Specializovan² t²denφk o v²poΦetnφ technice
o Internetu
(CW 20/96)
Vzh╛adom na to, ₧e na p⌠vodn² Φlßnok priniesol niektorΘ reakcie Φitate╛ov americkej verzie nßÜho Φasopisu, pristavφme sa v tomto krßtkom prφspevku aj pri t²chto reakcißch a tie₧ pri informßcißch o tom, ako vlastne SAP pristupuje k problΘmu prφstupu na Internet. Reakcie na tvrdenia Φlßnku s· viac-menej skeptickΘ, i ke∩ z r⌠znych d⌠vodov.
Max Rosenblatt z TePix Associates mß pocit, ₧e zßvery Φlßnku ho m²lia. Klient/serverovΘ v²poΦty s· dnes u₧ 10 rokov znßme. PoΦas tejto dekßdy, softvΘrov² priemysel a informaΦnΘ systΘmy nedokßzali, ₧e klient/serverovß technol≤gia je dostatoΦne ₧ivotnß temer pre vÜetky aplikßcie, ktorΘ maj· obsiahnu¥ oddelenia podnikov. NaneÜ¥astie vÜak, vΣΦÜinou spoloΦne s podnecuj·cimi hardvΘrov²mi a softvΘrov²mi dodßvate╛mi, zaΦali internφ pracovnφci IS prebudovßva¥ vÜetky svoje hlavnΘ systΘmy s pou₧itφm tejto technol≤gie. Niektorφ maj· ·spech. Vo vΣΦÜine prφpadov vÜak, ako [autori] Ravi Kalakota a Andrew Whinston sprßvne podot²kaj·, nasadenie sprevßdza znaΦnß komplexnos¥. Je to pravdivΘ nie len pre SAP, ale tie₧ pre vΣΦÜinu klient/serverov²ch aplikßciφ. "Nezdie╛am s nimi ich ru₧ovΘ odhady t²kaj·ce sa Javy a Intranetu," pφÜe Rosenblatt. Java je eÜte detsk² produkt, ktor² be₧φ v detskom Intranetovom prostredφ. Nikto eÜte zatia╛ neimplementoval kompletn· aplikßciu pre spracovanie dßt v Jave. Prostredie pre spracovanie dßt sa zatia╛ v ₧iadnej firme nespolieha na Intranety. Predpoklad takejto kombinßcie, ako nasleduj·cej ve╛kej poΦφtaΦovej vlny, iba zaba╛uje minulΘ omyly, sp⌠sobenΘ lßskou k novej technol≤gii. "ZveliΦen² sp⌠sob Ütartovnia Windows 95 minulΘho leta," pφÜe Rosenblatt, "ma znovu priviedol k prem²Ü╛aniu o tom, preΦo firmy kupuj· v skutoΦnosti poΦφtaΦe. Dnes som pevne presvedΦen², ₧e prive╛a technol≤gie vytlßΦa z povedomia skutoΦn² d⌠vod, preΦo firmy kupuj· poΦφtaΦe: a t²m d⌠vodom je zv²Üenie produktivity.
Nepodarilo sa mi zisti¥ spojenie medzi zv²Üenφm produktivity ╛udφ z obchodnej sfΘry a vrhnutφm sa strmhlav do Javy a Intranetov. M⌠₧e by¥ ve╛a sexi ukß₧ok, avÜak pßr sexi ukß₧ok nedon·ti technol≤giu pracova¥."
