Specializovan² t²denφk o v²poΦetnφ technice
o Internetu
(CW 18/97)

---

Intranet -- nov² Ütart podnikov²ch informaΦn²ch systΘmov?

Ivan Kozßk

O Intranete je pφsa¥ zßrove≥ ╛ahkΘ i ¥a₧kΘ.

╝ahko je o tejto tΘme pφsa¥ preto, ₧e takßto masovß predpripravenos¥ bud·cich u₧φvate╛ov tu eÜte nebola azda ani pre jednej doterajÜej podnikovej technol≤gii: mili≤ny ╛udφ vie, ₧e staΦφ "klikn·¥" na modr² podΦiarknut² text a dostanem sa do ∩a╛Üφch podrobnostφ spojen²ch s dokumentom. StaΦφ "klikn·¥" na obrßzok, aby sa mi zvΣΦÜil, aby sa odÜtartoval videoklip, hudobnß nahrßvka Φi zvΣΦÜen² obrßzok. Ka₧d² z nich mß pred oΦami zßkladnΘ menu svojho browsera, o ktorom vie, ₧e aj ke∩ bude pou₧φva¥ ak²ko╛vek in² prehliadaΦ, tak tie funkcie, pribli₧ne na tom istom miest tam znova nßjde.

Preto ke∩ -- v prvom priblφ₧enφ -- povieme, ₧e Intranet je aplikßcia internetov²ch a WWW technol≤giφ pre vn·tropodnikov² informaΦn² systΘm (teda, dalo by sa poveda¥, ₧e je to vn·tropodnikov² Internet), vΣΦÜina Φitate╛ov bude ma¥ aspo≥ hrub· predstavu, "ako to asi vyzerß" a ako to asi funguje.

Z toho istΘho d⌠vodu je vÜak o tejto tΘme ¥a₧ko pφsa¥. ìa₧ko je pφsa¥ preto, ₧e o Internete a technol≤gii, o ktor· sa opiera, s· vcelku znaΦne rozÜφrenΘ znalosti (a to ako teoretickΘ tak i praktickΘ) a teda je pomerne ¥a₧kΘ vyhn·¥ sa opakovaniu znßmeho.

Ke∩ toto vÜetko zvß₧ime, vychßdza, ₧e pφsa¥ o technickej strßnke Intranetu by bolo mo₧no a₧ trivißlne -- v podstate sa niΦφm nelφÜi od toho, Φo sa pou₧φva v Internete. Preto t·to strßnku Intranetu popφÜeme len v najnutnejÜej miere.

╚o sa vÜak javφ ako d⌠le₧itΘ, je "koncepΦnß" strßnka Intranetu, teda, ak²m sp⌠sobom m⌠₧e ovplyvni¥ ₧ivot podniku a v Φom je jeho prφnos: tu sa budeme sna₧i¥ udr₧a¥ ¥a₧isko tohto Φlßnku.

Internet, Intranet, Extranet, NC...

Toto "mraΦno" pojmov, ktorΘ obklopuje zßkladn² pojem, ktor²m je Internet, a ktorΘ maj· niektorΘ podobnΘ Φrty si ₧iada, aby sa urΦitΘ rozlφÜenie vniesli medzi ne u₧ hne∩ na zaΦiatku.

╚o je to teda Intranet? Intranet je ÜtrukturovanΘ vyu₧itie internetov²ch a WWW technol≤giφ na riadenie podniku.

Intranet je bu∩ celkom izolovan² od globßlnej siete, alebo aspo≥ prφstup do/zo Siete je prφsne kontrolovan² prostrednφctvom firewallov (obr. 1). O firewalloch sa podrobnejÜie pφÜe vo vlo₧enom texte s nßzvom Firewally.

Podnikov² Intranet (analogicky Internetu) pozostßva z webov²ch serverov, patriacich napr. poboΦkßm, oddeleniam alebo podobn²m organizaΦn²m jednotkßm.

Keby sme struΦne chceli zhrn·¥ Φrty, odliÜuj·ce Intrenet od Internetu, tak by sa dalo poveda¥, ₧e sa sφce po technologickej strßnke jednß o Internet, ale s jasne dan²mi prßvomocmi a zodpovednos¥ou, mo₧nos¥ou vytvorenia relatφvne bezpeΦnΘho systΘmu a to, ₧e je -- na rozdiel od "Siete sietφ", ktorß ako celok nie je vlastnenß nik²m -- vlastnen² firmou.

Intranet je pojem, ktor² sa v priebehu minul²ch dvoch rokov v podstate "etabloval" nielen na teoretickej rovine, ale i v obchodnej. Obchodn² nßrast Intranetov²ch systΘmov je celkom impozantn² (vi∩ vlo₧en² text "Rast v²znamu Intranetov").

Extranet je naproti tomu pojem ktor² eÜte nenaÜiel celkom svoje miesto, alebo, presnejÜie, objavuje sa len v poslednej dobe a chce vystihn·¥ rozÜirovanie sa Intranetu to okolitΘho sveta. Extranety bezpeΦn²m sp⌠sobom spßjaj· Intranety rozliΦn²ch firiem, a pod╛a niektor²ch analytikov predstavuj· bud·cu, tretiu vlnu pou₧φvania webovskej technol≤gie. Pod╛a riadite╛a Zona Research, Clay Rydera, na Extranety bude mo₧nΘ prenies¥ nefinanΦnΘ Φasti EDI napr. dopravnΘ dokumenty alebo objednßvky ako aj inΘ dokumenty, ktorΘ s· spoloΦnΘ pre partnerov.

Prepojenie Intranetov m⌠₧e vies¥ k novej fßze medzipodnikovej spoluprßce. Na najjednoduchÜej ·rovni, podniky spolupracuj·ce na spojen²ch projektoch si m⌠₧u zasiela¥ relevantnΘ dokumenty, kontrakty a ΦasovΘ rozvrhy, aby si udr₧ali vzßjomn· synchronizßciu aktivφt. Toto m⌠₧e by¥ zdrojom neuverite╛nΘho zv²Üenia produktivity.

Keby sme tento pojem chceli upresni¥, Extranet je vlastne privßtna sie¥ nieko╛k²ch kooperuj·cich organizßciφ, umiestnenß za podnikov²m firewallom. ExtranetovΘ slu₧by vyu₧φvaj· existuj·cu internetov· interaktφvnu infraÜtrukt·ru, vÜφtane Ütandardn²ch serverov, e-mailov²ch klientov a webov²ch browserov. Toto zabezpeΦuje, ₧e vytvorenie Extranetu je omnoho ekonomickejÜie, ako vytvorenie a ·dr₧ba proprietßrnej siete.

Extranet umo₧≥uje obchodn²m partnerom, dodßvate╛om a zßkaznφkom, ktorφ maj· spoloΦnΘ zßujmy vytvori¥ navzßjom silnΘ obchodnΘ vz¥ahy a siln· komunikaΦn· vΣzbu.

TechnickΘ Φi nßkladovΘ v²hody Extranetu s· samozrejme d⌠le₧itΘ. EÜte d⌠le₧itejÜie vÜak je, ₧e Extranet je prv² neproprietßrny technick² nßstroj, ktor² m⌠₧e podpori¥ r²chlu evol·ciu elektronickΘho obchodu. Dalo by sa ve╛a hovori¥ o vplyve Internetu na maloobchod, kreditnΘ karty a r⌠zne digitßlne hotovostnΘ platby a platby cez ·Φet, v skutoΦnosti sa vÜak reßlna revol·cia v nasledovn²ch troch a₧ piatich rokoch dß oΦakßva¥ v systΘmoch pre globßlne obstarßvanie tovarov a slu₧ieb na ve╛koobchodnej ·rovni.

Typickß extranetovß strßnka je rozdelenß na dva segmenty: verejne prφstupn² a bezpeΦn². BezpeΦnos¥ prφstupu je v zßkladoch ExtranetovΘho konceptu. BezpeΦnΘ spojenia medzi poΦφtaΦmi vytvßraj· virtußlnu privßtnu sie¥, s pou₧itφm lacn²ch a vÜadeprφtomn²ch verejn²ch liniek.

V mnoh²ch prφpadoch postaΦuje Ütandardn² ochrana heslom na zabezpeΦenie integrity dßt, umiestnen²ch na strßnke. strank², ktorΘ potrebuj· vyÜÜiu ·rove≥ ochrany by mohli pou₧i¥ komplexnejÜie technol≤gie na vytvorenie "tunelov". Internetov² "tunel" m⌠₧e bezpeΦne transportova¥ dßta medzi svojimi vstupn²mi a v²stupn²mi bodmi "zabalenφm" paketov jednΘho protokolu do druhΘho. Tunelovß technol≤gia m⌠₧e by¥ tie₧ pou₧itß na individualizßciu Extranetovej strßnky, poskytnutφm prφstupu k uriΦt²m funkcißm, vyhraden²m pre konkrΘtneho u₧φvate╛a.

╚lenovia Extranetu by mohli ·zko spolupracova¥ napr. na v²skume a prototypovanφ novΘho produktu alebo by mohli spoloΦne riadi¥ transakΦn· dodßvku elektronick²ch slu₧ieb.

Vo funkΦnom Extranete, s· transakΦnΘ dßta obvykle umiestnenΘ vo v²konnom databßzovom stroji. Prφkladmi transakΦn²ch strßnok s· konsolidovan² objednßvkov² systΘm alebo elektronickß banka. èpecißlne formulßre by mohli by¥ pou₧itΘ Φlenmi Extranetu na priame zadßvanie dßt do databßzy, na vyh╛adanie zßznamu alebo na inicializßciu automatickej transakcie. preto₧e extranetovΘ transakcie m⌠₧u prebieha¥ bezprostredne, r²chlos¥ spracovania m⌠₧e by¥ maximalizovanß a znaΦne zv²Üenß presnos¥ dßt. VÜetci Φlenovia Extranetu m⌠₧u zdie╛a¥ ·spory.

Typick² Extranet tie₧ pon·ka privßtnu diskusn· oblas¥, umo₧≥uj·cu Φlenom vymie≥a¥ myÜlienky a zdie╛a¥ informßciu a zoznamy Φlenov.

Extranet tie₧ umo₧≥uje ·Φastnφkom pracova¥ online a nezßvisle v pre nich najvhodnejÜom Φase.

Medzi novΘ pojmy patrφ i technol≤gia zvanß "network computing", pre ktor· sa zau₧φvala skratka NC. Poznamenajme ihne∩, ₧e Intranet nie je NC.

Intranet je pou₧itie internetov²ch technol≤giφ v prostredφ podnikov²ch sietφ, ktorΘ sa dß prevßdzkova¥ prakticky na akejko╛vek platforme. Teda, pokia╛ mßme napr. informaΦn² systΘm na bßze Windows NT ako servera a Windows 95 ako klientov, ktor² bude zalo₧en² na TCP/IP, HTTP a napr. ActiveX, bude ta rovnako Intranet ako unixov² seerver s klientmi NC.

Naproti tomu myÜlienka NC je v podstate "oprßÜenß" myÜlienka inteligentn²ch terminßlov, komunikuj·cich so serverom prostrednφctvom protokolu HTTP a platformy Java, sie¥ove protokolom TCP/IP. KoncovΘ poΦφtaΦovΘ stanice s· extrΘmne zjednoduÜenΘ poΦφtaΦe, vlastn² v²poΦtov² v²kon je s·streden² na serveroch.

O sie¥ov²ch poΦφtaΦoch sa v poslednej dobe pφÜe skutoΦne ve╛a, preto zmienku o nich na tomto mieste ukonΦφme.

╚o sa t²ka Internetu, je to vlastne celosvetovΘ spojenie poΦφtaΦov²ch sietφ, opieraj·ce sa o sadu protokolov a poskytuj·ce r⌠zne slu₧by, z ktor²ch je z h╛adiska tohto Φlßnku najd⌠le₧itejÜia WWW, teda World Wide Web (vi∩ vlo₧en² text).

Po tomto ·vodnom rozlφÜenφ pojmov prejdime v ∩alÜom na ¥a₧isko celΘho Φlßnku: na vymedzenie zmyslu Intranetu pre podnik.

Podnik a jeho okolie

U₧ v jednej z minul²ch tΘm -- o dßtov²ch skladoch -- sme spomenuli niektorΘ vonkajÜie okolnosti, ktorΘ n·tia podniky do nov²ch technol≤giφ.

U dßtov²ch skladov iÜlo o to, aby -- zhruba povedanΘ -- podnik bol "inteligentnejÜφ", aby z dßt a informßciφ, ktorΘ pri svojej ka₧dodennej Φinnosti tak Φi tak zozbiera a sprac·va vy¥a₧il i urΦit· strategick· informßciu, ktorß by mu umo₧nila pochopi¥, kde je jeho miesto na trhu, kde s· jeho konkurenti, kde s· prφle₧itosti sa presadi, kde svoju ·Φas¥ posilni¥ a kde naopak, odφs¥ a pod. Budovanie dßtov²ch skladov vÜak neznaΦilo -- aspo≥ nie priamo -- zmenu v t²chto produkΦn²ch systΘmoch, a z h╛adiska vΣΦÜiny podniky sa odohrßvalo kdesi v "nadoblaΦn²ch v²Üinßch", ktorΘ nemali vz¥ah na bezprostrednΘ aktivity pracovnφkov.

