home *** CD-ROM | disk | FTP | other *** search
/ Chip 2001 September / Chip_2001-09_cd1.bin / tema / diplom / sw_lib / geo / Cas.exe / DEMO.TXT < prev    next >
Encoding:
Text File  |  1999-05-06  |  7.6 KB  |  145 lines
  1. <UΦebnica pre program ╚as na zemeguli>
  2. <st=1>
  3. <im=obrazky\vitajte.bmp>
  4. <bo><he=20>
  5. Vitajte v uΦebnici programu ╚as na zemeguli!
  6. <no><he=12>
  7. Tento program m⌠₧ete vyu₧φva¥ pri v²uΦbe Φasov²ch pßsiem na hodine zemepisu.
  8. Program sa skladß z troch Φastφ. Teraz ste prßve v uΦebnici, kde na nasleduj·cich stranßch
  9. je vysvetlenie pojmu: ΦasovΘ pßsma. ┌lohy t²kaj·ce sa Φasov²ch pßsiem m⌠₧ete rieÜi¥ v Φasti
  10. <bo>┌lohy<no>. VlastnΘ ·lohy m⌠₧ete vytvori¥ v Φasti <bo>Editor ·loh<no>.
  11. Ak chcete vedie¥, akΘ typy ·loh program obsahuje, kliknite na "Demo".
  12. Do ·vodnej Φasti sa m⌠₧ete vrßti¥ kliknutφm na "Koniec".
  13. <st=2>
  14. <im=obrazky/noc_den.bmp><bo><he=12>
  15. ╝udia oddßvna potrebovali urΦova¥ Φas. VÜimli si, ₧e sa strieda svetlo s tmou.
  16. Dobu medzi dvoma v²chodmi slnka nazvali <bi>d≥om<bo>. Je to Φas, za ktor² sa Zem otoΦφ
  17. okolo svojej osi. <bi>Cestovatelia vÜak zistili, ₧e slnko vychßdza v r⌠znych Φastiach
  18. Zeme v inom Φase.<bo> To m⌠₧ete vidie¥ aj na obrßzku. V Bratislave s· eÜte 3 hodiny v 
  19. noci. Tokio je od Bratislavy ove╛a v²chodnejÜie, tam je u₧ 11 hodφn predpoludnφm. 
  20. <st=3>
  21. <im=obrazky/cet.bmp>
  22. <bo><he=18>
  23. ╚asovΘ pßsma
  24. <he=12>
  25.  V meste, ktorΘ je od nßs v²chodnejÜie je viac hodφn ako u nßs, ale v meste, ktorΘ je
  26. od nßs zßpadnejÜie, je menej hodφn.
  27. To by ale znamenalo, ₧e v zßpadnej Φasti mesta by bolo napr. o 10 min·t menej ako 
  28. vo v²chodnej Φasti mesta. Predstavte si, akΘ problΘmy by to znamenalo. Die¥a, ktorΘ 
  29. b²va v zßpadnej Φasti mesta, by odchßdzalo do Ükoly o 7:50 a myslelo by, ₧e eÜte mß 
  30. do ₧aΦiatku vyuΦovania 10 min·t. V Üklole, ktorΘ by bolo vo v²chodnej Φasti mesta, 
  31. ale u₧ by bolo 8:00, lebo vo v²chodnej Φasti mesta by bolo o 10 min·t viac. Die¥a by 
  32. iste zmeÜkalo zaΦiatok vyuΦovania.
  33. Preto ╛udia sa rozhodli, ₧e rozdelia povrch Zeme na pßsma tak, aby v ka₧dom meste, 
  34. ktorΘ s· v tom istom pßsme bol rovnak² Φas. Tieto pßsma naz²vame <bi>Φasov²mi pßsmami<bo>. 
  35. Na obrßzku vidφte stredoeur≤pske ΦasovΘ pßsmo, v ktorom le₧φ aj Slovensko. V tom istom 
  36. Φasovom pßsme le₧φ aj napr. Nemecko, Franc·zsko, Taliansko, èpanielsko, ale aj niektorΘ 
  37. africkΘ Ütßty ako NigΘria alebo Angola.
  38. <st=4>
  39. <im=obrazky/caspasma.bmp>
  40. <bo><he=18>╚asov² rozdiel medzi Φasov²mi pßsmami<he=12>
  41. ╝udia sa rozhodli tak, ₧e Φasov² rozdiel medzi dvomi susedn²mi Φasov²mi pßsmami bude
  42. jedna hodina. To znamenß, ₧e v Φasovom pßsme, ktorΘ je od nßs v²chodnejÜie je o jednu
  43. hodinu viac ako u nßs, ale v Φasovom pßsme zßpadnejÜie od nßs je o hodinu menej.
