Názov: Galaxie
Kategória: Všetko z fyziky
Autor: Branislav Král, GJAR Prešov
Galaxie
Galaxia je obrovský zhluk hviezd, hmlovín a medzihviezdneho materiálu. Najmenšie galaxie obsahujú približne 100 000 hviezd, ale najväčšie obsahujú až 3 000 miliárd hviezd.
Podľa tvaru poznáme tri základné typy galaxií:
-eliptické - majú oválny tvar,
-špirálové - ich ramená špirálujú smerom von od vydutého stredu
-nepravidelné - nemajú výrazný tvar.
Niekedy sa tvar galaxie zdeformuje vplyvom zrážky s inou galaxiou.
V 20. rokoch XX. storočia Edwin Hubble (1889 - 1953) ukázal, že špirálové hmloviny sú v skutočnosti vzdialené galaxie podobné našej vlastnej Galaxii a u niektorých dokázal zmerať ich vzdialenosti od nás.
Vzdialenosť galaxie vieme určiť len nepriamo - tzn. na základe veľmi jasných hviezd, premenných hviezd, resp. na základe známeho zdanlivého a skutočného priemeru niektorého z objektov galaxie. Najvzdialenejšie „bežné“ galaxie sú od nás vzdialené asi 10-15 miliárd svetelných rokov.
Edwin Hubble zaviedol rozdelenie jednotlivých typov galaxií podľa ich vzhľadu. Postupne vzniklo viacero ďalších triedení, ale všeobecne je Hubblova klasifikácia prijímaná ako jednoduchá a dômyselná.
Ramená špirály obsahujú najmä horúce, mladé, modré hviezdy a hmloviny (mraky prachu a plynu, v ktorých sa vytvárajú hviezdy).
Ak sa stretnú dve približne rovnako veľké galaxie, nedôjde k pohlteniu, ale ku galaktickej zrážke. Označenie je možno trochu zavádzajúce, pretože pod zrážkou si nemôžeme predstavovať ničivú kolíziu dvoch pevných telies. Galaxie sú tvorené hviezdami, ktoré sú rozložené veľmi riedko a tak dochádza skôr ku vzájomnému "prestúpeniu sa" galaxií.
Okrem hviezd sa však v galaxiách nachádzajú aj veľké oblaky medzihviezdneho plynu, ktoré sú oveľa rozmernejšie ako hviezdy. Strety takýchto oblakov plynu vyvolajú gravitačný kolaps a následný prudký zrod nových hviezd.
Podľa výsledkov pozorovania galaxií odhadujeme, že v nami pozorovateľnom vesmíre je najmenej sto miliárd galaxií. Tieto sa zoskupujú do štruktúr podobne, ako hviezdy tvoria hviezdokopy.
Rozvoj teórií vývoja galaxií nám umožňuje porozumieť aj takým procesom ako sú zrážky galaxií či galaktický kanibalizmus.
Zoskupenia niekoľkých desiatok galaxií nazývame skupinami galaxií.
Hviezda niekoľkých skupín galaxií dosahujúce populáciu stoviek galaxií nazývame galaktické kopy. Pravdepodobne najväčšími jednotnými štruktúrami vo vesmíre sú nadkopy galaxií. Sú to zoskupenia tisícok až stoviek tisícok jednotlivých galaxií.
Kvazary (kvázistelárne objekty) sa považujú za galaktické jadrá, ale sú tak ďaleko, že ich presný charakter je ešte vždy neistý. Sú to kompaktné, vysoko svietivé objekty, ktoré sa nachádzajú na vonkajších okrajoch pozorovaného vesmíru. Najvzdialenejší známy kvazar sa nachádza vo vzdialenosti 15 miliárd svetelných rokov.
Aktívne galaxie, ako Seyfertove galaxie a rádiové galaxie, žiaria veľmi intenzívne. Žiarenie Seyfertových galaxií vychádza z galaktického jadra, žiarenie rádiovej galaxie vyžaruje tiež z obrovských výbežkov na oboch stranách galaxie. Predpokladá sa, že žiarenie aktívnych galaxií a kvazarov spôsobujú mohutné čierne diery.
Zdroj:
neuvedený
Dátum: 2003-04-17 13:20:33
|
|
|
|