S Intranetom je to vÜak inßΦ: jeho prenikanie bude ma¥ dopad prßve na produkΦnΘ systΘmy a na to, Φo stojφ zatia╛ v podniku mimo nich, a dotkne sa prakticky ka₧dΘho a vÜetkΘho.

Z h╛adiska "vn·tornΘho" ₧ivota podniku je jeho ·Φelom, aby zlepÜil Üφrenie a zdie╛anie (vn·tro)podnikov²ch informßciφ.

Z h╛adiska spojenia s okolφm je, aby sa podnik viacej "otvoril" voΦi svojmu obchodnΘmu okoliu.

Podnik -- to je komunikßcia

Intranet je v prvom rade komunikaΦnΘ prostredie. Ani nie tak v zmysle kßblov, prepφnaΦov a softvΘru, ale v zmysle ╛udskej komunikßcie.

M⌠₧eme rozlφÜi¥ tri typy komunikßcie:

-- jeden-s-mnoh²mi

-- jeden-s-jedn²m

-- mnohφ-s-mnoh²mi

V prvom type komunikßcie, jeden-s-mnoh²mi, sa jednß viac-menej o publikovanie elektronickΘho dokumentu. Tieto dokumenty nemusie by¥ len text, ale m⌠₧u zahα≥a¥ obrazy, zvuky, prepojenia na inΘ dokumenty Φi InternetovΘ/IntranetovΘ strßnky. "Vlastnφci" informßciφ m⌠₧u publikova¥ tieto informßcie tak, aby boli ╛ahko dostupnΘ vÜetk²m (prφpadne definovanej podmno₧ine u₧φvate╛ov) v podniku. Tieto dokumenty m⌠₧u by¥ umiestnenΘ tak, aby umo₧≥ovali prφstup u₧φvate╛om na globßlnom Internete.

Druh² typ komunikßcie -- jeden-s-jedn²m -- to je to, Φo poznßme z elektronickej poÜty. Elektronickß poÜta urΦite patrφ medzi naju₧itoΦnejÜie a najrozÜφrenejÜie technol≤gie na Internete. P⌠vodne sa pou₧φvali na vytvßranie a odosielanie e-mailov jedno·ΦelovΘ mailovΘ klienty, postupne vÜak prebehla integrßcia s browserov²mi technol≤giami. stßle viac a viac sa v tomto type komunikßcia objavuje prenos digitßlnych objektov, ako s· dokumenty a obrßzky. Tento proces vzßjemnej integrßcie stßle eÜte pokraΦuje.

Komunikßcia typu mnohφ-s-mnoh²mi, to je nieΦo, Φo je v Internete znßme ako verejnΘ f≤rum. M⌠₧e sa jedna¥ o newsgroupy, bulletin board alebo jednoduch² verejne prφstupn² adresßr. Vstupn² mechanizmus je cez e-mail alebo natφvny systΘm.

Intranet teda vo vÜetk²ch troch typoch komunikßcie zohrßva mimoriadne v²znamn· ·lohu.

Podnikovß informßcia

Informßcia, ktor· podnikov² systΘm musφ zvlßda¥ a umo₧ni¥ zamestnancom zdie╛a¥ mß dve zßkladnΘ formy: neÜtrukturovan· a Ütrukturovan·.

NeÜtrukturovanß informßcia, to s· vlastne digitßlne dokumenty.

ètrukturovanß podnikovß informßcia sa nachßdza v databßzov²ch systΘmoch, ktorΘ si podnik doteraz vybudoval -- v uplynul²ch 30 rokoch vznikli obrovskΘ komplexnΘ systΘmy

Ako je Üφrenß zdie╛anß informßcia v s·Φasn²ch podnikov²ch systΘmoch? Typickß organizßcia mß:

-- nieko╛ko deskopov²ch aplikßciφ;

-- prφstup k jednΘmu alebo viacer²m file serverom; a

-- elektronick· poÜtu

NiektorΘ organizßcie uskutoΦnili i ∩a╛Üφ krok t²m, ₧e zaviedli systΘm riadenia dokumentov alebo groupwarov² systΘm -- treba vÜak poveda¥, ₧e groupware eÜte stßle nie je prφliÜ rozÜφren².

Äiaden z t²chto nßstrojov nebol p⌠vodne urΦen² pre jednoduchΘ zdie╛anie informßciφ v podniku. Word procesory boli navrhnutΘ na vytvßranie vynikaj·co vyzeraj·cich tlaΦen²ch dokumentov, a nie dokumentov elektronicky zdie╛an²ch. File servery boli navrhnutΘ na poskytovanie zdie╛anΘho prφstupu do s·borov a aplikßciφ v pracovnej skupine. Zameriavaj· sa na r²chly, spo╛ahliv² a kontrolovan² prφstup do zdie╛an²ch s·borov a menej si vÜφmaj· pomoc u₧φvate╛ovi pri skutoΦnom h╛adanφ informßcie. E-mail bol navrhnut² na zasielanie krßtkych zprßv jednΘmu Φi viacero osobßm. Nebol zam²Ü╛an² na distrib·ciu zdie╛an²ch informßciφ alebo na umo₧nenie skupinovej komunikßcie.

Nov² sp⌠sob Üφrenia a zdie╛ania informßcie je bezpochyby r²chlejÜφ, jednoduchÜφ a efektφvnejÜφ. Webovß technol≤gia u╛ahΦila u₧φvate╛om navigßciu cez masφvne mno₧stvß informßcie na Internete a nßsledne i na Intranetoch. Je prirodzenΘ rozÜφri¥ t·to schopnos¥ prφstupu k dßtam na zahrnutie informßcie na ·rovni oddelenφ a pracovn²ch skupφn, kde je najviac navzßjom s·visiacich dßt. Toto m⌠₧no relizova¥ sprφstupnenφ prostriedkov na tvorbu webov²ch strßnok vÜetk²m u₧φvate╛om v organizßcii.

V tomto modeli, prakticky vÜetky podnikovΘ informßcie -- poΦn·c celopodnikov²mi informßciami pre pracovn· skupinu a osobn· informßciu -- je ulo₧enß na intranetov²ch webov²ch serveroch. ╚o umo₧≥uje tieto modely je nov² druh nßstrojov pre tvorbu webov²ch strßnok, ktorΘ ve╛mi u╛ahΦuj· publikovanie informßcie na intranetovom webovom serveri; je to temer rovnako jednoduchΘ ako lokßlne uklada¥ dokumenty textov²m procesorom na osobnom poΦφtaΦi. taktie₧ ka₧d² dokument alebo adresßr dokumentov m⌠₧e by¥ opatren² prφsnou kontrolou prφstupu. Administrßtor m⌠₧e konfigurova¥ kto m⌠₧e Φφta¥ alebo editova¥ dan² dokument.

AkΘ s· v²hody takΘhoto modelu? Zdie╛anie vÜetkej informßcie na intranetov²ch webov²ch serveroch dßva u₧φvate╛om prφstup ku vÜetk²m informßcißm z ich osobnΘho poΦφtaa ku vzdialen²m serverov, Φo aj v inej krajine, s jednoduch²m rozhranφm. Pre tvorcov obsahu je ve╛mi zjedoduÜenß distrib·cia informßcie. Autor m⌠₧e odosla¥ informßciu na jeden server a potom umo₧ni¥ u₧φvate╛om nßjs¥ ho pomocou rozliΦn²ch mechanizmov.

Cel² proces pozostßva zo Ütyroch krokov:

-- vytvorenie novΘho dokumentu

-- editovanie dokumentu

-- odoslanie na webov² server

-- pridanie linkov na novΘ dokumenty

InternetovΘ technol≤gie a podniky

┌spech WWW zastihol v²robcov operaΦn²ch systΘmov pre osobnΘ poΦφtaΦe ·plne nepripraven²ch. U₧ od ·svitu osobn²ch poΦφtaΦov zaΦiatkom 80tych rokov trend v podnikoch bol nasadi¥ Φφm viac osobn²ch poΦφtaΦov a Φφm sk⌠r prejs¥ od mainframov Φi minipoΦφtaΦov k tomuto novΘmu prostrediu. V²sledkom tejto stratΘgie bolo, ₧e podnik bol pln² "tlst²ch" PC, ka₧d² s kompletne lokßlne nainÜtalovan²m softvΘrom. Napriek tomu, ₧e hardvΘr desktopov sa stßval stßle v²konnejÜφm a v²konnejÜφm, inovßcie desktopovΘho softvΘru (ke∩ odhliadneme od zßkladn²ch aplikßciφ ako je word processing, spreadsheety a databßzovΘ aplikßcie) do znaΦnej miery stagnovali.

S·Φasne s t²m vÜak ·dr₧ba podnikovΘho, na lokßlnych sie¥ach zalo₧enΘho spracovania dßt sa stßvala stßle komplexnejÜou a drahÜou. a drahÜφm.

InternetovΘ technol≤gie maj· hne∩ na prv² poh╛ad tri vlastnosti, ktorΘ pri¥ahuj· pozornos¥ prßve preto, ₧e -- s ist²m nadsadenφm mo₧no poveda¥ -- predstavuj· to, Φo v²vojßri podnikov²ch systΘmov odjak₧iva s╛ubovali, ale nikdy sa im to nepodarilo bezo zbytku splni¥. T²mito vlastnos¥ami s·

-- Ükßlovate╛nos¥

-- otvorenos¥ a opieranie sa o Ütandardy

èkßlovate╛nos¥ je definovanß ako schopnos¥ rozÜirova¥ systΘm tak, aby sp┬≥al vyÜÜie prφpadne novΘ nßroky, priΦom by boli nßroky na redesign systΘmu minimßlne. Doslova exponencißlny rast internetovej infraÜtrukt·ry je dostatoΦne znßmy, a tak nßzorne dokazuje mimoriadnu Ükßlovate╛nos¥ tejto siete.

Otvorenos¥ -- k tejto mΘte sa poΦφtaΦov² priemysel uberß u₧ prili₧ne 20 rokov. AvÜak jeho v²znam jasne poukßzal Internet, ktorΘho ·spech bez sady zßkladn²ch, od dodßvate╛ov nezßvisl²ch Ütandardov by nebol myslite╛n². Otvorenos¥ technol≤gie zabezpeΦuje, ₧e sa podnik nestane zajatcom urΦitej technol≤gie, urΦit²ch firiem, a t²m voli¥ rieÜenia za ak·ko╛vek cenu. Protokoly, zabepeΦuj·ce otvorenos¥ Intranetov s· uvedenΘ vo vlo₧enom texte "Protokoly pou₧φvanΘ v Internete".

Okrem t²chto dvoch k╛·Φov²ch vlastnostφ, maj· Intranety i ∩alÜie v²hody; podnikovΘ Intranety m⌠₧u poskytovan¥ informßciu bezprostredne, pri nφzkych nßkladoch, vo forme ╛ahkej pro pou₧φvanie, vo rich-formßte a univerzßlne. S· bezpeΦnΘ, SSL (Secure Sockets Layer) Üifruje pakety informßcie tak, ₧e s· bezpeΦne prenßÜanΘ. Netscape otvorene licensoval SSL, a tak ho urobil de-facto Ütandardom pre webovΘ produkty. ╚o sa t²ka jednoduchosti pou₧φvania, je do znaΦnej miery sp⌠sobenΘ pou₧φvanφm hypertextov. Hyperlinking umo₧≥uje u₧φvte╛om ╛ahko navigova¥ a nachßdza informßciu jednoduch²m kliknutφm na slovo Φi obrßzok. S vyu₧itφm intranetovΘho klienta, ako je Netscappe Navigator sa na prφstup ku vÜetk²m intern²m i extern²m zdrojom pou₧φva jednotn² front-end, t.j. u₧φvate╛ sa nemusφ uΦi¥ r⌠znym rozhraniam r⌠znych softvΘrov²ch balφkov. Pod╛a jednΘho preh╛adu, a₧ 56 % mana₧Θrov uviedlo, ₧e ┬ahkß pou₧ite┬nos¥ bola najkritickejÜφm faktorom pri podnikov²ch informaΦn²ch systΘmoch. Nφzke nßklady sa prejavuj· vo vÜetk²ch oh╛adoch, teda, tak z h╛adiska poΦiatoΦn²ch nßkladov, nßkupu, zaÜkolenia, Φi v²voja. Platformovß nezßvislos¥ Intranetu tie₧ eliminuje potrebu distribuova¥ klientsky softvΘr alebo vytvßra¥ r⌠zne verzie tej istej aplikßcie.

Vo v²voji mo₧nostφ internetov²ch technol≤giφ je mo₧nΘ rozlφÜi¥ tri etapy:

-- vytvßranie a zobrazovanie statick²ch strßnok. Tßto etapa je u₧ do znaΦnej miery zvlßdnutß a je k dispozφcii mno₧stvo nßstrojov, ktorΘ to umo₧≥uj·.