Joshua Greenbaum, starÜφ analytik v Hurwitz Consulting Group a Sentry Market Research mß podobn² nßzor. Pod╛a neho, komentßr Ravi Kalakotu a Andrewa Whinstona prece≥uje potencißl kolekcie intranetov²ch objektov na nahradenie komplexnΘho klient/serverovΘho prostredia ako je R/3 od SAPu. Nie je d⌠le₧itΘ iba to, Φi je technol≤gia v koncoch; d⌠le₧itΘ je i to, kto ju robφ. Apletov² svet nie je stabilnΘ prostredie pre v²voj obchodn²ch aplikßciφ. Dß sa uveri¥, ₧e vÜetci tφto apletovφ programßtori p⌠jdu ihne∩ pφsa¥ k≤d, ktor² riadi multimiliardovΘ podnikovΘ systΘmy? ìa₧ko. SAP je ·spechom nie kv⌠li svojej technol≤gii, ale pre svoje prepojenie na reßlny svet obchodn²ch po₧iadaviek. Bud·ca vlna na apletoch zalo₧enΘho softvΘru, podobnΘho systΘmu R/3,bude navrhnut² firmami, ktorΘ s· v najlepÜej pozφcii prekona¥ aktußlnu verziu R/3: a to je SAP a jeho konkurenti.
"Firmy, s ktor²mi som priÜiel do styku, a ktorΘ predßvali technol≤giu zalo₧en· na apletoch, s· na svetelnΘ roky vzdialenΘ od pochopenia funkcionßlnych po₧iadaviek, ktorΘ sp⌠sobuj·, ₧e SAP je tak² siln² na trhu podnikov²ch systΘmov," pφÜe Greenbaum.
Posledn² nßzor pochßdza od Anne Thomasovej, hlavnej architektky produktu vo firme Open Environment. Pod╛a jej nßzoru, autori Φlßnku sa nem²lia v tom, ₧e Java a Intranet postavili javisko pre cel· nov· skupinu aplikßciφ, je vÜak trochu ∩aleko od pravdy tvrdi¥, ₧e Java aplety bud· podstatne lacnejÜie ako integrovanΘ systΘmy, ako je napr. R/3.
SAP, Baan, Oracle a inφ investovali stovky Φlovekorokov do v²voja t²chto aplikaΦn²ch systΘmov. Vybudovanie integrovanΘho v²robnΘho systΘmu vlastn²mi silami, ktor² by im mohol konkurova¥ po funkΦnej strßnke, by si vy₧iadalo roky.
"Trh pre nakupovanΘ aplikaΦnΘ systΘmy bude stßle. Dodßvatelia vÜak potrebuj· adaptova¥ svoje systΘmy pre prßcu s Internetom, " konΦφ svoj prφspevok Thomasovß. SkutoΦne sa javφ, ₧e tento postup, teda, "obalenie klientskeho softvΘru R/3 middlewarom na dosiahnutie prφstupu k Internetu", si zvolila i firma SAP.
Pod╛a prvΘho scenßra SAPu, business-to-business, R/3 systΘmy dvoch hypotetick²ch firiem bud· spojenΘ cez Internet na spracovanie objednßvok v reßlnom Φase. R/3 systΘm prvej spoloΦnosti poÜle objednßvku, ktorß automaticky spustφ sΘriu udalostφ (napr. invent·ra, kontrola cien) v R/3 systΘme druhej spoloΦnosti.
"Transakcia prebehne cez Internet a d⌠jde na druh² koniec bez ping-pongu elektronickej v²meny dßt alebo faxov," hovorφ Paul Wahl, v²konn² riadite╛ SAP America. Medzi v²hody takΘhoto prφstupu patrφ, ₧e k╛·Φovφ zßkaznφci by mohli modifikova¥ v²robn² rozvrh dodßvate╛a t²m, ₧e by mali prφstup k jeho R/3 cez Internet.
Pod╛a druhΘho scenßra consumer-to-business, zßkaznφk s pou₧itφm desktopovΘho WWW prehliadaΦa m⌠₧e elektronicky objednßva¥ z webovskΘho katal≤gu, ktor² je pripojen² na R/3 systΘm na strane back-endu.
A nakoniec tretφ scenßr je intranetovß aplikßcia pod ktorou by internφ u₧φvatelia mohli pou₧i¥ webovskΘ rozhranie na prφstup a updatovanie informßcie zalo₧enej na R/3, ako s· napr. osobnΘ dßta.
V ka₧dom prφpade, SAP intenzφvne spolupracuje s viacer²mi partnermi na tom, aby vyvinul internetovskΘ mo₧nosti pre R/3.