘ chcete k tomuto mestu priradi¥. Toto mesto sa
objavφ v dolnej Φasti obrazovky.
<st=102>
<bo><he=20>
┌loha typu 2.
<he=12><im=obrazky/demo2.bmp>
VaÜou ·lohou je rozdeli¥ tieto mestß do skupφn tak, aby v jednej skupine boli mestß,
ktorΘ le₧ia v tom istom Φasovom pßsme. Najprv kliknite na mesto, ktorΘ chcete prida¥
do niektorej skupiny. Potom kliknite na okienko skupiny, do ktorej chcete toto mesto
prida¥. Mesto je mo₧nΘ prelo₧i¥ z jednej skupiny do druhej. Aj tu najprv kliknite na
mesto, ktorΘ chcete prelo₧i¥, potom na skupinu, do ktorej chcete toto mesto da¥.
<st=103>
<bo><he=20>
┌loha typu 3.
<he=12><im=obrazky/demo3.bmp>
V tomto type ·loh mßte <li=5>ΦasovΘ rozdiely<li=0> rozdeli¥ medzi dvojicami miest.
Najprv kliknite na dvojicu miest, potom na Φasov² rozdiel, ktor² chcete k tejto dvojici
priradi¥.
<st=104>
<bo><he=20>
┌loha typu 4.
<he=12><im=obrazky/demo4.bmp>
V tomto type ·loh je VaÜou ·lohou vypoΦφta¥ <li=5>Φasov² rozdiel dvojice miest.<li=0>
Do okienka oznaΦenΘho Üφpkou napφÜte Φasov² rozdiel v tvare: 8:00, 12:00 at∩.
<st=105>
<bo><he=20>
┌loha typu 5.
<he=12><im=obrazky/demo5.bmp>
Na obrazovke vidφte dvojice miest a Φas v prvom meste.
VaÜou ·lohou je vypoΦφta¥ <li=5>Φas v druhom meste<li=0> a napφsa¥ ho do prφsluÜnΘho okienka.
<st=106>
<bo><he=20>
┌loha typu 6.
<he=12><im=obrazky/demo6.bmp>
V dolnej Φasti obrazovky vidφte mesto, Φas v ≥om a eÜte jeden Φasov² ·daj.
VaÜou ·lohou je nßjs¥ mesto na mape, v ktorom je ten druh² Φas.
Najprv kliknite na mesto v dolnej Φasti obrazovky, ku ktorΘmu chcete priradi¥
druhΘ mesto. Potom kliknite na niektorΘ mesto na mape a toto mesto sa objavφ ved╛a
prvΘho mesta.
<st=107>
<bo><he=20>
┌loha typu 7.
<he=12><im=obrazky/demo7.bmp>
Tento typ ·lohy je slovnß ·loha. Najprv pozorne preΦφtajte zadanie ·lohy.
Ak rieÜenφm ·lohy je mesto, kliknite na toto mesto na mape. Toto mesto sa
objavφ aj v dolnej Φasti obrazovky. Ak v ·lohe mßte vypoΦφta¥ Φas, rieÜenie
napφÜte do okienka v dolnej Φasti obrazovky.
<koniec>