-- prßca s dynamick²mi strßnkami, tzn. sa zaΦφna zvlßda¥ v posledn²ch asi dvoch rokoch. Znamenß to mo₧nos¥ ma¥ ulo₧enΘ data vo forme databßzy na serveri, ma¥ mo₧nos¥ parametre vyh╛adßvania zada¥ formou vyplnenia vhodnΘho obrazovkovΘho formulßra, a samotn² databßzov² stroj po vyh╛adanφ po₧adovanΘho zßznamu vygeneruje www strßnku na ktorej s· zobrazenΘ v²sledky preh╛adßvania.

-- spracovanie transakciφ je najaktußlnejÜou a najhor·cejÜou etapou v²voja internetov²ch technol≤giφ, a mo₧no aj najd⌠le₧itejÜou, preto₧e je jednou z nevyhnutn²ch podmienok toho, aby tieto technol≤gie bolo mo₧nΘ pou₧φva¥ v plnej miere na podnikovΘ ·Φely.

Model Web Server/Browser

Technol≤gia Web Server/Browser je zdanlivo jednoduchß, ale prßve v tom je jej sila (obr. 4). Server "odpoΦ·va" v TCP/IP sie¥ na obvykle Ütandardnom "porte" a akonßhle zaregistruje po₧iadavku na HTML dokument, prenesia dokument po₧aduj·cemu browseru alebo klientovi. Klient sa potom bu∩ uspokojφ s dßtami, ktorΘ dostal, alebo predlo₧φ ∩alÜie po₧iadavky serveru na inΘ "spojenie" na dokument na tomto prφpadne inom serveri.

Existuj· komerΦnΘ i freewarovΘ prehliadaΦee prakticky pre vÜetky najd⌠le₧itejÜie desktopovΘ platformy koncov²ch u₧φvate╛ov. Ka₧d² z t²chto browserov operuje v podstate rovnak²m sp⌠sobom a vo vÜeobecnosti vie pristupova¥ k dßtam zo vÜetk²ch webov²ch serverov vyhovuj·cich Ütandardom. Toto zabezpeΦuje nevyhnutn· mieru platformovej nezßvislosti, ktorß je tak v²hodnß pre podniky, ktorΘ potrebuj· vyu₧i¥ prostriedky, ktorΘ investovali do existuj·ceho hardvΘru.

Web ako aplikaΦnß platforma

Web/Data vs. Klient/Server

èirokß dostupnos¥ a jednoduchos¥ (danß pou₧φvanφm prehliadaΦov) Webu zni₧uje Φas a nßklady spojenΘ s inÜtalßciou aplikßcie. V tomto prostredφ je nasadenie okam₧itΘ, preto₧e aplikßcia je umiestnenß na serveri a nie na kliente. Zo serveru m⌠₧e by¥ aplikßcia sprφstupnenß z ktorΘhoko╛vek miesta na svete. Pre administrßtorov mana₧Θrskych informaΦn²ch systΘmov tßto na serveroch zalo₧enß implementßcia eliminuje vΣΦÜinu problΘmov, spojen²ch s upgradmi a administrßciou spojenou s administrovanφm mnoh²ch platforiem v rozliΦn²ch oddeleniach.

Implementßcia webovΘho rieÜenia znamenß vlastne prirodzen· trojvrstvov· architekt·ru, ktorß poskytuje zßklad pre Ükßlovate╛nos¥. S·ΦasnΘ LANovΘ klient/serverovΘ aplikßcie s· obvykle obmedzenΘ na mal² poΦet simultßnnych u₧φvate╛ov. tieto aplikßcie maj· "tlst²" klientsky softvΘr ktor² neefektφvne sprac·va ako obrazovkovΘ displeje tak i vlastn· logiku aplikßcie. ∩alej, tradiΦnφ klient/serverovφ u₧φvatelia s· logovanφ do databßzy od zaΦiatku do konca spojenia. Organizßcie s tak²mito implementßciami narß₧aj· na klient/serverov· "stenu", ke∩ po₧iadavky od aplikaΦnΘho softvΘru presahuj· mo₧nosti klienta, lebo ke∩ poΦet u₧φvate╛kov databßzy sa zv²Üi po krajn² bod.

Naproti tomu, Wb v∩aka svojej "tenkej" klientovej architekt·re podporuje ve╛k² poΦet simultßnnych klientov, ktorΘ pristupuj· na serverov· stranu aplikßcie. Klientov² prehliadaΦ zobrazuje informßcie zatia╛Φo vÜetka logika aplikßcie, ktorß je obvykle nßroΦnß na v²poΦtovΘ zdroje, je vykonßvanß na serveri. U₧φvatelia na t²chto Web/data aplikßcißch s· tie₧ pripojenφ k dßtov²m zdrojom len poΦas ka₧dej transakcie, namiesto toho, aby boli pripojenφ poΦas celΘho spojenia. Optimalizßcie vo Web/data aplikaΦnej architekt·re umo₧≥uje ╛ahk· dostupnos¥ databßzov²ch pripojenφ webov²ch u₧φvate╛om bez pre¥a₧enia pochßdzaj·ceho z trvalΘho a dedikovanΘho pripojenia ku dßtov²m zdrojom.

Poznßmky k architekt·re

SoftvΘrovφ dodßvatelia pristupuj· rozliΦn²mi sp⌠sobmi k integrovaniu webovej technol≤gie a v²voja aplikßciφ a architekt·ry hotovej aplikßcie. Bez oh╛adu na prφstup, je vÜak jasnΘ, ₧e aby sa vyu₧ili vÜetky v²hody platformovej nezßvislosti, okam₧itΘho globßlneho prφstupu a nφzkych nßkladov na nasadenie, musφ by¥ prφsluÜnß technol≤gia optimalizovanß pre webov· platformu.

Nßstroje pre budovanie Web/datovej architekt·ry vyu₧φvaj· r⌠zne architekt·rne priblφ₧enia, priΦom ka₧dΘ ma svoje v²hody a nev²hody.

Tieto priblφ₧enia s· nasledovnΘ:

Dvojvrstvovß aplikßcia vyu₧φva:

-- Microsoft WindowsovΘ klienty

-- pluginy webovΘho browseru

-- Java klienty

Trojvrstvovß aplikßcia vyu₧φva:

-- CGI (common gateway interface) executables

-- webov² server v spoluprßci s aplikaΦn²m serverom

DvojvrstvovΘ aplikßcie

DvojvrstvovΘ aplikßcie sa pripßjaj· priamo z klientskeho webovΘho browsera k databßze. Obvchßdzaj· webov² server a miesto toho pou₧φvaj· Internet jednoducho ako komunikaΦn² backbone. Jednoduchos¥ a jedineΦnos¥ HTML strßnky nie s· vyu₧φvanΘ. Prφkladmi tohto prφstupu s·:

-- Microsoft WindowsovΘ klientske aplikßcie

Tieto dvojvrstvovΘ aplikßcie s· klient/serverovΘ aplikßcie ktorΘ vyu₧φvaj· Internet miesto lokßlnej siete ako komunikaΦn² backbone. Tieto aplikßcie udr₧iavaj· teh ist² windowsov² grajick² u₧φvate╛sk² interfejs a s· jednoducho downloadovanΘ cez Web, tak₧e s· vykonßvanΘ na poΦφtaΦi u₧φvate╛a. Zdroj po₧adovanΘ pre t·to a tradiΦn· klient/serverov· aplikßciu s· identickΘ.

-- BrowserovΘ pluginovΘ aplikßcie

Netscape zavßdza koncept webov²ch browserov²ch pluginov ako prostriedku na umo₧nenie existuj·cej aplikßcii be₧a¥ v HTML strßnke. Run time komponenta na klientskej strane je inÜtalovanß na webovom browseri. Aplikßcie pou₧φvaj·ce tento runtime s· potom downloadovanΘ v₧dy, ke∩ s· po₧adovanΘ u₧φvate╛om. Aplikßcia bude potrebova¥ rovnakΘ mno₧stvo zdrojov ke∩ bude be₧a ako windowsovskß aplikßcia.

-- Java klientska aplikßcia

Java aplety na klientskej strane m⌠₧u by¥ implementovanΘ na interfejs priamo s databßzou pou₧φvaj·cou protokoly ako je JDBC. Pri tomto prφstupe webov² server posiela Java aplet klientovi. Aplet na klientskej strane potom inicializuje a priame spojenie do databßzy, obchßdzaj·c webov² server.

PrvΘ dva prφstupy (windowsovsk² klient a browserovΘ pluginy) s· typickΘ pre vΣΦÜinu dodßvate╛ov klient/serverov²ch nßstrojov. Preto₧e vÜak tφto dodßvatelia nemenia v²znamne klient/serverov· architekt·ru, v²hody, zφskanΘ z vyu₧φvania Webu s· obmedzenΘ.

V²hodou t²chto prφstupov je, ₧e akonßhle je aplikßcia inÜtalovanß na klientskej strane, u₧φvateli m⌠₧u pristupova¥ k dßtam z akoko╛vek vzdialenΘho miesta, kam Internet zasahuje. Nev²hodou je, ₧e konfigurßcie klientskych poΦφtaΦov musia zosta¥ homogΘnne. Konfigurovanie poΦφtaΦov na prijatie downloadovanΘho softvΘru zostßva problΘmom. V²hody okam₧itΘho cross-platformovΘho prφstupu k aplikßcißm zostßvaj· ¥a₧ko postihnute╛nΘ.

Nev²hodou vÜetk²ch t²chto prφstupov, vΦφtane dvoj·rov≥ov²ch Java apletov je, ₧e aplikßcie nevyu₧φvaj· efektφvne databßzovΘ zdroje a aplikßcie nie s· Ükßlovate╛nΘ. Klient/serverovß architekt·ra, kde u₧φvate╛ je v²hradne prilogovan² do databßzy poΦas celej doby pripojenia obmedzuje poΦet webov²ch u₧φvate╛ov.

TrojvrstvovΘ aplikßcie

TrojvrstvovΘ aplikßcie vyu₧φvaj· webov² a/alebo aplikaΦn² server ako stredn· vrstvu. Strednß vrstva odde╛uje vykonßvanΘ tasky, a vykonßva "business" logiku a na browser pripadß ·loha generova¥ zobrazenie dßt. Prφkladmi trojvrstvovej aplikßcie s·

-- CGI aplikßcie

-- webov² server v s·Φinnosti s dedikovan²m aplikaΦn²m serverom.

TrojvrstvovΘ aplikßcie -- oproti dvojvrstvov²m -- prinßÜaj· v²hody publikovania a distribovania webov²ch aplikßciφ. S touto architekt·rou sa aplikßcie nachßdzaj· na serveri a m⌠₧u by¥ okam₧ite nasadenΘ. Prostrednφctvom pou₧φvania aplikaΦn²ch serverov, trojvrstvovß architekt·ra tie₧ vytvßra zßklady pre Ükßlovate╛nos¥.

PrvΘ implementßcie serverovo-zalo₧en²ch aplikßciφ boli zalo₧enΘ na CGI executabloch. AplikaΦnφ v²vojßri pφsali C++ k≤d alebo PERLovΘ skripty a umiestnili ich v CGI adresßri. Ke∩ u₧φvate╛ po₧adoval strßnku s dßtami, webov² server nechal prebehn·¥ prφsluÜn² CGI executable alebo skript. OdÜtartoval nov² CGI proces, otvoril spojenie k dßtov²m zdrojom, vykonal po₧iadavku (obvykle v SQL), zφskal dßta, uzatvoril dßtovΘ spojenie a ukonΦil CGI proces. Tento cyklus sa opakoval stßle, ke∩ priÜla novß po₧iadavka. pre¥a₧enie, ktorΘ bolo d⌠sledkom Ütartovania a zastavenia CGI procesu zodpovedalo priamo ve╛kosti executablu. Je tie₧ jasne vidie¥, ₧e podstatnΘ pre¥a₧enie je spojenΘ s otvorenφm a zatvorenφm spojenia do databßzy s ka₧d²m dotazom. OptimßlnejÜie spojenie by mohlo po₧adova¥ keÜovan² aplikaΦn² k≤d prßve tak, ako keÜovanΘ spojenia.

AplikaΦnΘ servery pre Web

AplikaΦn² server umo₧≥uje vysokor²chlostn· a Ükßlovate╛n· trojvrstvov· architekt·ru pre web-centrick· aplikßciu. Tßto implementßcia pomocou webovΘho servera komunikuje s "in-memory" aplikaΦn²m serverom, eliminuje pre¥a₧onie spojenΘ so Ütartovanφm a ukonΦovanφm CGI procesov a otvßranφm a zatvßranφm databßzov²ch spojenφ. AplikaΦn² server neguje za¥a₧enie pochßdzaj·ce od reÜtartuj·cich CGI procesov t²m, ₧e poskytuje optimalizovan² CGI interfejs alebo priamy interfejs na API (napr. NSAPI alebo ISAPI) webovΘho servera. Aplikßcie s· keÜovanΘ v pam·ti. Nie je potrebnΘ Ütartova¥ a ukonΦova¥ individußlne procesy v₧dy, ke∩ je splnenß po₧iadavka. AplikaΦn² server m⌠₧e tie₧ optimalizova¥ spojenia dßtov²ch zdrojov keÜovanφm databßzov²ch spojenφ. Viacerφ u₧φvatelia s identick²mi u₧φvate╛sk²mi privilΘgiami m⌠₧u vyu₧i to istΘ databßzovΘ spojenie. Nie je potrebn² nov² login alebo po₧iadavka pre novΘ databßzovΘ pripojenie.

