Názov: Slnečná sústava
Kategória: Všetko z fyziky
Autor: Anton Molčan
Slnečná sústava
Slnečná sústava je tvorená Slnkom (centrálna hviezda) a telesami zachytenými jeho gravitáciou. Medzi ne patrí 9 planét, 61 známych mesiacov, meteority, asteroidy, kométy, medziplanetárny prach a plyn.
Slnko: Slnko je biela(vyžaruje biele svetlo) hviezda hlavnej postupnosti (Hviezda, v ktorej prebiehajú jadrové reakcie vodíkovej fúzie H + H ----> He) patriaca medzi malé hviezdy (1-1,5* hmotnosť slnka) s vekom odhadnutým asi na 5 mld. rokov. Pri jadrových vodíkových fúziách sa uvoľňuje masívne množstvo energie ktoré preniká cez jednotlivé vrstvy slnka vo forme tepla a svetla. Na Slnku je možné pozorovať solárne škvrny čo sú relatívne chladné miesta( teplota povrchu slnka sa pohybuje od 5,5K do 6,0K teplota solárnej škvrny je od 3,5K do 4,0K) pozorovateľné ako tmavé fľaky a pravdepodobne sú spôsobované magnetickým pôsobením. Na povrchu Fotosféry (viditeľný povrch slnka) je možné pozorovať protuberancie. Sú to výrony plynu trvajúce od niekoľkých hod. do niekoľkých mesiacov.
Možno pozorovať tri druhy:
Okrajová Protuberancia - Siaha do výšky niekoľko sto tisíc Km
Spikula al. Makrospikula - Vertikálny výron plynu 5-50 tis. Km
Plynová slučka - Protuberancia kruhového tvaru
Ďalším javom sú plazmové erupcie, kt. majú krátkodobé trvanie a tri triedy intenzity.
Zatmenie slnka: Dochádza k nemu v prípade že mesiac sa dostane do polohy medzi slnkom a zemou a jeho umbra (úplný tieň) dopadá na určité miesto na Zemi kde v danom momente nedopadajú svetelné lúče zo Slnka. Na Zem taktiež dopadá mesačná penumbra (polotieň) a na tých miestach dochádza k neúplnému zatmeniu. (dochádza k tomu iba vtedy, ak je penumbra mesiaca zhodná s penumbrou Zeme t.j. prekrýva ju):
Planéty slnečnej sústavy: Planéty SS môžeme rozdeliť do 2 skupín:
1.skupinu tvoria malé kamenné planéty pred pásmom asteroidov: Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Okolo týchto planét obiehajú tri mesiace: Mesiac okolo Zeme a Phobos a Deimos okolo Marsu
2. skupina „Plynné obry“ Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Ich veľká časť je tvorená plynmi. Každá s týchto planét sa vyznačuje prstencami (najširšie prstence má Saturn, najužšie Jupiter) a množstvom mesiacov (spolu ich majú 58)
Pluto nepatrí ani do jednej s týchto skupín je to najmenšia planéta na okraji SS s jedným mesiacom, Charónom, ktorý je iba o polovicu menší než Pluto.
Zvláštnosťou SS sú obežné dráhy Neptúnu a Pluta ktoré sa pretínajú v štyroch bodoch (rozdiel sklonu obežných dráh je 15,55° čo znamená že zrážka nie je možná) svedčí to iba o tom že Pluto v istých obdobiach nie je poslednou planétou (tieto obdobia trvajú cca. 20 r. a opakujú sa každých cca. 100 r.)
Zloženie SS: Veľké percento zloženia SS tvorí hl. vodík a hélium kt. okrem 100% objemu Slnka tvoria aj väčšiu časť objemu plynných obrov ( cca. 98% atmosféry a 60% vnútorného obsahu planét) Pomerne dosť zastúpené látky sú amoniak, dusík a oxid uhličitý. Medzi stopové látky patria metán, vzácne plyny a kyslík.
Extrémy SS:
Najchladnejšie povrchové miesto: Tritón (7.mesiac Neptúnu); t=-235°C -neprítomnosť atmosféry
Najteplejšie povrchové miesto (mimo slnka): Venuša; t=580°C - vplyv skleníkového efektu
Najväčšia obežnica: Ganymédes (7. mesiac Jupitera); d=5262 Km - o ničo väčší ako Merkúr
Najmenšia obežnica (známa, trvalá): Deimos (2.mesiac Marsu); d=13 Km - nepravidelný tvar, stredný priemer
Najväčšmi vzdialené teleso: Charón (mesiac Pluta) - max. vzdial. =7 375 019 600 Km
Najbližšie teleso: Merkúr - min. vzdial. =45 900 000 Km
Najväčší odklon od Ekliptiky (rovina obežnej dráhy Zeme): Pluto 17,2°
Najmenší odklon od Ekliptiky (rovina obežnej dráhy Zeme): Urán 0,77°
Plutónsky rok trvá 248,54 zemského roka
Merkúrsky rok trvá 87,97 zemského dňa
Deň na venuši trvá 243,003 zemských dní t.j. o 20 dní viacej ako rok
Deň na Jupiteri trvá 9 hodín 55 minút t.j. rok na Jupiteri má 26 191-2 dní
Zdroj:
neuvedený
Dátum: 2003-04-17 13:49:20
|
|
|
|
