Prvé e–mailové systémy boli vyvinuté koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia. Tieto systémy boli prevažne
súkromné malé systémy v rámci oddelení, s malou snahou sprístupniť jednotlivým e–mailovým systémom
komunikáciu medzi sebou.
Koncom 70. a začiatkom 80. rokov 20. storočia sa stali dostupné verejné e–mailové služby prostredníctvom
poskytovateľov AT&T Mail, MCI Mail a CompuServe. Poštové služby
týchto poskytovateľov boli väčšinou využívané podnikateľmi a jednotlivcami. Výskumné a akademické e–mailové
služby sa vyvinuli do toho, čo sa neskôr stalo Internetom. Pretože služby pre posielanie správ sa
stávali populárnejšie a viacej používané, rástla aj potreba vzájomnej interoperability.
Ako výsledok toho boli vyvinuté nasledujúce štandardy:
Koniec 90. rokov sľubuje pre elektronickú poštu niekoľko ďalších vývojových krokov:
Toto sú základné vylepšenia e–mailu, pokiaľ sa e–mail má stať prostriedkom pre elektronický obchod. Príkladom takéhoto bezpečnostného opatrenia je PEM (Privacy Enhanced Mail). Pre šifrovanie je možné použiť tiež algoritmus PGP (Pretty Good Privacy).
UA (User Agent)
V systéme spracovania správ CCITT X.400 je UA aplikačný proces (program), ktorý poskytuje užívateľovi prístup k systému prenosu správ (Message Transfer System – MTS). UA vytvára rozhranie, prostredníctvom ktorého môže užívateľ využívať služby elektronickej pošty. Používateľ ho spúšťa až na základe potreby.
MTA (Message Transfer Agent)
Sú programy, ktoré majú na starosti vlastný prenos správ, nevšímajú si obsah správy. Zaujíma ich predovšetkým adresa príjemcu. Tieto MTA bežia na jednotlivých počítačoch a musia vzájomne spolupracovať. Takto vzájomne spolupracujúce MTA nazývame MTS (Message Transfer Systems).
V modeli X.400 je MTA súčasť systému obsluhy správ (Message Handling System – MHS), ktorá je zodpovedná za ukladanie alebo prenos správ ďalším MTA užívateľským agentom (User Agent – UA) alebo inému autorizovanému príjemcovi. MTA je v prostredí TCP/IP porovnateľný s poštovým agentom (Mail Transfer Agent).
MTS (Message Transfer System)
Proces, ktorý prenáša správy medzi užívateľmi. Za týmto účelom MTS využíva iba vlastné komponenty (MTA). MTS sa vyznačujú tým, že používajú jednotné konvencie a protokoly.
X.400
X.400 je štandard spracovania správ definovaný organizáciou CCITT.
Elektronická pošta je bezpochyby najrozšírenejšia zo všetkých služieb, ktoré Internet ponúka.
Každý deň ju využíva veľké množstvo ľudí všetkých možných profesií. Elektronická pošta, ako väčšina
služieb Internetu, je založená na modeli klient–server (obr. 2).
Základom elektronickej pošty je existencia tzv. poštovej schránky MAIL BOX, ktorá vychádza z filozofie
P.O.BOXu (Post Office Box).
Každý užívateľ má vlastnú elektronickú poštovú schránku (mailbox) (jedinečný adresár pre ukladanie
elektronickej pošty) a ostatní užívatelia môžu užívateľovi s touto schránkou posielať e–mailové
správy. Tieto správy sa posielajú na e–mailovú adresu.
E–mailová adresa je určená dvojicou údajov:
Pokiaľ je správa uložená v schránke príjemcu, môže užívateľ tejto schránky vyvolať akékoľvek pre neho
dôležité alebo zaujímavé správy.
Pokiaľ nejaká e–mailová správa nemôže byť doručená, môže byť dočasne uložená v poštovom úrade (post
office). Toto je služba, ktorá umožňuje ukladať správy s možnosťou periodicky kontrolovať, či je
príjemca pripravený doručenú poštu prevziať.
Elektronická pošta nie je zaisťovaná nikdy jediným programom, vždy ide o spoluprácu viacerých
programov, ktoré sú rôznym spôsobom špecializované napr.: existujú programy, ktoré sa starajú iba o
prenos správ, prezeranie správ, vytváranie a ich odosielanie.