AplikaΦnΘ servery s distribuovan²mi architekt·rami m⌠₧u by¥₧ tie₧ ╛ahko Ükßlovat╛nΘ. Distribuovan² server je kritick² pre weboΘ aplikßcie s neurΦen²m poΦtom u₧φvate╛ov k Φo m⌠₧e ve╛mi r²chlo exponencißlne narßs¥. èkßlovate╛nos¥ by sa jednoducho realizovala pridanφm ∩alÜφch CPU do systΘmu. V²vojßri by nemuseli vykona¥ prisp⌠sobenie k≤du, aby bolo zabezpeΦenΘ obslu₧enie vΣΦÜieho poΦtu u₧φvate╛ov webovej aplikßcie.

BezpeΦnos¥ a privßtnos¥

BezpeΦnos¥ je pomerne rozsiahly problΘm. V prvom rade, bezpeΦnos¥ m⌠₧e by¥ definovanß ako poskytovanie prφstupu oprßvnenej osobe k sprßvnej informßcii, a s·Φasne vyl·Φi¥ prφstup vÜetk²m ostatn²m osobßm. NajrozÜφrenejÜie webovΘ servery v s·Φasnosti dovo╛uj· takΘto konfigurovanie prφstupu na bßze u₧φvate╛/skupipna/oblas¥, zatia╛ Φo niektorΘ umo₧≥uj· systΘmovΘmu administrßtorovi φs¥ ∩aleko za takΘto rozvrstvenie prφstupu a umo₧ni¥ mu limitova¥ prφstupovΘ prßva a₧₧₧ na ÜpecifickΘ IP adresy pre individußlne strßnky. Tßto schopnos¥ by v zßsade umo₧nila systΘmov²m administrßtorom nastavi¥ prφstup k finanΦn²m Φi osobn²m zßznamom pre osobn² poΦitaΦ napr. riadite╛a.

Podobne m⌠₧e by¥ zabrßnenΘ v prφstupu vÜetk²m ostatn²m u₧φvate╛om alebo skupinßm, a tak chrßni¥ citlivΘ finanΦnΘ, podnikovΘ Φi osobnΘ zßznamy.

Za druhΘ bezpeΦnos¥ m⌠₧e zahα≥a¥ Üifrovanie na rozliΦn²ch ·rovniach. Znova plati: obvyklΘ webovΘ servery poskytuj· SSL zaÜifrovanie pre komunikßciu medzi serverom a efektφvne zabrßni¥ ich odpoΦ·vaniu. èifrovanie m⌠₧e tie₧ hra¥ ·lohu v intranetov²ch aplikßcißch zahα≥aj·cich viacero organizßciφ, Extranetoch, teda, virtußlnych privßtnych sie¥ach, prevßdzkovan²ch na Internete. Stßle rastie poΦet organizßciφ, ktorΘ pou₧φvaj· svoje verejnΘ webovΘ servery tak²mto sp⌠sobom, teda, nastavenφm urΦiot²ch strßnok na pou₧φvanie iba pre svojich partnerov Φi zßkaznφkov kontrolovan²m prφstupom. InteligentnΘ firewallovΘ rieÜenia m⌠₧u vytvßra¥ "tunelovΘ" aplikßcie, ktorΘ umo₧nia dl⌠vernΘ komunikaΦnΘ spojenia.

Nakoniec je tie₧ d⌠le₧itß bezpeΦnos¥ lokßlnej siete vn·tri podnikovej infraÜtrukt·ry a prφstup k nej z Internetu. IntranetovΘ servery m⌠₧u poskytova¥ proxy servery ako Φas¥ webovΘho serveru. Proxy servery zaobchßdzaj· s HTTP, gopherov²m a FTP dotazmi, a m⌠₧u by¥ konfigurovanΘ na obmedzenie/povolenie t²chto funkciφ pre ka₧d² host. NiektorΘ rieÜenia umo₧≥uj· nastavenie re¥azca proxy serverov a tak obmedzi¥ intranetovΘ klienty z nßvÜtevy in²ch webov²ch serverov, vykonßvania FTP funkciφ alebo gopherovΘho dotazovania. Proxy servkeÜovanie, tzn. ₧e web server naΦφta do keÜu webovΘ strßnky, FTP a gopherovΘ dßta a tak umo₧nφ obsl·₧i¥ klientske dotazy lokßlnym proxy serverom. Toto redukuje internetovΘ po₧iadavky a po₧iadavky medzi intranetov²mi webov²mi servermi.

Privßtnos¥ je do znaΦnej miery organizaΦnß zßle₧itos¥. V tejto oblasti intranetovΘ aplikßcie m⌠₧u alebo napomßha¥ s·kromiu u₧φvate╛a, alebo -- pri nedostatoΦnej pozornosti v²vojßra Φi systΘmovΘho administrßtora -- toto s·kromie poruÜi¥. S·kromie m⌠₧e by¥ rozÜφrenΘ napr. t²m, ₧e intranetovΘ aplikßcie bud· rozÜirova¥ senzitφvne informßcie do znaΦnej miery anonymn²m sp⌠sobom.

D⌠le₧itou okolnos¥ou je mo₧nos¥ pou₧φvania digitßlneho podpisu a autentikßcie.

Chaos, ktor² v s·Φasnosti v otßzkach bezpeΦnosti na Internete vlßdne je sk⌠r d⌠sledkom jeho neb²valΘho ·spechu, a dß sa predpoklada¥, ₧e v Intranetoch sa neprejavφ do takej ve╛kej miery.

PodnikovΘ aplikßcie

SpoΦiatku podniky vyu₧φvali internetovΘ technol≤gie na on-line distrib·ciu dokumentov, ktorΘ dovtedy distribuovali v papierovej forme. Tieto organizßcie sa zameriavali na zßkladn· skupinu podporn²ch Φi mimoriadne d⌠le₧it²ch informßciφ, napr.:

-- informßcie o predaji a konkurencii

-- informßcie o ╛udsk²ch zdrojoch a informßcie, potrebnΘ pre zamestnancov

-- technickß podpora, helpdeskovΘ aplikßcie

-- finanΦnΘ informßcie

-- podnikovΘ zprßvy

-- riadenie projektov

-- dokumentßcia pre ISO 9000

TakΘto podniky obvykle dßvaj· k dispozφcii "podnikov· domovsk· strßnku" z ktorej potom zamestnanci m⌠₧u h╛ada¥ ∩alÜie informßcie v podnikovej intranetovej sieti. Tieto strßnky m⌠₧u ma¥ spojenia na internΘ finanΦnΘ informßcie, marketing, v²robu, ╛udskΘ zdroje alebo oznßmenia neobchodnΘho charakteru (podnikovΘ v²lety, udalosti osobnΘho charakteru napr. svadby).

Predaj a marketing

ObchodnΘ organizßcie publikuj· jednak informßcie o posledn²ch ·spechoch ale tie₧ "matice konkurencie" ktorΘ umo₧≥uj· jej obchodn²m zßstupcom ma¥ okam₧it² prφstup k informßcii ktorß im pom⌠₧e zφska¥ novΘ zßkazky. Podniky uvßdzaj·, ₧e vΦasn² prφstup k tak²mto informßcißm zv²hodnuje ich obchodn²ch zßstupcov a zvyÜuje ich d⌠veryhodnos¥ poΦas jednania s potencißlnymi zßkaznφkmi.

Vlastne ide o to, aby -- i pre geograficky vzdialen²ch pracovnφko -- boli k dispozφcii v₧dy najnovÜie informßcie v sprßvny Φasov² okamih.

Medzi takto ÜφrenΘ informßcie patrφ: Üpecifikßcia produktu, cenovΘ rozvrhy a novΘ s·vislosti, kompetitφvna informßcia, zoznamy k╛·Φov²ch zßkaznφkov a informßciφ o nich, programovΘ kalendßre kokumentuj·ce marketingovΘ aktivity a predpovede predaja, online Ükoliace materißly, prezentßcie.

TransakΦnΘ aplikßcie s web browserom ako klientom spojenΘ so Ütandardn²mi databßzami by mohli umo₧ni¥ marketingovΘmu oddelenu udr₧iava¥ a pristupova¥ k databßze k╛·Φov²ch zßkaznφkov a referenciφ. Obchodnφ zßstupcovia by mohli vyu₧φva¥ transakΦnΘ aplikßcie na zadßvanie objednßvok, zis¥ovanie stavu objednßvky a kompletizßciu "papierovania" spojenΘho s predajom.

Slu₧by zßkaznφkom a podpora aplikßciφ

MnohΘ podniky vyu₧φvaj· Intranety na zr²chlenie technickej pomoci intern²m u₧φvate╛om. Tieto strßnky m⌠₧u zahα≥a¥ formulßre pre ╛udφ, nakupuj·cich nov² hardvΘr a softvΘr, na reporting problΘmov spojen²m s existuj·cim zariadenφm, alebo na jednoduch² download updatovan²ch softvΘrov²ch aplikßciφ, driverov Φi opraven² verziφ programov. Workflowov² softvΘr m⌠₧e potom riadi¥ formulßr ku vhodnΘmu prφjemcovi na spracovanie a poskytuje mechanizmus schopn² "ustrß₧i¥", aby sa po₧iadavky cestou nestrßcali.

V tejto oblasti sa vyu₧φvaj· i znßme FAQy, teda Φasto kladenΘ otßzky a odpovede na ne, poskytuj·ce podporu u₧φvate╛ovi eÜte predt²m, ako sa musφ uch²li¥ k ╛udskΘmu (a teda drahΘmu) zßsahu.

╝udskΘ zdroje

MnohΘ organizßcie preniesli existuj·cu zamestnaneck· politiku alebo potrebnΘ prφruΦky na Intranet a pridali ∩alÜie funkcie. V prvom rade, zzamestnanci zφskali "point-and-click" prφstup ku vÜetk²m podnikov²m predpisom, t²kaj·cim sa ╛udsk²ch zdrojov. Za druhΘ, preto₧e mnohΘ firmy sa pok·Üaj· spoji¥ Intranety s existuj·cimi databßzami, zamestnanci m⌠₧u vykonßva¥ preh╛adßvaania databßzzy priamo zo svojho webovΘho browseru. S pou₧itφm prehliadaΦa m⌠₧e zamestnanec zavies¥ svoje meno a firemn² identifikßtor do webovΘho formulßru. Intranetov² server potom vykonß preh╛adßvanie databßzy a vytvorφ potrebn² report, prostrednφctvom HTML strßnky, bez oh╛adu na to, z ko╛k²ch miest prichßdzaj· dotazy. Intranet takto vyl·Φi personßl osobnΘho oddelenia z vyh╛adßvania a dßvania odpovedφ, a tak sa redukuj· nielen nßklady ale i Φas odozvy pre zamestnanca. Pritom, pou₧φvanie u₧φvate╛skΘho identifikßtora a hesla zzabezpeΦuje, ₧e prφstup k individußlnym informßcißm mß prφstup len zamestnanec a jeho splnomocnenΘ osoby mana₧mentu.

Z ostatn²ch aplikßciφ spome≥me aspo≥ v²robu, kde nßjde uplatnenie umiestnenie dokumentßcie ISO 9000 a rozvrhu v²roby na Intranete a v²voj produktu, kde sa jednß o ulo₧enie napr. Üpecifikßciφ produktu, nßvrhov, etßp rozvrhu a zmien, zoznamy Φlenov teamov a okruhu ich zodpovednosti, informßcie o zßkaznφkoch a o k╛·Φov²ch konkurenΦn²ch produktoch.

Groupware vs. Intranet

MyÜlienka integrovanΘho systΘmu pre zdie╛anie a distrib·ciu podnikov²ch neÜtrukturovan²ch dßt nie je novß, zhmotnila sa u₧ vo viacer²ch groupwarov²ch produktoch, za vÜetky spome≥me aspo≥ Lotus Notes, a za dobu svojej existencie nie raz potvrdila svoju opodstatnenos¥.

Porovnßva¥ groupware (v ∩a╛Üom sa obmedzφme na Lotus Notes, ako najznßmejÜieho reprezentanta tejto skupiny produktov) a Intranety nie je ╛ahkΘ, preto₧e v prφpade groupwaru sa jednß o zrel· technol≤giu, vyvφjan· v prφpade Notesov u₧ 10 rokov, ktorß je na trhu u₧ 5 rokov, zatia╛Φo v prφpade Internetu/Intranetu s· sφce zßkladnΘ prvky technol≤gie znßme u₧ rad rokov, ale napr. WWW -- aj ke∩ "dospieva" ve╛mi r²chle -- je vo svojej dneÜnej podobe zßle₧itos¥ouposledn²ch nieko╛k²ch rokov.

Tak₧e: kedy pou₧i¥ Lotus Notes a kedy Intranet?

