Nßzov: SlneΦnß s·stava Kateg≤ria: VÜetko z fyziky Autor: Anton MolΦan
SlneΦnß s·stava
SlneΦnß s·stava je tvorenß Slnkom (centrßlna hviezda) a telesami zachyten²mi jeho gravitßciou. Medzi ne patrφ 9 planΘt, 61 znßmych mesiacov, meteority, asteroidy, komΘty, medziplanetßrny prach a plyn.
Slnko: Slnko je biela(vy₧aruje biele svetlo) hviezda hlavnej postupnosti (Hviezda, v ktorej prebiehaj· jadrovΘ reakcie vodφkovej f·zie H + H ----> He) patriaca medzi malΘ hviezdy (1-1,5* hmotnos¥ slnka) s vekom odhadnut²m asi na 5 mld. rokov. Pri jadrov²ch vodφkov²ch f·zißch sa uvo╛≥uje masφvne mno₧stvo energie ktorΘ prenikß cez jednotlivΘ vrstvy slnka vo forme tepla a svetla. Na Slnku je mo₧nΘ pozorova¥ solßrne Ükvrny Φo s· relatφvne chladnΘ miesta( teplota povrchu slnka sa pohybuje od 5,5K do 6,0K teplota solßrnej Ükvrny je od 3,5K do 4,0K) pozorovate╛nΘ ako tmavΘ f╛aky a pravdepodobne s· sp⌠sobovanΘ magnetick²m p⌠sobenφm. Na povrchu FotosfΘry (vidite╛n² povrch slnka) je mo₧nΘ pozorova¥ protuberancie. S· to v²rony plynu trvaj·ce od nieko╛k²ch hod. do nieko╛k²ch mesiacov.
Mo₧no pozorova¥ tri druhy:
Okrajovß Protuberancia - Siaha do v²Üky nieko╛ko sto tisφc Km
Spikula al. Makrospikula - Vertikßlny v²ron plynu 5-50 tis. Km
Plynovß sluΦka - Protuberancia kruhovΘho tvaru
╧alÜφm javom s· plazmovΘ erupcie, kt. maj· krßtkodobΘ trvanie a tri triedy intenzity.
Zatmenie slnka: Dochßdza k nemu v prφpade ₧e mesiac sa dostane do polohy medzi slnkom a zemou a jeho umbra (·pln² tie≥) dopadß na urΦitΘ miesto na Zemi kde v danom momente nedopadaj· svetelnΘ l·Φe zo Slnka. Na Zem taktie₧ dopadß mesaΦnß penumbra (polotie≥) a na t²ch miestach dochßdza k ne·plnΘmu zatmeniu. (dochßdza k tomu iba vtedy, ak je penumbra mesiaca zhodnß s penumbrou Zeme t.j. prekr²va ju):
PlanΘty slneΦnej s·stavy: PlanΘty SS m⌠₧eme rozdeli¥ do 2 skupφn:
1.skupinu tvoria malΘ kamennΘ planΘty pred pßsmom asteroidov: Merk·r, VenuÜa, Zem a Mars. Okolo t²chto planΘt obiehaj· tri mesiace: Mesiac okolo Zeme a Phobos a Deimos okolo Marsu
2. skupina äPlynnΘ obryô Jupiter, Saturn, Urßn a Nept·n. Ich ve╛kß Φas¥ je tvorenß plynmi. Ka₧dß s t²chto planΘt sa vyznaΦuje prstencami (najÜirÜie prstence mß Saturn, naju₧Üie Jupiter) a mno₧stvom mesiacov (spolu ich maj· 58)
Pluto nepatrφ ani do jednej s t²chto skupφn je to najmenÜia planΘta na okraji SS s jedn²m mesiacom, Char≤nom, ktor² je iba o polovicu menÜφ ne₧ Pluto.
ZvlßÜtnos¥ou SS s· obe₧nΘ drßhy Nept·nu a Pluta ktorΘ sa pretφnaj· v Ütyroch bodoch (rozdiel sklonu obe₧n²ch drßh je 15,55░ Φo znamenß ₧e zrß₧ka nie je mo₧nß) svedΦφ to iba o tom ₧e Pluto v ist²ch obdobiach nie je poslednou planΘtou (tieto obdobia trvaj· cca. 20 r. a opakuj· sa ka₧d²ch cca. 100 r.)
Zlo₧enie SS: Ve╛kΘ percento zlo₧enia SS tvorφ hl. vodφk a hΘlium kt. okrem 100% objemu Slnka tvoria aj vΣΦÜiu Φas¥ objemu plynn²ch obrov ( cca. 98% atmosfΘry a 60% vn·tornΘho obsahu planΘt) Pomerne dos¥ zast·penΘ lßtky s· amoniak, dusφk a oxid uhliΦit². Medzi stopovΘ lßtky patria metßn, vzßcne plyny a kyslφk.
ExtrΘmy SS:
NajchladnejÜie povrchovΘ miesto: Trit≤n (7.mesiac Nept·nu); t=-235░C -neprφtomnos¥ atmosfΘry
NajteplejÜie povrchovΘ miesto (mimo slnka): VenuÜa; t=580░C - vplyv sklenφkovΘho efektu
NajvΣΦÜia obe₧nica: GanymΘdes (7. mesiac Jupitera); d=5262 Km - o niΦo vΣΦÜφ ako Merk·r
NajmenÜia obe₧nica (znßma, trvalß): Deimos (2.mesiac Marsu); d=13 Km - nepravideln² tvar, stredn² priemer
NajvΣΦÜmi vzdialenΘ teleso: Char≤n (mesiac Pluta) - max. vzdial. =7 375 019 600 Km
Najbli₧Üie teleso: Merk·r - min. vzdial. =45 900 000 Km
NajvΣΦÜφ odklon od Ekliptiky (rovina obe₧nej drßhy Zeme): Pluto 17,2░
NajmenÜφ odklon od Ekliptiky (rovina obe₧nej drßhy Zeme): Urßn 0,77░
Plut≤nsky rok trvß 248,54 zemskΘho roka
Merk·rsky rok trvß 87,97 zemskΘho d≥a
De≥ na venuÜi trvß 243,003 zemsk²ch dnφ t.j. o 20 dnφ viacej ako rok
De≥ na Jupiteri trvß 9 hodφn 55 min·t t.j. rok na Jupiteri mß 26 191-2 dnφ
Zdroj: neuveden²
Dßtum: 2003-04-17 13:49:20
|
|
|
|