Základnými RFC dokumentami, ktoré sa zaoberajú elektronickou poštou, sú:
Pôvodný systém UUCP (Unix–to–Unix Copy) používal adresy v tvare:
počítač!užívateľ
Výkričník sa vyslovuje ako bang, takže tomuto spôsobu adresovania sa hovorilo „bang notácia“. Pokiaľ
je cieľový počítač vzdialený, musí sa obyčajne špecifikovať kompletná cesta, po ktorej sa bude správa
uberať. Príkladom môže byť UUCP adresa v tvare:
počítač1!počítač2!počítač3!počítač4!užívateľ
Význam tejto adresy je taký, že správa sa najprv odošle na počítač1, ten ju po prijatí odošle na
počítač2, počítač2 ju ďalej odošle na počítač3, ten ju odošle na počítač4, kde ju obdrží konkrétny
užívateľ. Cesta v tomto tvare môže obsahovať až 20 počítačov.
Základný dokument RFC 822 definuje nový spôsob takzvaného doménového adresovania, ktorý sa používa
dnes. Takáto adresa má tvar:
užívateľ@doménové_meno,
kde doménové_meno
je utvorené podľa pravidiel Domain Name System (DNS). Užívateľ je
identifikátor poštovej schránky v rámci daného počítača.
V doménovom adresovaní je možné špecifikovať medzistanicu (poštovú bránu), cez ktorú má daná správa
prejsť. Formát takejto adresy je nasledujúci:
užívateľ%cieľový_počítač@brána
Ak je na strane odosielateľa správne nakonfigurovaný poštový software, je formát tejto adresy potrebný
len veľmi zriedka.
Každá poštová správa sa skladá z dvoch častí:
Najdôležitejšie hlavičkové polia (obr. 3) sú definované v dokumente RFC 822 takto:
From:
E–mailová adresa odosielateľa, prípadne jeho skutočné meno. Pre toto pole existuje veľa formátov
zápisu adresy. Jeden z možných zápisov je na obrázku 3.
To:
E–mailová adresa, eventuálne i meno príjemcu.
Cc:
Cc (Carbon Copy) za týmto kľúčovým slovom nasledujú adresy tých používateľov, ktorým sa dáva list
alebo správa na vedomie. Jednotlivé adresy sa oddeľujú čiarkou.
Bcc:
Bcc (Blind Carbon Copy) tu sa špecifikujú adresy príjemcov kópie, u ktorých nechceme, aby túto
skutočnosť adresát vedel. Toto pole sa pred odoslaním správy zmaže.
Reply–To:
Pole obsahuje adresu, na ktorú sa má odosielateľovi poslať prípadná odpoveď. Môže byť užitočné vtedy,
ak máte niekoľko poštových adries, ale pritom chcete dostávať poštu iba na jednu adresu, ktorú
používate najčastejšie.
In-Reply-To:
Obsah tohto poľa identifikuje predchádzajúcu korešpondenciu, ktorá je odpoveďou na vašu správu.
Subject:
Stručný popis obsahu správy.
Sender:
Špecifikuje odosielateľa správy (ak je to niekto iný než autor správy, pre ktorého je určená položka
From:).
Date:
Dátum odoslania správy, vrátane údajov o časovom posuve vzhľadom k svetovému času.
References:
Obsah tohto poľa identifikuje inú korešpondenciu, na ktorú sa táto správa odkazuje.
Message–ID:
Reťazec, ktorým je správa identifikovaná – je automaticky generovaný poštovým programom.
Keywords:
Kľúčové slová charakterizujúce obsah. Jednotlivé slová sú od seba oddelené čiarkou.
Comments:
Poznámka; komentár.
Encrypted:
Šifrované (zastaralé).
Received:
Toto pole vloží do hlavičky každý poštový uzol (e-mailový server) na ceste medzi stanicami
odosielateľa a príjemcu, ktorý
sa danou správou zaoberal. Pole obsahuje: názov poštového uzla, číslo (id) správy, čas a dátum, kedy
daný uzol správu obdržal, ďalej od ktorého poštového uzla správa pochádza a ktorý transportný software
bol použitý k doručeniu správy. Tieto informácie sa uvádzajú z toho dôvodu, aby bolo možné vystopovať,
kadiaľ správa išla a hľadať zdroj eventuálnych problémov. Pole Received: sa správne číta zdola
nahor. V tomto poli sa môžu vyskytovať nasledujúce slová:
Return–Receipt–To:
- from – počítač, z ktorého bola správa prijatá,
- by – počítač, ktorým bola správa prijatá,
- via – fyzická cesta,
- with – sieťový alebo poštový protokol,
- id – príjemcova identifikácia správy,
- for – pre koho je správa určená (napríklad: ak je adresátom bill@microsoft.com, potom sa tu zachováva pôvodný adresát – t.j. bill@microsoft.com).