V prospech pou₧itia Notesov hovoria nasledovnΘ potreby:

-- v²voj aplikßciφ

-- bezpeΦnos¥

-- workflow

-- podpora pre mobiln²ch zamestnancov

-- publikovanie na Internete mnoh²mi zamestnancami

-- vysokß, a₧ luxusnß ·rove≥ rieÜenia

-- ∩alej uvedenΘ vlastnosti Intranetu

V prospech vo╛by Intranetu hovorφ:

-- Üφrenie informßciφ

-- skupinovß diskusia

-- nφzke nßklady

-- Ükßlovate╛nos¥

V porovnanφ oboch technol≤giφ firmou Seltex sa uvßdza nasledovnß ·vaha: organizßcia s 10 000 u₧φvate╛mi, ktorß chce vybudova¥ sie¥, ktorß by umo₧nila u₧φvate╛om prφstup a zdie╛anie informßciφ vydß za lotusovskΘ rieÜenie pribli₧ne 2.5 mil. dolßrov, zatia╛Φo intranetovΘ rieÜenie ju vyjde na menej ne₧ 250 000 dolßrov za t· ist· ·rove≥ funkcionality (nie s· zapoΦφtanΘ nßklady na sie¥.

Poznamenajme, ₧e sa v tejto ·vahe nespomφna workflow, bezpeΦnos¥ alebo potreba Üpecißlnych aplikßciφ, ani potreba pre zaÜkolenie a podporu. LotusovskΘ rieÜenie poskytuje v²razne lepÜiu sadu inteegrovan²ch nßstrojov, ktorΘ dovolia organizßcii v bud·cnosti ∩alej vyu₧i¥ t·to investφciu na v²voj groupwaru alebo dokonca mission-critical systΘmov. IntranetovΘ rieÜenie neposkytuje tak·to ·rove≥ integrßcie, ale zase umo₧≥uje ni₧Üie Ütartovacie nßklady a rastov² potencißl (Φi sa u₧ myslφ Ükßlovate╛nos¥ alebo v²voj technol≤gie).

PodrobnejÜie Φφsla (Üt·dia, z ktorej Φerpßm ·daje sa zaoberß americk²mi pomermi) hovoria nasledovne: licencia pre Lotus Notes server je pribli₧ne 600 dolßrov/server, zatia╛Φo v prφpade Intranetu je vΣΦÜina serverov zdarma, ako napr. IIS od Microsoftu. I v prφpade zak·penia napr. Netscape serveru (od 395 dolßrov a₧ po 1500 dolßrov za kompletn· sadu vÜetk²ch nßstrojov) sa vÜak jednß o v²razne lacnejÜiu technol≤giu.

V prφpade nßkladov na klienta s· www prehliadaΦe vo vÜeobecnosti zdarma, prßve tak, ako Microsoft Internet Explorer, v prφpade NetscapovΘho browseru ide o cca 50 dolßrov na u₧φvate╛a. Ka₧dß notesovskß licencia je pribli₧ne 250 dolßrov, v prφpade obetovania funkciφ pre v²voj aplikßciφ je k dispozφcii za zhruba 99 dolßrov.

D⌠le₧itΘ s· vÜak i nßklady na v²voj. V²vojßri pre Lotus Notes s· (v USA) ve╛mi ₧iadanφ, a teda, vysoko platenφ. Na druhej strane s· vÜak k dispozφcii prostriedky pre r²chly v²voj aplikßciφ, tak₧e doba v²voja sa dß v²razne skrßti¥. ╚o je ale tie₧ d⌠le₧itß okolnos¥, v²vojßri s· certifikovanφ, tak₧e zßkaznφk "vie Φo kupuje". Nie tak u Intranetu. V s·Φasnosti sa temer ka₧d² sna₧φ "naskoΦi¥ na posledn² vlak", tak₧e rozdiely v ·rovni, kvalite a po₧adovan²ch platoch s· ve╛kΘ. Mnohφ z nich maj· mßlo sk·senostφ s technol≤giou a nemaj· formßlne vzdelanie, tak₧e riziko pre zßkaznφka je pomerne ve╛kΘ.

Pokia╛ je vÜak pravdou, ₧e "sie¥ znamenß bud·cnos¥", potom je asi m·drejÜie investova¥ do Intranetu.

Porovnanie platforiem (Φo mß v²znam z h╛adiska napr. ·vah o vyu₧itφ doterajÜφch investφciφ do podnikov²ch sietφ) je v tab. 1.

Zaujφmavß je i otßzka replikßciφ. U Lotus Notes sa jednß o k╛·Φov· funkciu, umo₧≥uj·cu mobiln²m u₧φvate╛om replikova¥ dßta, ktorΘ potrebuj· do svojich mobiln²ch poΦφtaΦov a potom ich pou₧φva¥ mimo svojej kancelßrie. Replikßcia zabezpeΦuje tie₧, ₧e potrebnΘ dßta, s· na najbli₧Üom serveri. Na druhej strane vÜak replikaΦn² proces je pomerne ¥a₧ko riadi¥, ke∩ sa jednß o mnoho serverov. Intranet na druhej strane vÜak replikßciu nepotrebuje. Je to jedna sie¥, tak₧e dßta m⌠₧u by¥ ponechanΘ na zdrojovom serveri. Ak s· pomalΘ, prφpadne ich prenos by vyÜiel prφliÜ draho, je mo₧n² mirroring serverov v sieti.

Porovnie typov dostupn²ch dßt:Intranet podporuje mno₧stvo rozliΦn²ch typov dßt, aby sa vytvoril bohat² dokument. Obvykle sa po₧aduje neja² plugin alebo add-in pre podporu toho ktorΘho dßtovΘho typu. Spome≥me si na VRML, shockwave, realaudion, word viewer, acrobat. Taktie₧ treba poΦφta¥ so softvΘrom opieraj·cim sa o DirectX a ActiveX od Microsoftu, ktor² umo₧nφ pou₧φva¥ www strßnku ako OLE kontajner. WWW v s·Φasnosti podporuje tabu╛ky, fonty a grafiku.

Note na druhej strane mo₧no pova₧ova¥ za OLE kontajner pod Windows, a podporuje i inΘ Ütandardy na in²ch platformßch. Je mo₧nΘ zaΦleni¥ akΘko╛vek dßta do systΘmu do notesovskΘho dokumentu. Lotus Notes V4 je tie₧ OLE serverom.

╚o sa t²ka multimΘdiφ, Notes m⌠₧u uklada¥ akΘko╛vek multimedißlne formulßre s pou₧itφm OLE. Natφvne podporuje zvuk a grafiku. Je mo₧nΘ pirda¥ i video a obrazy, ak je to potrebnΘ -- ale za nemal· cenu. Intrane podporuje Üirok· paletu multimΘdiφ prostrednφctvom bezplatn²ch prφdavkov.Zvuk, video, animßcie at∩. s· dostupnΘ akonßhle je plugin downloadovan² a inÜtalovan².

Multiu₧φvate╛skΘ publikovanie : v Intranete sa jednß o jednou₧φvate╛skΘ vytvßranie HTML k≤du. ╚asy sa vÜak menia, publikovanie HTML sa pon·kanΘ ako prφdavok alebo Ütandardnß funkcia kancelßrskych aplikßciφ. Lotus Notes umo₧≥uj· viacer²m u₧φvate╛om pristupova¥ k databßze a publikova¥ dokumentßciu. S pou₧itφm InterNotes Web Publisheru m⌠₧u Notes konvertova¥ tieto updaty do updatovan²ch www strßnok. Toto je zßkladn² d⌠vod, preΦo sa dß dφva¥ na Notes ako na najlepÜφ riadiaci systΘm pre WWW site.

V otßzkach databßzovej integrßcie, Lotus Notesov² prφstup ku databßzam prebieha s pou₧itφm Datalens alebo ODBC (Windows). Je mo₧nΘ tie₧ vyu₧i¥ LotusScript 3.0. Je mo₧nΘ vytvßra¥ agenty na synchronizßciu notesovsk²ch aplikßciφ s in²mi databßzami. ╚o sa t²ka Intranetu, vΣΦÜina WWW serverov podporuje nejak· formu databßzovej konektivity prostrednφctvom ODBC alebo inou formou. Je mo₧n² prφstup k databßze s pou₧itφm CGI programu a s pou₧itφm formulßrov na zachytenie u₧ivete╛sk²ch po₧iadaviek na vyh╛adßvanie.

Ve╛mi d⌠le₧itΘ je porovnanie bezpeΦnosti. Intranet pou₧φva protokoly a SSL 2.0 na bezpeΦn· komunikßciu od klienta k WWW serveru. Lotus Notes pou₧φva ERSA Ütandart pre Üifrovanie po svojej sietφ a vo svojich aplikßcißch. Pou₧φva upraven· verziu RSA pre medzinßrodn²ch u₧φvate╛ov. Autentikßcia v Lotus Notes umo₧≥uje podpisova dokumenty s pou₧itφm ich vlastn²ch u₧φvate╛sk²ch ID. Toto m⌠₧e by¥ atutentikovanΘ s pou₧itφm serverov²ch RSA k┬·Φov. U₧φvatelia v Intranete m⌠₧u zφska¥ certifikßty z VeriSign na podpisovanie a autentikßciu dokumentov.

V otßzke podporovanie obchodovania, pri Intranetoch existuj· r⌠zne www servery na podporu obchodovanie na Internete. Pou₧φvaj· SSL na ochranu dßt, v s·Φasnosti sa Netscape, Microsoft, Visa a masterCard pok·Üaj· vytvori¥ nasledovn² stupe≥ komerΦn²ch serverov. Lotus Notes nepodporuj· bezpΦn² model pre medzipodnikovΘ komunikßcie ale si vy₧aduj· v²voj Üpecißlnej aplikßcie. Lotus sa starß o to vytvßranie komerΦn²ch balφkov, ber₧iacich na Notes a pre komerΦnΘ transakcie sa sna₧φ intergrova¥ notes s Internetom.

Workflow patrφ v s·Φasnosti medzi k╛·ΦovΘ silnΘ strßnky Lotus Notes. Notes boli p⌠vodne navrhnutΘ pre workflowovΘ a worgroupovΘ apolikßcie. Tieto aplikßcie vyu₧φvaj· vstavan² messagingov² engine v Notesoch na smerovanie dokumentov z jednΘho miesta v procesa na inΘ. Notesy tie₧ odde╛kuj· dßta od formy, tak₧e informßcie sa m⌠₧e pohybova¥ z jednΘho miesta na druhΘ a tam ma¥ in· formu. Lotus podporuje ako pull tak i push modely workflovu. V Intranete workflowovΘ aplikßcie musiaby¥ vyvinutΘ s pou₧itφm CGI skriptov. WWW podporuje mail pre posielanie sprßv, formulßre pre dßtov² vstup a CGI pre v²voj zßkaznφckej aplikßcie. Za zmienku stojφ, ₧e Netscape k·pil Collabru (znßma svojφm workflowov²m produktom Collabra Share) a plßnuje integrova¥ workflowovΘ funkcie do bud·ceho NetscapovΘho Navigßtora.

Intranetovß technol≤gia v s·Φasnoti nepodporuje spoluprßcu na vytvßranφ obsahu dokumentu a jeho riadenφ. Zahrnutie softvΘru od Collabry do Netscapu vÜak m⌠₧e tento handicap vyrovna¥. Naopak, takßto spoluprßca patrφ tie₧ medzi d⌠le₧itΘ v²hody Notesov.

Pri Üφrenφ informßciφ, s· Notes dobrΘ, pokia╛ sa jednß o manußly a oznßmenia, Intranet vÜak boduje t²m, ₧e pre pou₧φtφ WWW m⌠₧e rozÜφri¥ informßciu medzi podstatne vΣΦÜφ okruh posluchßΦo.

StruΦne zhrnutΘ, dobre navrhnut² Intranet nepotrebuje to╛ko pozornosti a podpory ako ve╛kΘ groupwarovΘ nasadenia na druhej strane vÜak u groupwaru je (zatia╛) vΣΦÜia istota i bezpeΦnos¥.

Lotus a do istej miery i Microsoft pokraΦuj· v implementßcii groupwarov²ch rieÜenφ, avÜak je jasne badate╛nß jednoznaΦnß snaha ich ·zko integrova¥ a zabezpeΦi¥ interoperabilitu s intranetov²mi technol≤giami.

PodnikovΘ informaΦnΘ systΘmy vs. Intranet

PodnikovΘ informaΦnΘ systΘmy s· v s·Φasnosti zalo₧enΘ na klient/serverovej architekt·re, a -- samozrejme -- nedß sa predpoklada¥ r²chly prechod k intranetov²m architekt·ram. Pri v²hodßch, ktorΘ intranetovß architekt·ra poskytuje sa vÜak nedß predpoklada¥ ani opak, a tak sa dß oΦakßva¥ postupnß evol·cia t²chto systΘmov, zaΦφnaj·ca sa rieÜenφm pripojenia k Internetu.

Medzi dva najv²znamnejÜie podnikovΘ informaΦnΘ systΘmy patria R/3 od firmy SAP a BAAN od rovnomennej firmy.

SAP patrφ medzi spoloΦnosti, ktoΘ si medzi prv²mi uvedomuj· v²znam internetov²ch/intranetov²ch technol≤giφ. D⌠kazom m⌠₧u by¥ internetovΘ prvky v najnovÜej verzii znßmeho aplikaΦnΘho systΘmu R/3, ktor² umo₧≥uje internetov· komunikßßciu so zßkaznφkmi a partnermi.

