Nßzov: VyÜÜie harmonickΘ funkcie (vhf) Kateg≤ria: VÜetko z fyziky Autor: neznßmy
VyÜÜie harmonickΘ funkcie (vhf)
Aj ke∩ klarinet a tr·bka hraj· ten ist² t≤n (rovnakß v²Üka, rovnakß zßkladnß frekvencia), znej· ve╛mi odliÜne. T·to odliÜnos¥ charakterizuje farba t≤nu (kvalita t≤nu). Tieto dva hudobnΘ nßstroje sa lφÜia v mno₧stve a type vyÜÜφch harmonick²ch frekvenciφ.
VyÜÜie harmonickΘ frekvencie (vhf) s· t≤ny, ktor²ch frekvencie s· celoΦφslen²mi nßsobkami zßkladnej frekvencie vlny.
Napr. ak a je hranΘ na 440 Hz, frekvencie vhf bud· 880 Hz, 1320 Hz atd. VyÜÜie harmonickΘ frekvencie s· oΦφslovanΘ v poradφ nßrastu frekvencie. Teda, prvß harmonickß je zßkladnß frekvencia, druhß je dvojnßsobkom zßkladnej atd.
Ka₧d² nßstroj produkuje vhf, ktor²ch odpovedaj·ca intenzita zßvisφ od typu a v²roby nßstroja a sp⌠sobu, ak²m na≥ muzikant hrß. Grafy zvukov²ch vσn sa naz²vaj· vlnovΘ priebehy, resp. vlnovΘ funkcie. Vlnov² priebeh t≤nu ladiΦky neobsahuje ₧iadne vhf, iba zßkladn· frekvenciu. AvÜak, vlnovß funkcia klarinetu obsahuje ve╛kΘ mno₧stvo tretej, piatej a siedmej vhf, a menÜie mno₧stvo druhej, Ütvrtej a Üiestej vhf a samozrejme prv· harmonick· frekvenciu, zßkladn· frekvenciu. Vlnovß funkcia t≤nu tr·bky pozostßva z ve╛kΘho mno₧stva tretej vhf a nieΦo z druhej, Ütvrtej a piatej vhf, spolu so zßkladnou frekvenciou.
VyÜÜie harmonickΘ t≤ny vytvßraj· so zßkladn²m t≤nom zlo₧en² zvuk s peri≤dou, ktorß je zhodnß s peri≤dou zßkladnΘho t≤nu. Tento zlo₧en² zvuk nßÜ sluch vnφma ako jedin² t≤n.
Harmonickß syntΘza je sp⌠sob, ako vznikß zvukovß vlna z jej harmonick²ch Φasti. ╚φm presnejÜie priblφ₧enie k vlnovΘmu priebehu danΘho hudobnΘho nßstroja chceme dosiahnu¥, t²m viac vhf je potrebn²ch pri syntΘze zvuku danΘho nßstroja. ElektronickΘ hudobnΘ nßstroje pou₧φvaj· sΘrie vhf, ktor²ch r⌠zne amplit·dy sa daj· upravi¥ tak, aby mali tvar po₧adovanej vlnovej funkcie hudobnΘho nßstroja. S·ΦasnΘ skupiny pou₧φvaj· vo svojej tvorbe ve╛mi Φasto syntezßtory, preto₧e zvuk, ktor² produkuj· je takmer nerozpoznate╛n² od zvuku reßlneho nßstroja.
Opak harmonickej syntΘzy je harmonickß anal²za, pri ktorej sa zvuk rozkladß na svoje zlo₧ky, tj. vhf. To vy₧aduje komplexn· matematiku naz²van· Fourierova anal²za (Jean Baptiste Joseph Fourier, franc·zsky matematik, ktor² Ütudoval periodickΘ funkcie).
Zdroj: http:www.referaty.sk
Dßtum: 2003-04-12 22:30:48
|
|
|
|