Pôvodný dokument RFC 821 a RFC 822 obsahoval iba rámcové smernice pre formát tela poštovej správy.
Znaková sada bola obmedzená základným sedembitovým ASCII kódom a počet znakov v jednom riadku bol
obmedzený číslom 1000. To bol aj dôvod, prečo nebolo možné používať pri písaní poštových správ znaky s
interpunkčnými znamienkami (ASCII kód takéto znaky neobsahuje). Okrem toho sa elektronická pošta
ukázala byť vhodným prostriedkom aj pre prenášanie rôznych binárnych súborov (obrázky, audio,
formátovaný text a pod.). Pretože binárny súbor musel mať sedembitový ASCII kód, používali sa rôzne
riešenia – externé kódovacie schémy. Napríklad v Unixe sa používali programy uuencode a uudecode,
ktoré umožňovali transformovať ľubovoľný binárny súbor do tvaru, ktorý vyhovoval norme RFC 821 [11].
Systémové riešenie bolo dosiahnuté prostredníctvom takzvaných rozšírení MIME (Multipurpose Internet
Mail Extensions); ich špecifikácia je obsiahnutá v normách RFC 1521 a RFC 1522. MIME je štandardom,
ktorý doplňuje normu RFC 822 a zároveň zabezpečuje spätnú kompatibilitu.
(c) 2004 Ing. Peter Gašparovič - www.pgasparovic.com
Literatúra
[1] Feiber, W.: Encyklopedie počítačových sítí. Praha, Computer Press, 1996.
[2] Břehovský, P.: Praktický úvod TCP/IP. České Budějovice, KOPP, 1994 .
[3] Mrázek, L.: První kroky INTERNETEM aneb Je to na WWW!. České Budějovice, KOPP, 1995.
[4] Šmrha, P. – Rudolf, V.: Internetworking pomocí TCP/IP. České Budějovice, KOPP, 1995.
[5] Hejna, L.: Lokální počítačové síte. Praha, GRADA, 1994.
[6] Falk, B.: Průvodce světem Internetu. Praha, Computer Press, 1995.
[7] Lhotka, L.: SERVER v INTERNETU. České Budějovice, KOPP, 1997.
[8] Peterka, J.: Co je čím ... v počítačových sítích. COMPUTERWORLD, 1994, č. 4, 7, 9, 17, 21, 35, 44.
[9] Sterling, B.: Short History of the Internet. The Magazine of Fantasy and Science Fiction, 1993.
[10] Dostálek, L. - Kabelová, A.: MIME – Multipurpose Internet Mail Extension. http://info.pvt.net/mime.htm, 1997.
[11] Postel, J. B.: Simple Mail Transfer Protokol. RFC # 821, August 1982.
[12] Crocker, D. H.: Standard For The Format Of Arpa Internet Text Messages. RFC # 822, August 1982.
[13] Borenstein, N. - Freed, N.: MIME (Multipurpose Internet Mail Extension) Part
One: Mechanisms for Specifying and Describing the Format of Internet Message Bodies. RFC # 1521, September 1993.
[14] Borenstein, N. - Freed, N.: Multipurpose Internet Mail Extension (MIME) Part
One: Format of Internet Message Bodies. RFC # 2045, November 1996.
[15] Rose, M.: Post Office Protocol – Version 3. RFC # 1225, May 1991.
[16] Rose, M. - Myers, J.: Post Office Protocol – Version 3. RFC # 1725, November 1994.
[17] Dresslerová, B. - Veselský, J. - Gombik, G.: LINUX Dokumentační projekt. Praha, Computer Press, 1998.
[18] Šovčík, J.: Login. PC Revue, 1995, č. 4 až 8.
[19] Palúch, P.: Poznáte LINUX?. PC Revue, 1998, č. 2.
[20] Rivest, R.: The MD5 Message–Digest Algorithm. RFC # 1321, Apríl 1992.
[21] Dostálek, L. a kol.: Velký průvodce protokoly TCP-IP Bezpečnost. Praha, Computer Press, 2001.