  44. Zem sa otoΦφ okolo svojej osi za jeden de≥. De≥ sa skaldß z 24 hodφn, preto vzniklo
  45. 24 Φasov²ch pßsiem.
  46. ╝udia vedeli, ₧e je dobre ak v jednom Ütßte je jeden Φas, preto ΦasovΘ pßsma urΦili tak,
  47. aby ich hranice boli na hraniciach Ütßtov. NiektorΘ Ütßty s· takΘ ve╛kΘ, ₧e museli ich
  48. rozdeli¥ na viac Φasov²ch pßsiem.
  49. Pomocou mapy Φasov²ch pßsiem m⌠₧ete urΦi¥, ktorΘ mestß le₧ia v jednom Φasovom pßsme.
  50. Na tejto mape susednΘ ΦasovΘ pßsma s· nakreslenΘ r⌠znou farbou, aby ste lepÜie videli
  51. hranice Φasov²ch pßsiem. Vidφte, ₧e Lond²n a Dakar le₧ia v jednom Φasovom pßsme, ale
  52. Lond²n a Gorkij u₧ v in²ch Φasov²ch pßsmach.  
  53. <st=5>
  54. <im=obrazky/casrozd.bmp>
  55. Vo vrchnej Φasti mapy m⌠₧ete vidie¥ aj Φas v Φasov²ch pßsmach. Tßto mapa oznaΦuje 
  56. chvφ╛u, ke∩ v stredoeur≤pskom Φasovom pßsme je 13:00 hodφn. Vidφte, ₧e v Φasovom 
  57. pßsme, v ktorom le₧φ aj Tokio je v tej istej chvφli u₧ 21:00 hodφn. M⌠₧ete vypoΦφta¥ 
  58. aj Φasov² rozdiel t²chto miest:
  59.                    21-13=8
  60. To znamenß, ₧e v Tokiu je v₧dy o 8 hodφn viac ako v Bratislave.
  61. VypoΦφtajme Φasov² rozdiel medzi Bratislavou a New York-om:
  62.                    13-7=6
  63. V New York-u je v₧dy o 6 hodφn menej ako v Bratislave.
  64.  
  65. VypoΦφtajme Φas v Tokiu a v New Yorku-u, ke∩ v Bratislave je 10 hodφn:
  66. U₧ sme vypoΦφtali, ₧e v Tokiu je o 8 hodφn viac ako u nßs. To znamenß, ₧e vo chvφli,
  67. ke∩ v Bratislave je 10 hodφn, v Tokiu je 10+8=18 hodφn.
  68. V New Yorku-u je o 6 hodφn menej:  10-6=4 hodiny.
  69. <st=6>
  70. <im=obrazky/dathran.bmp>
  71. <bo><he=18>
  72. NiektorΘ v²znamnΘ ΦasovΘ pßsma<he=12>
  73. D⌠le₧itΘ je ΦasovΘ pßsmo, v ktorom le₧φ napr. Lond²n. ╚as v tomto Φasovom pßsme sa 
  74. naz²va SVETOV▌ ╚AS. Svetov² Φas vyu₧φvaj· napr. letci, nßmornφci, kozmonauti a vedci.
  75. NiektorΘ Ütßty neprijali takΘto rozdelenie Φasov²ch pßsiem. Rozhodli sa, ₧e v ich 
  76. Ütßte bude vlastn² Φas. Takto vznikli miestne ΦasovΘ pßsma. ╚as v t²chto Φasov²ch 
  77. pßsmach sa lφÜi od susedn²ch najΦastejÜie o pol hodinu. Miestny Φas je napr. v Irßne,
  78. Indii a v Strednej Austrßlii. Miestne ΦasovΘ pßsma na mape s· vyznaΦenΘ Φervenou farbou.
  79. D⌠le₧itΘ je 180. poludnφk, lebo v₧dy tam sa zaΦφna nov² de≥. Preto myslenß Φiara, 
  80. ktorß vedie pribli₧ne po 180. poludnφku, sa naz²va dßtumovß hranica.
  81. <st=100>
  82. <bo><he=12>
  83. <im=obrazky/vitajte.bmp>
  84. Tento program obsahuje aj testy, pomocou ktor²ch m⌠₧ete precviΦi¥ v²poΦty s Φasov²mi 
  85. pßsmami. Na nasleduj·cich stranßch uΦebnice nßjdete pom⌠cku, ako vyrieÜi¥ jednotlivΘ 
  86. typy ·loh. Ak chcete rieÜi¥ ·lohy v ·vodnom okienku kliknite na "┌lohy". Test je mo₧nΘ 
  87. vygenerova¥ poΦφtaΦom, ale naΦφta¥ test aj zo s·boru. Prepφna¥ medzi ·lohami v teste 
  88. m⌠₧ete klikanφm na tlaΦidlß "Predchßdzaj·ca ·loha, Nasleduj·ca ·loha".