Intranet je pod╛a SAP firemnΘ komunikaΦnΘ a riadiace mΘdium, ktorΘ sa vyznaΦuje jednoduch²m ovlßdanφm, pru₧nos¥ou a cenovou dostupnos¥ou. Do vn·tropodnikovΘho intranetu je mo₧nΘ zahrn·¥ napr.:

-- servisnΘ zßle₧itosti

-- schva╛ovanie projektov

-- kto je kto

-- "ad hoc" reportovanie

-- smerovanie aktivφt

T²m, ₧e sa jednß vlastne o vn·tropodnikov² Internet, je mo₧nΘ vyu₧φva¥ vÜetky prvky, ktorΘ v tomto smere obsahuje systΘm R/3.

Medzi najd⌠le₧itejÜie patria:

-- R²chla adaptßcia Internetu a Internetu na systΘm. Verzia 3.1 umo₧≥uje svojim zßkaznφkom aplikova¥ intranetovΘ rieÜenia bez toho, aby museli investiΦne zasahova¥ do existuj·ceho systΘmu R/3.

-- RozÜφrenie obchodn²ch procesov nad rßmec podniku. Intranet/Internet nesl·₧ia len k prostej v²mene informßciφ, ale tie₧ k vykonßvaniu kompletn²ch obchodn²ch transakciφ, ako s· napr. riadenie dodßvate╛skΘho re¥azca, ktorΘ siaha ∩aleko za "hranice" podniku.

-- Otvorenos¥. SpoloΦnosti m⌠₧u -- v∩aka rozhraniam BAPI -- do svojho systΘmu R/3 3.1 ╛ahko integrova¥ aplikßcie alebo komponenty, ktorΘ pou₧φvaj· internetovΘ a intranetovΘ technol≤gie, ako je napr. Java.

-- Nφzke nßklady na vlastnφctvo. NajnovÜia verzia R/3, ktorß plne umo₧≥uje vytvßranie Java aplikßciφ, vy₧aduje v klientskej Φasti nulov· administratφvu a v s·Φasnej dobe podporuje novΘ platformy NetPC a Network Computer. Podniky tak uÜetria Φas a v²daje spojenΘ s menej nßroΦnou ·dr₧bou desktopov a sietφ.

-- IntranetovΘ rieÜenia na vÜetky ·Φely. SystΘm R/3 3.1 poskytuje komplexnΘ intrnetovΘ mo₧nosti: zasielanie elektronickej poÜty, archivßciu dokumentov, spracovanie formulßrov, plßnovanie, publikovanie na systΘmoch bulletin board apod.

NajnovÜou aktivitou SAP v oblasti Intranetu je uvedenie SAP

Business Workflow na podnikovej ·rovni, ktorΘ bolo ohlßsenΘ na tohoroΦnom CEBITe. SAP Business Workflow pon·ka v rßmci najnovÜej verzie R/3 jednoduch², pru₧n² a Ütandardn² u₧φvate╛sk² sp⌠sob prφstpu k obchodn²m procesom a ich vyu₧φvaniu 24 denne a dosa₧ite╛n²ch z Intranetu alebo z Internetu z ktorΘhoko╛vek miesta na zemeguli.

Na novΘ mo₧nosti, poskytovanΘ internetov²mi technol≤giami reaguje i dodßvate╛ v s·Φasnosti druhΘho najv²znamnejÜieho podnikovΘho informaΦnΘho systΘmu, BAAN (obr. 5,6).

Celopodnikov² informaΦn² systΘm BAAN poskytuje funkΦnos¥ a bohatstvo informßciφ, ktorΘ si zßkaznφci praj· ma¥ dostupnΘ pomocou Internetu alebo intern²ch Intranetov. Aplikßcie systΘmu BAAN umo₧≥uj· napojenie na internetovskΘ prehliadaΦe. BAAN vyvinul internetovskΘ aplikßcie, ktorΘ demonÜtruj· schopnos¥ napojenia produktu BAAN na ainternet s cie╛om poskytn·¥ po₧adovanΘ informßcie. Jednß sa o aplikßcie, ktorΘ boli verejne demonÜtrovanΘ u₧ v roku 1996 a ktorΘ preukazuj· ₧ivotaschopnos¥ tejto technol≤gie.

InternetovskΘ aplikßcie s· umiestnenΘ na strßnkach WWW serveru vo formßte HTML. U₧φvatelia sa ╛ahko pohybuj· po t²chto strßnkach a pou₧φvaj· aplety Javy pre zφskavanie informßciφ a ich aktualizßφcie v aplikaΦn²ch moduloch systΘmu BAAN. Napr. servisn· techniku pou₧ije internetov² prehliadaΦ, aby zφskal informßciu o potrebn²ch nßhradn²ch dieloch.

PoΦφtaΦovΘ siete tvoria chrbticu internetovskΘho prostredia. Zßkladn²mi komponentami internetov²ch aplikßciφ BAANu s· strßnky HTML obsahuj·ce aplety Javy, webov² prehliadaΦÜ s Javou, server HTTP a aplikßcie produktu BAAN. HTTP server a prehliadaΦe poskytuj· obecn· webov· funkΦnos¥ a funguj· ako prostriedky pre um₧nenie cie╛ov tohto projektu.

Aplety Javy poskytuj· potrebn· integrßciu s aplikßciami systΘmu BAAN. Ide v prevom rade o umo₧nenie Φφtania a zßpisu informßciφ a ·dajov v databßzach systΘmu. Aplety umietnenΘ na strßnkach HTML obsahuj· dop┬≥aj·ce textovΘ a grafickΘ komponenty.

InternetovΘ aplikßcie s· jednou z komponent v celom systΘme prostriedkov a aplikßciφ. Sl·₧ia prostrednφctvom prehliadaΦa ako prφstupovΘ body k aplikßcißßm systΘmu BAAN a k jeho dßtam. InternetovskΘ aplikßcie s· napφsanΘ v Jave. Prφstup k dßtam systΘmu BAAN je zabezpeΦen² pomocou jeho vlastn²ch komponent BDLL (BAAN Dynamic Linked Libraries).

T²mto sp⌠sobom je u₧φvate╛ napr. schopn² cez Internet objedna¥ v systsΘme BAAN nßhradnΘ diely. Sprostredkovanφm cez webov· strßnku sa vyh╛adß po₧adovanß s·Φiastka (v tomto konkrΘtno prφklade sa v systΘme BAAN spustφ komponenta naz²vanß part Master). Potom sa prevedie objednßvkovß transakcia s pomocou strßnky HTML. T²m sa stane objednßvka be₧nou s·Φas¥ou systΘmu BAAN a je predmetom ∩alÜieho ÜtandardnΘho spracovania.

V²znamnΘ rozÜφrenie mo₧nostφ systΘmu BAAN mo₧no oΦakßva¥ v s·vislosti s pln²m rozvinutφ objektovej technol≤gie zalo₧enej na architekt·re CORBA. Distribovanos¥ jednotliv²ch komponent, ich asynchr≤nna komunikßcia a transparentnos¥ prostriedkov umo₧nφ integrßciu systΘmu BAAN s in²mi aplikßciami. I vlastnΘ moduly systΘmu BAAN (objekty) bud· vyu₧φva¥ komunikqΦnΘ funkcie umo₧nenΘ implementßciuou architektry CORBA, ktorß sa stane s·Φas¥ou middlewarovej vrstvy produktu. Tßto novß technol≤gia je ohlßsenß pre systΘm BAAN V, ktorΘho uvo╛nenie je plßnovanΘ na koniec roku 1997.

Ako zaΦa¥ s Intranetom?

IntranetovΘ aplikßcie s· extrΘmne Ükßlovate╛nΘ -- a preto mo₧no zaΦa¥ z ·plne "skromn²ch pomerov", a postupne tento zaΦiatoΦn² "ostrovΦek" rozÜirova¥. To je prßve tß ve╛kß v²hoda Intranetu: nie s· potrebnΘ ve╛kΘ poΦiatoΦnΘ investφcie.

Ke∩ to povieme trochu presnejÜie, je potrebnΘ zaΦa¥ intranetov²m pilotn²m projektom -- na publikovanie limitovanΘho objemu obsahu na jednej platforme a sledova¥, "Φo to prinesie".

Ak sa pilotnß aplikßcia osvedΦila -- na intranetov² server m⌠₧u by¥ prenesenΘ ∩alÜie veci.

Prv²m krokom budovania Intranetu je identifikßcia pravdepodobn²ch oblastφ pre zavedenie. Krßtky prieskum toku (papierov²ch) dokumentov v organizßcii m⌠₧u pom⌠c¥ identifikova¥ najvhodnejÜφch kandidßtov, Φi u₧ to bude nejakß podnikovß v²veska, osobnΘ oddelenie alebo niektorß podnikovß prφruΦka, niektorΘ obchodnΘ Φφsla, ·daje o konkurencii apod. Pri vyÜÜφch ambφcißch je mo₧no preÜtudova¥ informaΦnΘ potreby a vytvori¥ stratΘgiu toku informßciφ, a nie pok·Üa¥ sa len kopφrova¥ pohyb doterajÜφch papierov²ch dokumentov.

Druh²m krokom je identifikßcia autora, toho kto vytvßra ten ktor² obsah dokumentu, osobu, ktorß je v skutoΦnosti zodpovednß za informßciu a za to, ₧e sa tßto informßcia dostßva na papier. Kde sa v s·Φasnosti nachßdza prφsluÜnß informßcia? Nachßdza sa v dokumentov vytvoren²ch MS Wordom Φi in²m editorom, je vo forme spreadsheetu, v notesovskej, oraclovskej Φi inej databßzze? M⌠₧e by¥ tßto osoba zodpovednß i pre vytvßranie tohto dokumentu v HTML formßte.

╧a╛Üou anal²zou je potrebnΘ zisti¥ ostatn²ch autorov podobnej informßcie, preto₧e najpravdepodobnejÜie bude, ₧e na dokumente spolupracuje viacero os⌠b. Individußlni vlastnφci obsahu, pravdepodobne lφniovφ mana₧Θri a individußlni prispievatelia ukladaj· svoje dokumenty priamo do HTML alebo ich nechßvaj· v p⌠vodnom formßte a postupuj· ich skupinovΘmu asistentovi, ktor² ich potom skonvertuje. HypertextovΘ linky, obsah a indexy sa automaticky vytvßraj· pri vytvßranφ HTML, tak₧e asistent potrebuje iba ulo₧i¥ obsah na webov² server zo svojho osobnΘho poΦφtaΦa. Inou mo₧nos¥ou je post·pi¥ vytvoren² obsah administrßtorovi informaΦnΘho systΘmu, ktor² ho zaradφ medzi ostatnΘ podnikovΘ aplikßcie .

Napr. firma m⌠₧e priamo mera¥ nßklady na kopφrovanie a distrib·ciu k≤piφ niektorej prφruΦky. Ke∩ sa tento tradiΦn² proces prenesie na Intranet,zni₧enie priamych nßkladov sa m⌠₧e porovna¥ sa nßkladmi na spracovanie na intranetovom serveri a ╛ahko odd⌠vodni¥.

Na druhej strane vÜak nßklady na publikovanie neformßlnych informßciφ, ako s· r⌠zne memß Φi matice porovnania konkurenΦn²ch produktov nemusia by¥ priamo merate╛nΘ. V tak²chto prφpadoch prechod od tradiΦnej "papierovej" informßcie nemusφ by¥ priamo merate╛n².

V t²chto prφpadoch je d⌠le₧itΘ zamera¥ pozornos¥ na hodnotu rozÜφrenΘho prφstupu k informßcii, ako jej existencia tam a vtedy ke∩ bola potrebnß pomohla napr. zφska¥ novΘho zßkaznφka.

Akonßhle je hodnota IntranetovΘho rieÜeia pomocou takΘhoto pilotnΘho rieÜenia zrejmß, m⌠₧e potom r²chlo expandova¥ na inΘ oddelenia a funkcie. M⌠₧e potom Φasom zahrn·¥ i prφstup k in²m doterajÜφm zdrojom informßciφ, napr. databßzam o zßkaznφkoch.

Obvykle s· Intranety vybudovanΘ okolo podpory oddelenφ podniku -- predaj/marketing, osobnΘ oddelenie, finanΦnΘ, apod. Je celkom rozumnou politikou delegova¥ zodpovednos¥ ako za vytvorenie obsahu na intranetovom serveri tak i za jeho updatovnie priamo na prφsluÜnΘ oddelenie. Takto sa zr²chli publikovanie informßcie a u₧φvatelia informßcie ju maj· k dispozφcii tie₧ r²chlejÜie.

In² prejav lavφnovite narastaj·ceho v²znamu Intranetu je, pod╛a prieskumov Inetrnational Data Corporation u₧ v roku 1995 vΣΦÜina predan²ch webov²ch serverov bola urΦenß pre Intranety (obr. 3). Pre bud·cnos¥ IDC predpovedß, ₧e v roku 2000 predanΘ serverovΘ licencie pre intranetovΘ pou₧itie bud· v pomere k licencißm pre Internet v pomere 10:1! Teda, oΦakßva sa r²chly v²voj.

ZßkladnΘ internetovΘ protokoly ktorΘ viedli k jeho ·spechu s· TCP/IP, HTML, HTTP, SMTP a niektorΘ podpornΘ Ütandardy, ako napr. Telnet, FTP, WinSock.

