Názov:  Sniper puška (sniper rifle) – AW 50 .50BMG

Autor: Tomáš Karniš

Škola: Gymnázium Jána Adama Raymana

Trieda: Kvinta A

 

Popis:             Zariadenie slúži ako zbraň  s veľkou operačnou vzdialenosťou, pri potrebe veľmi presného zásahu a istoty zneškodnenia ľahkého cieľa jediným zásahom, pričom sa neohrozí bezpečnosť strelca a jeho spoločníka, tzv. spottera – zameriavača a určovateľa vzdialenosti a polohy cieľu.

 

Existuje veľa druhov sniperjek, veľkokalibrové sú používané na isté zneškodnenie na veľkú vzdialenosť, tj. od  1,5km do 3km. Na to sa najčastejšie používajú kalibre .50 BMG (skratka od Browning machine gun ), v milimetroch má rozmery 12,7 x 99mm ( prierez x dĺžka ), alebo kaliber .338 Lapua Magnum, preslávený v puške Arctic Warfare Super Magnum, ktorý sa od Browningu líši iba nepatrne, ostrejšou špičkou a prúdnicovejším tvarom vhodnejším do veterného počasia, vhodné najmä pre operácie v púštnych a arktických oblastiach.

Kaliber .50BMG sa používa pre väčšiu prerážaciu silu cez veľmi odolné nepriestrelné vesty a kaliber .338 Lapua Magnum  zasa kvôli presnejšiemu zásahu. Zbrane s týmito kalibrami sa neodporúčajú používať na vzdialenosti menšie ako 1 km, pretože kvôli obrovskej úsťovej rýchlosti projektilu by mohol zásah spôsobiť iba priestrel bez konečných účinkov

( zneškodnenie).

Protipól k týmto zbraniam tvoria pušky s klasickým kalibrom 7,62mm (dĺžka už závisí iba od typu), používané na vzdialenosti do 1,5km, ktoré pri nesprávnom zásahu spôsobujú vážne zranenia, ale väčšinou bez konečného účinku. Najznámejšie z týchto zbraní sú pušky ruskej a nemeckej výroby, a to už síce trochu zastaraný ale stále používaný  Dragunov SVD a jedna z najlepších a najnovších malokalibrových pušiek Heckler&Koch  PSG 1.Obidve kalibru 7,62mm, v Dragunove je to dĺžka 51mm ( v podstate predĺžený kalašnikov ) a v PSG 1 má náboj dĺžku 60mm. Tieto pušky sa používajú hlavne pri „pouličných“ bojoch, kde je dôležitá rýchlosť streľby a menší spätný náraz, tým aj ľahšia orientácia po výstrele a opätovné zacielenie. Nevýhodou týchto pušiek je to, že proti silným nepriestrelným vestám sú na vzdialenosť viac ako 700m skoro neúčinné.

Čo sa týka veľkokalibroviek, najznámejšie na trhu sú už spomínaná Arctic Warfare Magnum, a jedna z najväčších vôbec, pochádzajúca z britskej rodiny značky AW, vlajková loď AW 50 .50BMG.

Z malokalibrových je to potom americký Remmington 710 kalibru Winchester .270 ( klasický 7,62 ).

                                          

 

Fyzikálny princíp:         v puške AW 50 sa po stlačení spúšte udejú tieto hlavné činnosti:

1.                          Najhlavnejšia, tj. elektronicky riadený úderník dopadne na zápalku náboja .50BMG, čím nastane detonácia – premena energie chemických väzieb streliva ( v žiadnom prípade nie klasický pušný prach ) reagujúcich so vzdušným kyslíkom na kinetickú energiu danú projektilu. Ďalej tlak unikajúcich plynov ešte zvýši počiatočnú rýchlosť projektilu až kým neopustí hlaveň, potom dochádza k rozplynutiu horúcich plynov do atmosféry. Vďaka závitnicovému ryhovaniu povrchu hlavne zvnútra je daná projektilu rotácia, zväčša proti smeru hodinových ručičiek, čím sa zvýši prerážacia schopnosť a presnosť zásahu. Pri veľkokalibrovej zbrani sa využíva aj minimálny vztlak, ktorý na projektil pôsobí v rýchlostiach okolo 3500km/h  (asi 900 m/s – počiatočná rýchlosť projektilu v puške AW 50). Vďaka tomu náboj doletí do vzdialenosti maximálne  štyroch kilometrov bez väčšej odchýlky vo vodorovnom smere. V každom prípade, na ciele vzdialené viac ako 2,5 km sa odporúča zacieliť o niečo vyššie.

2.                          Aktivuje sa tzv. Anti-Recoil system, tj. systém čiastočne eliminujúci veľkosť spätného nárazu a stratu orientácie strelca pri pohľade cez optický prístroj s priblížením 4 – 16 x. Je to zariadenie na konci hlavne a v zadnom uzávere reagujúce na množstvo plynov unikajúcich z hlavne a silu spôsobenú vyrovnávaním hybností. Systém funguje na princípe vyrovnávaniu tlaku v prednej a zadnej časti hlavne. Keďže je projektil na konci hlavne asi 3- krát rýchlejší ako je rýchlosť zvuku, a približne takisto rýchly aj ako unikajúce plyny, ktoré už väčšinu svojej kinetickej energie odovzdali projektilu, na začiatku hlavne, pri jej zadnom uzávere s otvorí vedľajší uzáver, takže unikajúce plyny stratia všetku svoju energiu ( takisto aj tu platí  pravidlo cesty ľahšieho odporu ) a tlak v hlavni sa úplne vyrovná. Po tom, ako opustí projektil hlaveň, sa ostatné plyny vychádzajúce cez ústie dostanú do voľnej atmosféry. Úplnému eliminovaniu spätného nárazu sa však predísť nedá, a tu hľadali konštruktéri úplne primitívne riešenie – závažie na konci hlavne. To pomáha pri udržaní pušky pod kontrolou ale aj zväčšuje hmotnosť a tým presnosť zacielenia ( ak sa používa stojan ).      

3.                          Pár sekúnd pred výstrelom môže strelec sám zaostriť na cieľ, ktorý sa nachádza v centre hľadáčika, a tým predísť prípadnému znervózneniu alebo rozptýleniu  náhodným pohybom v okolí cieľa počas výstrelu.

 

Po výstrele sa prázdna nábojnica z hlavne vyhadzuje klasickým spôsobom, ručne sa zatiahne za pevný zadný uzáver a nábojnica sa vyhodí otočením v smere hodinových ručičiek. V novších verziách pušky sa uplatňuje aj poloautomatický režim ( bez ručného vyhadzovania nábojnice ). Činnosť takejto pušky je charakterizovaná ako Semi – automatic bolt action with front locking, tj. činnosť poloautomatická  so zaisteným predným uzáverom – uzáverom pri komore.