  89. PoΦφtaΦ Vßm m⌠₧e ·lohu aj skontrolova¥. VyznaΦφ Vßm vÜetky chyby, ktorΘ m⌠₧ete eÜte 
  90. aj opravi¥. M⌠₧ete si necha¥ skontrolova¥ cel² test, ale potom chyby u₧ nem⌠₧ete opravi¥. 
  91. <st=101>
  92. <bo><he=20>
  93. ┌loha typu 1.
  94. <he=12><im=obrazky/demo1.bmp>
  95. V tomto type ·loh je vaÜou ·lohou ku ka₧dΘmu mestu v dolnej Φasti obrazovky nßjs¥
  96. mesto na mape, ktorΘ le₧φ <li=4>v tom istom Φasovom pßsme<li=0>. Najprv kliknite na mesto v dolnej
  97. Φasti obrazovky, ku ktorΘmu chcete nßjs¥ pßr. Farba tohto mesta sa zmenφ na zelen·.
  98. Potom kliknite na mesto na mape, ktorΘ chcete k tomuto mestu priradi¥. Toto mesto sa
  99. objavφ v dolnej Φasti obrazovky.
  100. <st=102>
  101. <bo><he=20>
  102. ┌loha typu 2.
  103. <he=12><im=obrazky/demo2.bmp>
  104. VaÜou ·lohou je rozdeli¥ tieto mestß do skupφn tak, aby v jednej skupine boli mestß,
  105. ktorΘ le₧ia v tom istom Φasovom pßsme. Najprv kliknite na mesto, ktorΘ chcete prida¥
  106. do niektorej skupiny. Potom kliknite na okienko skupiny, do ktorej chcete toto mesto
  107. prida¥. Mesto je mo₧nΘ prelo₧i¥ z jednej skupiny do druhej. Aj tu najprv kliknite na
  108. mesto, ktorΘ chcete prelo₧i¥, potom na skupinu, do ktorej chcete toto mesto da¥.
  109. <st=103>
  110. <bo><he=20>
  111. ┌loha typu 3.
  112. <he=12><im=obrazky/demo3.bmp>
  113. V tomto type ·loh mßte <li=5>ΦasovΘ rozdiely<li=0> rozdeli¥ medzi dvojicami miest.
  114. Najprv kliknite na dvojicu miest, potom na Φasov² rozdiel, ktor² chcete k tejto dvojici
  115. priradi¥.
  116. <st=104>
  117. <bo><he=20>
  118. ┌loha typu 4.
  119. <he=12><im=obrazky/demo4.bmp>
  120. V tomto type ·loh je VaÜou ·lohou vypoΦφta¥ <li=5>Φasov² rozdiel dvojice miest.<li=0>
  121. Do okienka oznaΦenΘho Üφpkou napφÜte Φasov² rozdiel v tvare: 8:00, 12:00 at∩.
  122. <st=105>
  123. <bo><he=20>
  124. ┌loha typu 5.
  125. <he=12><im=obrazky/demo5.bmp>
  126. Na obrazovke vidφte dvojice miest a Φas v prvom meste. 
  127. VaÜou ·lohou je vypoΦφta¥ <li=5>Φas v druhom meste<li=0> a napφsa¥ ho do prφsluÜnΘho okienka.
  128. <st=106>
  129. <bo><he=20>
  130. ┌loha typu 6.
  131. <he=12><im=obrazky/demo6.bmp>
  132. V dolnej Φasti obrazovky vidφte mesto, Φas v ≥om a eÜte jeden Φasov² ·daj.
  133. VaÜou ·lohou je nßjs¥ mesto na mape, v ktorom je ten druh² Φas.
  134. Najprv kliknite na mesto v dolnej Φasti obrazovky, ku ktorΘmu chcete priradi¥ 
  135. druhΘ mesto. Potom kliknite na niektorΘ mesto na mape a toto mesto sa objavφ ved╛a
  136. prvΘho mesta.
  137. <st=107>
  138. <bo><he=20>
  139. ┌loha typu 7.
  140. <he=12><im=obrazky/demo7.bmp>
  141. Tento typ ·lohy je slovnß ·loha. Najprv pozorne preΦφtajte zadanie ·lohy.
  142. Ak rieÜenφm ·lohy je mesto, kliknite na toto mesto na mape. Toto mesto sa
  143. objavφ aj v dolnej Φasti obrazovky. Ak v ·lohe mßte vypoΦφta¥ Φas, rieÜenie
  144. napφÜte do okienka v dolnej Φasti obrazovky.
  145. <koniec>