TCP/IP

S·bor otvoren²ch sie¥ov²ch protokolov, TCP/IP s· zßkladnou technol≤giou, ktorß umo₧nila rast globßlneho Internetu a dnes u₧ i Intranetu. Tento protokol sa stal tak²m v²znamn²m preto, lebo umo₧nuje, aby akΘko╛vek zariadenie komunikovalo s ak²mko┬vek in²m zariadenφm, bez oh╛adu na to, od akΘho v²robcu pochßdza, alebo, ak· mß architekt·ru. Poskytuje robustn· sadu nßstrojov a je aktφvne rozvφjan² na∩alej.

HTTP/HTML

Protokol HTML definuje, ako s· texty, obrazy a zvuk prezentovanΘ koncovΘmu u₧φvate╛ovi. Protokol HTTP popisuje, ako s· vytvorenΘ hypertextovΘ dokumenty prenß₧anΘ cez Internet. Tieto protokoly vlastne umo₧≥uj· vytvorenie obecnΘho rozhrania dßt publikovan²ch na webe pre koncov²ch u₧φvate╛ov. HTTP a jazyk pre definovanie dokumentov HTML poskytujtext, obrazy, zvuk

SMTP

SMTP sa stal de facto Ütandardom pre elektronickΘ odozdßvanie zprßv. Elektronickß poÜta sa pomaly stßva zßkladn²m nßstrojom digitßlneho veku, a e-maily r²chlo transformuj· procesy prebiehaj·ce v podnikoch. P⌠vodne bol SMTP navrhnut² pre jednoduchΘ textovΘ zprßvy, ale postupne sa rozvφja do robustnej, podnikovo orientovanej technol≤gie a s t²m, ako e-mail smeruje k ·zkej integrßφcii s browsermi sa dß predpoklada¥ ₧e SMTP sa stane obecn²m jazykom pre one-to-one transmisiu digitßlnych objektov.

Oracle je typick² prφklad firmy, pre ktor· mß Intranet ve╛k² v²znam: jednß sa o nadnßrodn· spoloΦnos¥, ktorß mß zast·penie v mnoh²ch (pribli₧ne 96) krajinßch na celom svete, pohybuje sa v oblasti high-tech technol≤giφ, kde Üφrenie najnovÜφch informßciφ na ktorΘko╛vek miesto na Zemi mß ₧ivotne d⌠le₧it² v²znam ako pre jej pracovnφkov (pribli₧ne 26 000 ╛udφ), tak i pre konkurencieschopnos¥ firmy ako celku.

Firma zaΦala budova¥ svoj Intranet pred pribli₧ne 1 1/2 rokom. Postup bol prirodzen²: spoΦiatku informßcie, ktorΘ je mo₧nΘ Üφri¥ na statick²ch strßnkach, nesk⌠r vyu₧φvanie dynamick²ch strßnok.

Cel² podnikov² Intranet stojφ na Ütyroch serveroch (v Austrßlii, Anglicku, a na zßpade a v²chode USA) prepojen²ch dru₧icov²mi spojmi. Na tieto servery s· pripojenΘ poboΦkovΘ servery (v zßvislosti na ve╛kosti poboΦky jeden Φi viac serverov). Napr. pra₧skß poboΦka mß jeden vlastn² server, pripojen² na lond²nsky server pevnou linkou (64 kbit/s). Celkove sa jednß pribli₧ne o 300-500 serverov na jednotliv²ch poboΦkßch.

K Internetu je celß tßto sie¥ pripojenß na dvoch miestach (Lond²n a zßpad USA) firewallmi, naz²van²mi "gatekeeper", ktorΘ zabezpeΦuj·, ₧e do samotnΘho Intranetu je mo₧n² len autorizovan² prφstup. Informßcie, ktorΘ maj· by¥ verejne dostupnΘ s· umiestnenΘ na dvoch serveroch, umiestnen²ch za t²mito firewallmi.

Z h╛adiska dostupn²ch informßciφ je v s·Φasnosti Intranet zameran² na distrib·ciu vn·tropodnikov²ch informßciφ pre vlastn²ch zamestnancov. Prφstup k t²mto informßcißm je mo₧n² dvoma sp⌠sobmi:

a) hierarchick²m

b) prostrednφctvom Oracle Corporate Repository, Φo je distribuovanß databßza (Oracle 7) s vyu₧itφm replikßciφ, umo₧≥uj·ca fulltextovΘ preh╛adßvanie svojho obsahu.

Hierarchick² prφstup je rovnak², ako poznßme z Internetu, teda je definovanß nejak² klasifikaΦn² strom informßciφ, a ku konkrΘtnej informßcii sa dostaneme postupn²m "vnßranφm" sa v tomto strome.

Tak²mto sp⌠sobom sa napr. pracovnφci marketingu m⌠₧u dosta¥ k najaktußlnejÜφm informßcißm o tom ktorom produkte, priΦom dopl≥ovanie t²chto informßciφ maj· na starosti priamo v²vojovΘ ·tvary firmy.

Uschovßvanie dokumentov v Oracle Corporate Repository je ∩alÜφm stup≥om ukladania dokumentov, preto₧e dokumenty u₧ nie s· ukladanΘ jednotlivo (s rastom poΦtu dokumentov sa tento sp⌠sob stßva ve╛mi r²chlo nepou₧ite╛n²m) ale v databßze, so vÜetk²mi v²hodami takΘhoto ulo₧enia (najmΣ Φo sa t²ka bezpeΦnosti).

V Intranete firmy Oracle s· takto ulo₧enΘ vÜetky, teda i minulΘ dokumenty, a je ich mo₧no vyh╛ada¥ fulltextov²m vyh╛adßvanφm.

V skutoΦnosti je mo₧no poveda¥, ₧e Intranet je v tejto firme "dotiahnut²" a₧ po s·Φasn· ·rove≥, ktor· internetovß technol≤gia umo₧≥uje. To znamenß, ₧e s·Φas¥ou Intranetu nie s· v s·Φasnosti transakΦnΘ spracovania (napr. ·Φtovnφctvo), resp. s· jeho s·Φas¥ou len ΦiastoΦne: v²stupnΘ r⌠le₧it² pre evol·ciu Extranetu. Na pre₧itie a prosperitu v novej informaΦnej ekonomikw sa organizßcia musφ profilova¥ ako high-tech podnik, agresφvne sa v²vφjaj·ci "znalostn² podnik" (podrobnejÜie o tomto modeli podniku pφÜeme vo vlo₧enom texte), ktor² je konkurencieschopn² i v medzinßrodnom meradle.

Pre tak²to podnik -- bez oh╛adu na to, Φi to je v²robca nieΦoho, Ütßtna agent·ra, banka -- musφ by¥ jeho zßkladnou kvalifikßciou, zßkladnou silou, ktorß ho dr₧φ v "biznise" -- znalostnΘ in₧inierstvo.

Znalostn²m in₧inierstvom sa tu rozumie:

-- zber dßt od dodßvate╛ov, zßkaznφkov a in²ch k╛·Φov²ch zdrojov (Ütßt, obchodnß komunita, vedeckΘ kruhy)

-- pridanie hodnoty vytvorenφm informßcie (t.j. novej znalosti), Φasto v spoluprßci so strategick²mi partnermi; a nakoniec

-- Üφrenie (Φi predaj) "produktu s pridanou hodnotou" odberate╛om.

SkutoΦne, pre znalostn² podnik sa peniaze stßvaj· len ∩alÜou online komoditou, cenn²m tokom bitom, ktorΘ je treba spracova¥ rovnak²m sp⌠sobom, ako Φoko╛vek inΘ.

Extranet ako ₧ivotne d⌠le₧it² nßstroj podporuje ka₧d· z t²chto zßkladn²ch funkciφ. Musφ to robi¥ efektφvne a ekonomicky, s vyu₧itφm i in²ch konceptov a nßstrojov.

Ka₧d² tradiΦn² podnik v starej ekonomike bol dobre definovanou a jasne ohraniΦenou entitou. Jeho informaΦnß infraÜtrukt·ra obvykle zahα≥a vstup, spracovanie a v²stup, ako tri zßkladnΘ prvky.

V novej ekonomike, globßlne konkurenΦnΘ tlaky si vynucuj· ve╛mi krßtke v²vojovΘ cykly produktu/slu₧by. Prßve tak, riziko spojenΘ so zle odhadnut²mi potrebami zßkaznφkov a schopnos¥ami Φi mo₧nos¥ami partnerov je ve╛mi vysokΘ. Preto, Extranetom podporovanß globßlna informaΦnß infraÜtrukt·ra znalostnΘho podniku musφ tie₧ zahα≥a¥ jeho klientov, dodßvate╛ov a partnerov. Podpora efektφvneho spΣtnovΣzobnΘho mechanizmu na udr₧iavania kvality slu₧ieb musφ automaticky sledova¥ zmeny v okolφ a v preferencißch zßkaznφkov a v prioritßch.

V ekonomike, postavenej na znalostiach nem⌠₧e by¥ ₧iadna organizaΦnß Ütrukt·ra vytvorenß raz a nav₧dy. V²stup znalostnΘho podniku musφ by¥ unikßtne umiestnen² n amedzinßrodnom trhu, a tak uspokojova¥ individußlne potreby svojich zßkaznφkov. Jeho predajnΘ cykly musia by¥ krßtke, ale produktφvne. Zavedenie spΣtnovΣzobnΘho systΘmu je podstatnΘ pre dlhodob· evol·ciu a prosperitu slu₧by. Naviac, ka₧d² podnik mß bdelo chrßni¥ svoje kompetitφvne informßcie a je Φasto n·ten² utaji¥ pivßtne dßta pred svojim zßkaznφkmi a partnermi.

Znalostn² podnik teda musφ nejak rozrieÜi¥ protireΦenie medzi

-- neustßlym zdie╛anφm dßt so svojimi existuj·cimi a potencißlnymi zßkaznφki, partnermi a dodßvate╛mi t²kaj·cich sa nov²ch produktov

-- zbieranφm informßciφ o ich mo₧nostiach, potrebßch a preferencißch; zatia╛Φo

-- musφ chrßni¥ svoje ₧ivotne d⌠le₧itΘ individußlne a podnikovΘ dßta od konkurencie a zvedav²ch internetov²ch divßkov.

Spomedzi technick²ch komponent potrebn²ch pre Intranet mo₧no pova₧ova¥ firewall za najmenej znßmy, preto sa pri tejto zlo₧ke pristavφme podrobnejÜie.

Firewall je systΘm alebo skupina systΘmov, ktorß uvßdza do platnosti bezpeΦnostnΘ pravidlß pri prepojenφ medzi sie¥ami. Firewall je mo₧nΘ si predstavi¥ ako "pohraniΦn· kontrolu" medzi dvoma sie¥ami (Intranetom a Internetom). Celß "doprava" je na hranici pozastavenß, prekontrolovanß z h╛adisk toho, Φi prevßdzka na hranici sp┬≥a zadanΘ bezpeΦnostnΘ pravidlß.

Na firewall sa mo₧no dφva¥ ako na pßr mechanizmov: jeden, ktor² sl·₧i na blokovanie prevßdzky a na druh², ktor² sl·₧₧i na povolenie prevßdzky.

PreΦo je potrebn² firewall?

Internet zaznamenßva obrovsk² nßras u₧φvate╛ov. Äia╛, ako ka₧dΘ inΘ spoloΦnestvo, i toto obsahuje ist² poΦet indivφduφ typu sprayerov, vylamovaΦov schrßnok Φi vandalov. ┌lohou firewallu je zabrßni¥ t²mto indivφdußm prφstup do podnikovej siete.

Mo₧nosti prieniku do poΦφtaΦovΘho systΘmu sa stßle zvΣΦÜuj·, s· odha╛ovanΘ ∩alÜie a ∩alÜie chyby v be₧ne pou₧φvanom programovom vybavenφ, ktorΘ umo₧≥uj· komuko╛vek sa zmocni¥ podnikov²ch dßt. pripome≥me problΘmy s programom sendmail, tkor² pou₧φva temer ka₧d² poΦφtaΦ, pripojen² do Internetu. Chyba v starÜej verzii programu umo₧≥ovala komuko╛vek z internetu pracova¥ na podnikovom poΦφtaΦi s najvyÜÜφmi prßvomocami. K dispoφcii s· i stßle dokonalejÜie nßstroje pre prieskum a odhalenie slab²ch miest poΦφtaΦov pripojen²ch do Internetu. TakΘto programovΘ balφky v nesprßvnych rukßch m⌠₧u Φasto prispie¥ k ╛ahÜiemu prieniku. Okrem zniΦenia dßt sa dß ·tok previes¥ omnoho rafinovanejÜie: cie╛om ·toku nemusφ by¥ likvidßcia dßt, ale naopak ich zφskanie alebo modifikßcia, napr. preΦφtanie alebo zmena s·boru na disku alebo zφskanie hesla oprßvnenΘho pracovnφka prßve v dobe, ke∩ sa nφm preukazuje. NiektorΘ systΘmy firewall dovo╛uj· iba e-mailov· prevßdzku a t²m chrßnia vn·torn· sie¥ pred ak²mko╛vek ·tokom s v²nikou ·toku preti e-mailovΘmu systΘmu. InΘ systΘmy nie s· tak striktnΘ a blokuj· iba ╛ahko zneu₧ite╛nΘ slu₧by.

