FOTOAPARÁT
Základom každého fotografického prístroja je camera obscura – tmavá komora. V historických spisoch sa uvádza, že ju poznal už pred 2500 rokmi čínsky učenec Mo Tsu. Ale až Leonardo do Vinci popísal podrobný popis komory, ktorú využíval na štúdium perspektívy. Je to pôvodne zatemnená miestnosť, ktorá má uprostred jednej steny malý otvor. Ním vnikajú svetelné lúče dnu a na protiľahlú stenu kreslia obraz toho, čo je pred komorou. Na začiatku vnikalo málo svetla a preto bol obraz veľmi tmavý. Zväčšiť otvor ale nebolo možné, pretože by bol obraz neostrý. Na dosiahnutie ostrého obrazu je nutné, aby sa každý bod obrazu opäť zobrazil ako bod. Ak by bol veľký otvor, do komory by vnikol z každého bodu zväzok rozbiehavých lúčov, a ten by na stene vytvoril svetelnú škvrnu. A z takých škvŕn sa nemôže zostrojiť ostrý obraz. V roku 1568 vsadil Benátčan Danielo Barbaro do zväčšeného otvoru šošovku a tak vznikol prvý primitívny objektív. Jeho funkcia spočíva v tom, že mení rozbiehavý zväzok lúčov na zbiehavý. Svetlo, ktoré vyšlo z niektorého bodu predmetu sa po prechode objektívom sústredí opäť do jedného bodu.Taká komora dáva už ostrý a svetlý obraz súčasne. Jednoduchú spojnú šošovku si môžeme predstaviť ako zväčšovacie sklo alebo lupu. Pri pozorovaní obrazu vytvoreného zväčšovacím sklom však zistíme, že má viaceré chyby. Ak je obraz v strede ostrý, okraje sú rozmazané a skreslené a celý obraz je obyčajne zahmlený.
Objektívy sa skladajú z mnohých prvkov, ktoré sú usporiadané do skupín.
Často tu môže byť 6 alebo viac kusov skla. Táto zložitá stavba je potrebná na odstránenie optických chýb, ktoré sa vyskytujú v každej jednoduchej šošovke. Na zdokonalení fotografického prístroja mal veľkú zásluhu Slovák Jozef Maximilián Petzval, rodák zo Spišskkej Belej. Akop prvý vypočítal vysokosvetelný objektív, ktorý sa začal vyrábať od roku 1842. Objektív fotografického prístroja môže zachytiť ostré detaily iba vtedy, keď sa nachádza v správnej vzdialenosti od filmu. Táto vzdialenosť, ktorej správnej nastavením sa získa dobre zaostrený obraz vzdialeného objektu, sa nazýva ohnisková vzdialenosť objektívu. Pri väčšine fotografických prístrojov nie je možné zaostriť na veľmi blízke alebo veľmi vzdialené objekty pri tej istej vzdialenosti filmu a objektívu. Objekty jednoduchých fotografických prístrojov sú často upevnené v polohe, v ktorej je zaostrené na najobvyklejšiu vzdialenosť pred prístrojom. V súčasnosti sa však väčšina fotoaparátov zaostruje pomocou objektívu s číslenou stupnicou s označením vzdialenosti alebo určitým počtom dohodnutých symbolov, ale niektoré majú systémy umožňujúce plnoautomatické zaostrovanie objektívu. Fotografický prístroj je v podstate svetlotesná skrinka, v jej prednej časti je umiestnený objektív a vo vnútri na zadnej stene je materiál citlivý na svetlo – film. Množstvo svetla vstupujúceho objektívom na plochu filmu je možné regulovať clonou – zariadením, ktoré môže meniť veľkosť otvoru, ktorým vstupuje svetlo do aparátu. Medzi objektívom a filmom je umiestnená uzávierka. Ňou sa riadi čas, počas ktorého pôsobí svetlo na svetlocitlivú vrstvu. Dôležitou súčasťou fotoaparátu je hľadáčik, pomocou ktorého fotografujúci nasmeruje prístroj na snímaný objekt.
Ak vo fotogr. prístroji nahradíme film elektron. snímačom obrazu, ktorým sa obraz premení na elektrický signál, vznikne digitálny fotoaparát. Tento signál je možné zaznamenať na rôzné elektron. záznamové médiá.
FOTOAPARÁT
(JEDNOOKÁ ZRKADLOVKA)
Obraz, ktorý vidíme v hľadáčiku jednookej zrkadlovky, je zhodný s tým, ktorý bude po stisnutí spúšte zaznamenaný na film. Do hľadáčika je obraz tvorený šošovkou odrazený pomocou sklopného zrkadla a hranola. Ten je umiestnený na vrchole aparátu pred hľadáčikom a prevádza obraz do smerovo a stranovo správnej polohy. Za normálnych podmienok pri stisnutí spúšte prebehne behom zlomku sekundy niekoľko činností. Najprv sa o 45 stupňov vyklopí zrkadlo a umožní tak svetelným lúčom prejsť objektívom na filmový pás. Clonový otvor sa zúži na hodnotu, ktorú sme nastavili. Štrbinová zrkadlovka sa otvorí na také množstvo času, aké sme zvolili na otáčavom voliči doby osvitu. Potom sa zrkadlovka opäť otvorí v plnom rozsahu a zrkadlo sa zasa sklopí dole. Film je naexponovaný dopadajúcim svetlom.
Základné kinofilmové prístroje, ktoré využívajú ľahko dostupné filmy šírky 35 mm, sa môžu jednoducho upraviť rôznymi druhmi príslušenstva, vrátane teleobjektívov a zoomov, motorových prevíjačov a zábleskových jednotiek. Tieto aparáty preto predstavujú ideálne systemové kamery. Zvláštnou výhodou jednookých zrkadloviek je vo svete možnosť požičať si špičkové modely a príslušenstvo, obľúbené profesionálnymi fotografmi, vo špecializovaných obchodoch s fotografickou technikou. V takom prípade je k dispozícii obrovské množstvo vybavenia s minimálnymi finančnými nákladmi.
Hľadáčik – filmová kamera AUTOR : PAVOL VAVREK, I. A
šošovka – objektív ZDROJE: Fotografie v praxi (kniha), Ako veci pracujú(CD)