Bolo chvφ╛u pred polnocou 6. aprφla 2000. Vracal som sa zo Ütvorhodinovej prednßÜky
o horolezeckom v²stupe na Huascaran, ktor· som mal vo vysokoÜkolskom klube TerΦ na internßte
VUT Brno û Pod PalackΘho vrchem. Bola jasnß noc a Üiel som cez les a potom po╛nou
cestou domov s batohom, v ktorom bol diaprojektor a nieko╛ko krabφc s diapozitφvmi.
Touto cestou chodφm do prßce u₧ 16 rokov a Φasto aj v noci. Preto ve╛mi dobre viem,
ako a kde ₧iari Brno. Up·tala ma slabß ₧iara (∩aleko slabÜia ako ₧iara stredu mesta)
v miestach, kde nemala by¥. NavyÜe sa mi zdalo, ₧e mß zelen· farbu. Tou farbou som
si nebol ·plne ist², preto₧e oko slabΘ svetlo nevidφ farebne. Ke∩₧e som vedel,
₧e Slnko sa blφ₧i k maximu jedenßs¥roΦnΘho cyklu, napadlo ma, ₧e to m⌠₧e by¥ polßrna
₧iara. Preto som poΦas ch⌠dze starostlivo sk·mal oblohu. VÜimol som si ve╛mi slabΘho
miesta na oblohe nad roz₧iaren²m Brnom, ktorΘ sa mi zdalo ΦervenΘ. Tak·to farbu
nemß ₧iadny typ mestskΘho osvetlenia. Zr²chlil som preto ch⌠dzu, aby som bol Φo najsk⌠r doma.
Doma som v zmΣtku podadol statφv, pripevnil na neho Praktiku, naskrutkoval na ≥u Üirokouhl²
objektφv 2.8/29 mm, z chladniΦky som vytiahol krabiΦku Fujicoloru Superia 800, do batohu pridal
superÜirokouhl² Flektogon 2.8/20 mm a vypßlil opΣ¥ na pole, preΦ od odpornΘho mestskΘho
osvetlenia. Ke∩ som dobehol na pole, zistil som, ₧e mi ch²ba maliΦkos¥ - ten film, Φo som
vybral z chladniΦky. Nasledoval ∩a╛Üφ beh domov a opΣ¥ na pole, tentokrßt u₧ s nabit²m fo¥ßkom.
Ke∩ som odbehol z dosahu silnΘho osvetlenia, trochu som sa upokojil a zaΦal sk·ma¥ oblohu.
Ak·si slab· ₧iaru som videl, ale stßle som si nebol ist², Φi je to skutoΦne polßrna ₧iara.
Presne v 1:00 letnΘho stredoeur≤pskeho Φasu zaΦφnam prv· 2 min·tov· expozφciu, preto₧e mßm pocit, ₧e to, Φo
vidφm, je reßlne a ₧e by to mohla by¥ polßrna ₧iara. Asi po 10 min·tach som si u₧ stoprocentne
ist², ale intenzita ₧iary nie je dostatoΦnß, aby som mohol urobi¥ peknΘ snφmky. Asi v 1:15 sa
stane nieΦo celkom neΦakanΘ. Obloha je odrazu plnß nßdhern²ch svietiacich pruhov. Obzor
mß zelen· farbu a nad ≥ou svieti krvavo Φerven² pruh, v ktorom vznikaj· a poΦas nieko╛k²ch desiatok
sek·nd a₧ min·t opΣ¥ zanikaj· svetelnΘ l·Φe.
Neuverite╛ne krßsne prφrodnΘ divadlo. V jednom
okamihu si vÜimnem pruhu ved·ceho takmer do zenitu, v ktorom akoby tiekla alebo sk⌠r srÜala
₧iara. Fotografujem ako v tranze. Asi po 30 min·tach ₧iara trochu zoslabla a ja som bol v∩aka chabΘmu
obleΦeniu zmrznut² na kos¥. Be₧φm r²chlo domov, budφm ₧enu Zuzanu a dcΘru Hanu. MladÜia dcΘra Zdena
tvrdila, ₧e chce spa¥. Nesk⌠r sa zistilo, ₧e hovorila zo spßnku a niΦ si nepamΣtß. To, ₧e
som ju nezobudil ju mrzelo a do bud·cnosti mßm oprßvnenie k pou₧itiu vΣΦÜej dßvky nßsilia. SpoloΦne vyrß₧a
naÜa trojica opΣ¥ na pole, ja u₧ v pßperke. Teraz u₧ v pokoji pozorujem ₧iaru a spoloΦne sa
kochßme poh╛adom na nßdhern² prφrodn² ·kaz, na ktor² som potreboval 46 rokov, aby mi bolo umo₧nenΘ ho vidie¥. O tretej
hodine po polnoci ₧iara slabne a my ideme domov. V nasleduj·cich d≥och nemßm pokoja. Po veΦeroch
striedavo skenujem obrßzky a nerv≤zne pozerßm na sever, Φi sa toto krßsne divadlo bude
opakova¥. Produktom m⌠jho nadÜenia a nepokoja je aj tento popis.
