Zatmenie Mesiaca

Zatmenie Mesiaca nastßva vtedy, ke∩ tie≥ naÜej planΘty Zem dopadne na Mesiac. To m⌠₧e nasta¥ len vtedy, ak je Mesiac prßve v splne. Zatmenie Mesiaca, ani ·plnΘ, nie je z∩aleka tak v²nimoΦn²m ·kazom, ako je zatmenie Slnka. Je to danΘ t²m, ₧e na rozdiel od zatmenia Slnka je zatmenie Mesiaca vidite╛nΘ zo vÜetk²ch miest zemskej pologule pootoΦenej poΦas zatmenia k Mesiacu. ╝udia pozeraj·ci sa na zatmenie Mesiaca s·Φasne z r⌠znych miest naÜej planΘty vidia prakticky to istΘ. Jedin²m rozdielom je uhol poh╛adu. Pri vzdialenosti Mesiaca od Zeme asi 384 400 km je vÜak tento rozdiel nepatrn².

I ke∩ ·plnΘ zatmenie Mesiaca nie je z vedeckΘho h╛adiska tak cenn² prφrodn² ·kaz ako ·plnΘ zatmenie Slnka, stojφ urΦite za pozorovanie, preto₧e pri ≥om nastßvaj· zaujφmavΘ efekty. NajzaujφmavejÜia je skutoΦnos¥, ₧e Mesiac ponoren² celkom do zemskΘho tie≥a je na oblohe vΣΦÜinou ve╛mi dobre vidite╛n² a mß neobyΦajn· oran₧ovoΦerven· farbu.

Pokia╛ by sme v okamihu ·plnΘho zatmenia Mesiaca nestßli na Zemi, ale na Mesiaci, videli by sme zatmenie Slnka Zemou. Naskytol by sa nßm ·chvatn² poh╛ad na Zem na mesaΦnej oblohe zakr²vaj·cej Slnko. Preto₧e by sme sa pozerali na neosvetlen· pologu╛u Zeme, bola by naÜa planΘta tmavß, ale okolo nej by ₧iaril v protisvetle prstenec vytvoren² atmosfΘrou hraj·cou vÜetk²mi odtie≥mi ₧ltej, oran₧ovej a Φervenej farby, odtie≥mi, ktorΘ vφdame na naÜej pozemskej oblohe po zßpade Slnka. Jas tohoto farebnΘho prstenca je dos¥ siln² na to, aby o₧iaril mesaΦn² povrch. Farby i jas tohoto prstenca s· zßvislΘ na momentßlnom stave zemskej atmosfΘry, a preto je ka₧dΘ zatmenie neopakovate╛n² unikßt.

Vrߥme sa vÜak na Zem. Mesiac, ktorΘho povrch mß neutrßlnu Üed· farbu, zφska vlpyvom osvetlenia ₧iariacim prstencom zemskej atmosfΘry poΦas ·plnΘho zatmenia u₧ spomφnan· oran₧ovoΦerven· farbu. NajkrajÜφ okamih, na ktor² nezabudne nikto, kto ho na vlastnΘ oΦi videl v ∩alekoh╛ade, nastßva chvφ╛u po skonΦenφ ·plnΘho zatmenia, ke∩ prvΘ intenzφvne l·Φe slneΦnΘho svetla zasiahnu mesaΦn² povrch. V tomto Φase bola tie₧ urobenß snφmka, ktorß je na tejto strßnke.