Obecne, firewall je koncipovan² tak, aby uchrßnil seba i cel· intern· sie¥ proti neautorizovanej interaktφvnej prßcI: Tak dokß₧e firewall obφs¥ i chyby v impoementßcii niektor²ch programov, alebo zmari¥ snahy zisti¥ heslo s vyu₧itφm crackovacφch programov a slovnφku hesiel.

Nakoniec, firewall m⌠₧e p⌠⌠sobi¥ ako druh "vyslanca" na Internet. MnohΘ podniky pou₧iφvaj· svoje firewallovΘ systΘmy ako miesto na umiestnenie verejn²ch informßciφ o podnikov²ch produktoch a slu₧bßch, filov na downloadovanie apod. NiektorΘ z t²chto systΘmov sa stali d⌠le₧itou s·Φas¥ou internetovej Ütrukt·ry (napr. whitehouse.gov, gatekeeper.dec.com).

Proti Φomu firewall neochrßni?

Firewall nem⌠₧e ochrßni¥ proti ·tokom, ktorΘ nejd· cez firewall. MnohΘ firmy ktorΘ sa pripßjaj· na Internet sa obßvaj· proprietßrnych ·nikov dßt touto cestou; zab·daj· vÜak, ₧e magentickΘ pßsky m⌠₧u py¥ pou₧itΘ temer rovnako efektφvne na vynßÜanie dßt. MnohΘ organizßcie, ktorΘ sa obßvaj· pripojenia do Internetu nemaj· koherentn· politiku t²kaj·cu sa napr. modemov. Dß sa poveda¥, ₧e firewall je ·Φinn² iba vtedy, ak je s·Φas¥ou ucelenej bezpeΦnostnej architekt·ry.

No a nakoniec, firewally nechrßnia proti hl·posti a zradcom vo vn·trii podniku. S· tu predsa eÜte telef≤ny, faxovΘ prφstroje, floppy disky. ┌toΦnφk sa m⌠₧e dosta¥ do podnikovej siete i tak ₧e s pomocou zamestnanca firmy celkom obφde firewall.

Äia╛, firewally nemo₧no pova₧ova¥ za stopercentn· ochranu ani proti vφrusom. Je prive╛a sp⌠sobovv ako zak≤dova¥ binßrne s·bory pre prenos cez siete a prive┬a rozliΦn²ch architekt·r a vφrusov, aby ich bolo mo₧nΘ podchyti¥. Vo vÜeobecnosti, firewall nem⌠₧e chrßni¥ proti dßtami riaden²m ·tokom, t.j. ·tokom, pri ktor²ch je nieΦo mailovanΘ alebo kopφrovanΘ na intern² host a tam potom vykonan².

Typy firewallov

M⌠₧eme rozliÜova¥ dva zßkladnΘ typy firewallov, priΦom sa dß predpoklada¥, ₧e bud·cnos¥ le₧φ niekde medzi oboma typmi.

Network level firerwall kontroluje pre ka₧d² IP paket zdrojov·, cie╛ov· adresu a Φφslo portu. obyΦajn² router mo₧no pova₧ova¥ za najjednoduchÜφ network level firewall, i ke∩ nie je schopn² rozhodova¥ na zßklade typu paketu. ModernΘ systΘmy tejto katef≤rie s· schopnΘ zaisti¥ i informßcie o stave prßve vykonßvanej komunikßcie alebo obsahu niektor²ch paketov. Administrßtor internej siete definuje skupinu IP adries, z ktor²ch je prevßdzka povolenß a skupinu IP adries, na ktorΘ je prevßdzka povolenß. network level firewall potom priamo prep·Ü¥a komunikßciu, kde zdrojovß IP adresa je obsiahnutß v jednej a cie╛ovß adresa v druhej skupine.

Application level firewall neprip·Ü¥a ₧iadnu priamu prevßdzku medzi sie¥ami ktorΘ prepßja, naopak vedie zßznamy o vÜetkej komunikßcii ktor· kedyko╛vek v minulosti sprostredkoval. Komnikßciu medzi sie¥ami zais¥uj· prosy servery, softvΘrovΘ komponenty firewallu, ktorΘ "rozumej·" pou₧itΘmu aplikaΦnΘmu protokolu. S vyu₧itφm tohto prφstupu mo₧no teda definova¥ oprßvneni omnoho podrobnejÜie -- a₧ na ·rove≥ pou₧itΘho protokolu (napr. FTP proxy server mo₧no nakonfigurova¥ tak, aby umo₧≥oval FTP prenos do internej siete a zßrove≥ neumo₧nil FTP prenos z internej siete). Application level firewaall sa Φasto pou₧φva ako "address translator". Vzh╛adom k tomu, ₧e sa jednß o systΘmy, kde paket vstupuje "jedn²mi dverami" a vystupuje druh²mi, je tu mo₧nos¥ pou₧itia "vn·torn²ch! IP adries, ktorΘ sa na vonkajÜej sieti nikdy neprejavφ, firewall zaistφ ich premapovanie do "externej" IP adresy. Toto zabrßni komuko╛vek z Internetu dozvedie¥ sa z pou₧it²ch IP adries (alebo mien poΦφtaΦov) nieΦo viac o ve╛kosti alebo Ütrukt·re internej siete. Firewall tejto kateg≤rie je nßroΦnejÜφ na v²kon systΘmu, administrßtorom vÜak poskytuje omnoho detailnejÜie informßcie o prevßdzke medzi sie¥ami, ktor² prostrednφctvom svojich proxy serverov sprostredkoval. Umo₧≥uj· omnoho podrobnejÜie Üpecifikova¥ prßva pre u₧φvate╛a vn·tornej i vonkajÜej siete.

╚φm je

Intranet je technol≤gia umo₧≥uj·ca vaÜej organizßcii sa definova¥ ako celistivß entita, skupina, rodina, kde ka₧d² poznß svoju rolu a ka₧d² spolupracuje na zlepÜenφ a zdravφ organizßcie.

Toto sa dosahuje identifikßciou a komunikßciou poslanφ, cie╛ov, procesov, vz¥ahov, interakciφ, infraÜtrukt·ry, projektov, rozvrhov, rozpoΦtov a kult·ry on-line, jednotn²m rozhranφm, ktorΘ vÜetci pou₧φvaj·.

Intranety neznamenaj· da¥ dohromady technol≤giu a softvΘr. To je tß ╛ahÜia Φas¥, dokonca je pravdepodobnΘ, ₧e vÜetky potrebnΘ komponenty u₧ vo svojej organizßcii mßte. Efektφvne budovanie Intranetu je podobnΘ budovaniu individußlnej inteligencie. Vy₧aduje si to uΦenie, aplikovanie uΦenia na praktickΘ vytvßranie rozzhodnutφ, p⌠sobenie na inteligenciu pomocou pevn²ch a jasn²ch ·loh a zodpovednostφ, modifikßcia uΦenia pre zv²Üenie v²konnosti v bud·cnosti a zabezpeΦenie, ₧e toto bude komunikovanΘ v₧dy a vÜetk²m.

SpoloΦn²m bodom kontaktu. Intranet je zßle₧itos¥ou WAN/LAN, klient/Serveru, UNIXu, Applu a vÜetkΘho ostatnΘho Φo u₧ pou₧φvate vo svojej organizßcii k prßci, na zv²Üenie v²konnosti, na komunikßciu s in²m. ProblΘmom vÜak je, ₧e hardvΘr, softvΘr a komunikaΦnΘ systΘmy boli proprietßrne. Nem⌠₧ete ma¥ intern· komunikßciu vÜΦtk²ch dßt a informßciφ bez teamu programßtorov a novΘho softvΘru pre ka₧d² ∩alÜφ krok. S Intranetom mßte prφstup ku vÜetkΘmu: informßcißm, aplikßcißm, dßtam, znalosti, procesom at∩. pomocou toho istΘho prehliadaΦa. U₧ ₧iadne konverzie medzi formßtmi, Φakanie na programßtorov na k≤dovanie, alebo na teamy konzultantov predieraj·cich sa cez procesy.

Intranet spßja ╛udφ spolu s internetovou technol≤giou, s pou₧itφm webov²ch serverov, prehliadaΦov a dßtov²ch skladov jednotn²m a ╛ahko osvojite╛n²m sp⌠sobom.

OrganizaΦn²m ohniskom. Intranet je vaÜou prφle₧itos¥ou definova¥ vaÜu organizßciu a zobrazi¥ t·to definφciu tak, aby ju ka₧d² videl. Ke∩ ka₧d² vie, o Φo firme ide, akß je strategickß vφzia, ktorΘ s· riadiace pricφpy firmy, kto s· klienti a partneri, potum sa m⌠₧e omnoho jasnejÜie s·stredi¥ na svoj vlastn² prφnos organizßcii. Jasnß, jednoduchß webovß strßnka reprezentuj·ca hodnoty spoloΦnosti je vlastne ·spechom firmy. Pou₧ite Web ako informaΦn², komunikaΦn² nßstroj a nßstroj projektovΘho riadenia v organizßcii.

╚im nie je

Nie je Internetom. Intranet v⌠bec nemusφ by¥ pripojen² na Internet. Napriek tomu je vÜak posielanie mailov a in²ch informßciφ cez Internet k partnerom a zßkaznφkom ₧elate╛nß vec, tak₧e spojenie na Internet je v²hodnß, nie vÜak nevyhnutnß vec. Intranety pou₧φvaj· Internet a webovΘ technol≤gie, avÜak vaÜa informßcia je bezpeΦn²m sp⌠sobom riadenß vn·tri vaÜej organizßcie. BezpeΦnostnΘ h╛adiskß s· ve╛mi d⌠le₧itΘ. Intranet je od Internetu odlφÜen² infraÜtrukt·rou, tzn. akΘ s· vaÜe pravidlß pre pou₧φvanie technol≤gie? Ako zavßdzate Intranet do vßÜho oddelenia, kto vytvßra obsah strßnok? Existuj· kni₧nice grafiky, log, schvßlen²ch textov a inΘ navigaΦnΘ a designovΘ vlastnosti pre ka₧d· stßnku? Intranet je viac ne₧ nieΦo na podporu marketingu a zßkaznφka -- je to vßÜ vn·torn² komunikaΦn² mechanizmus.

Nie je LAN/WAN. Napriek tomu, ₧e pou₧φva tie istΘ spojenia, vaÜe LAN/WAN siete zßvisia od aplikßciφ pochßdzaj·cich od vaÜich dodßvate╛ov (HP, IBM, SUN, Apple, Novell...). Tieto hardvΘrovΘ a sie¥ovΘ spoloΦnosti poskytuj· v²bornΘ rieÜenia pre vaÜe informaΦnΘ potreby ale nie je to Intranet. S Intranetov²m v²poΦtov²m modelom sa v⌠bec nebudete musie¥ spolieha¥ na tento proprietßrny softvΘr.

Nie je to e-mailov² program. Intranet nie je iba e-mailov² program. V skutoΦnosti ide za e-mail. Podnikov² web poskytuje spo╛ahlivΘ aplikßcie s mnoh²mi funkciami ktorΘ zdie╛aj· pΣ¥ zßkladn²ch, o Ütandardy sa opieraj·cich slu₧ieb: adresßre, e-mail, s·bory, tlaΦ a riadenie siete.

Nie je to len hardvΘr a softvΘr (servery a brosery). Intranet nie je ¥a₧kΘ vybudova¥. Spojenia s· rovnakΘ ako v ka₧dom operaΦnom systΘme. Servery nie s· viac, ako poΦφtaΦe. SoftvΘr nie je viac, ne₧ univerzßlny grafick² interfejs. hoci existuj· Netscape, Microsoft Internet Explorer a inΘ prehliadaΦΦe, maj· v podstate rovnakΘ funkcie. Ukazuj· webovΘ strßnky,, webovΘ formulßre a webovΘ aplikßcie. Intranet pou₧φva tieto technol≤gie na spojenie ╛udskΘho spracovania informßciφ s ╛udskou v²konnos¥ou.

Nie je to groupware. GroupwareovΘ produkty poskytuj· mnoho funkciφ, ktorΘ napomßhaj· spoluprßci. Groupware vÜak nie je plne interoperabiln². Vy₧aduje si Üpecifick² hardvΘr, operaΦn² systΘm a sie¥ov· konfigurßciu. je drah² a nie v₧dy jednoducho Ükßlovate╛n². A₧ donedßvna, nebol groupware kompatibiln² s in²mi sie¥ov²mi systΘmami, ani s Intranetom. Mß doposia╛ tendenciu uzavrie¥ sa do svojich vlastn²ch aplißciφ. Groupware je zranite╛n² voΦi zmenßm na trhu, a v koneΦnom d⌠sledku je proprietßrny. pochßdza od jednej firmy, ktorej expretnos¥ je zakotvenß v jej vlastnom ponφmanφ softvΘrovΘho v²voja a potrieb klienta. Na rozdiel od groupwaru je Intranet lacn² a nezßvil² od akejko╛vek v²vojßrskej organizßcie.

(Pod╛a knihy R. J. Hinrichsa: Intranets: What's The Bottom Line?)

(iko)