Tomi napísal: "Vieme nájsť v sebe odvahu hľadať racionálne jadro aj na hraniciach odsúvaných do pavedy?
Je všetko paveda, čo sa stavia kriticky k polohe súčasnej vedy a jej kráľovnej fyziky?
Otestujte sa!
Ak na to nemáte odvahu, pretože ste vychovaní v predsudkoch, ktoré stavajú vedu do polohy božstva, vedzte, že čas ľudstvo neúprosne tlačí k rozhodnutiam ako naložiť s vedou ďalej.
Nebude večne iba majetkom vyvolených. A potom tvrdenie: "Však ja som to tušil, že je to inak..." už nepomôže.
Vlastné svedomie sa nedá oklamať!
Úvodom....
Určite ste počuli o medzirezortnej slepote. Aby sme hovorili konkrétne, je to jav, pri ktorom sa prejavuje nedostatok komunikácie medzi rôznymi rezortmi výskumu , vývoja , ale i v bežnom praktickom živote.
V princípe ide o veľmi prirodzenú vec, vychádzajúcu z ľudskej podstaty a malichernosti, egoizmu a naivity, ale málokto si dokonale uvedomuje, aké škody môže takýto prístup napáchať. Žiaľ, nielen môže, ale aj dennodenne pácha a často dokonca s oficiálnym požehnaním verejnej mienky, ktorá si na detaily akosi nepotrpí...
Počuli ste už niekedy, aby kardiológ hľadal skúsenosti a riešenie svojho problému trebárs u gynekológa, alebo oftalmológa? A pritom ľudské telo je tak komplexný fenomén, že nič v ňom nie je možné celkom slobodne od seba extrahovať a vyňať zo súvisu. Vopred sa ospravedlňujem, pretože každé prirovnanie troška kríva a nechcem sa ničím dotknúť slovútnej medicíny v jej majestátnosti, ale vyzerá to tak, že aj striktné hranice položené v rezortoch medicíny ostrou špecializáciou, budú v blízkej budúcnosti podrobené ostrej kritike a človek -lekár sa bude musieť dívať na človeka -pacienta, ako na objekt výsostne celistvý a bude sa musieť do jednoty vtesnať nielen dnes „špecializovane“ rozkúskované telo, ale aj bezhraničné a nesmierne komplikované ľudské vedomie.
Špecialistom sa to zdá samozrejme ako rúhanie a cesta do stredoveku, ale nie je to myslené tak primitívne, ako si to oni predstavujú. Našťastie už máme aj takých špecialistov, ktorí to pochopili a sú v svojej profesii úspešní a vyhľadávaní. Pritom len zmenili pohľad na vec a neboja sa hľadať intuitívne tušené súvislosti tam, kde oficiálne vraj nie sú.
Naproti tomu je pravda, že vo vedeckej práci nemôžu mať všetci patričný nadhľad. Jednak syntéza všeobecných poznatkov vyžaduje istú rozhľadenosť a schopnosť dívať sa na veci nepredpojato (každý naoko absurdný nápad sa musí pred zavrhnutím dôkladne analyzovať) a zase na strane druhej si dlhodobé, úmorné a precízne testovanie nejakého javu vyžaduje celkom iného adepta, obdareného trpezlivosťou, dôslednosťou a sebakontrolou, ktorá mu nedovolí umelo smerovať k želaným výsledkom.
Položme si ruku na srdce. Máme záruku, že je to tak?
Ani v najmenšom!
Schopnosť vedúceho vedeckého projektu dívať sa na veci s nadhľadom totiž ešte vôbec nestačí. Ani ideálny tím poctivých laborantov. Ani verejná objednávka s dostatočnou finančnou podporou. Ani dostatok času bez stresu a s dostatkom kvalitnej techniky.
Čo nám tu potom vlastne chýba?
1.)účinný liek proti medzirezortnej slepote (komunikácia, komunikácia, komunikácia)
2.)sloboda vo vyjadrení vedeckých téz bez nutnosti stavať výhradne zo schválených a oficiálne uznaných „vedeckých“ prefabrikátov
3.)neodsudzovanie razantných a radikálnych zmien, pokiaľ majú racionálne jadro
4.)nestavanie „jedinej správnej cesty“, výhradne podporovanej z verejných prostriedkov
5.)nahradenie medzirezortnej vysoko odbornej reči jasným a všeobecne zrozumiteľným jazykom, ktorý umožní nielen medzirezortnú komunikáciu, ale aj verejnú kontrolu.
Nie je to veru jednoduché. Každého určite napadne, že to je možná cesta k anarchii a chaosu a nabádanie na verejné podporovanie šarlatánstva a rôznej pavedeckej brandže.
Musíme dať za pravdu takýmto obavám, ale môžeme si byť istí, že v súčasnej atmosfére jedinej správnej cesty nevedomky nevylievame z vaničky aj dieťa? Nič na tom nemení ani fakt, že súčasná veda si umelo vytvára bočné cesty , aby vzbudzovala zdanie plurality. Príkladom sú napríklad stringové teórie, alebo teória konečného uzavretého vesmíru.
Chybou týchto teoretických- kozmetických vylepšení, napriek nespornej progresivite, je presadzovanie horeuvedeného bodu č.2, teda povinné použitie základných prefabrikátov, uznaných za blahoslavený teorém modernej fyziky.
Je naozaj ťažké a dané ľudskou prirodzenosťou, že si ťažko priznávame chyby. O to ťažšie to je v spojení s niečím, čo nás živí. Preto očakávať revoltu od profesionálov je ťažko predstaviteľné a dokonca musíme pripustiť, že aj úplne neprirodzené.
Kto teda pohne s týmto balvanom?
Vláda? V žiadnom prípade.
Vojenský výskum? Nie, ten si v tejto oblasti hovie v utajení už roky a nemá najmenší dôvod otvárať svoje laboratória svetu.
Zopár geniálnych, neuznaných a exkomunikovaných vedcov, ktorí porušili zákon povinnej medzirezortnej slepoty a pokúsili sa o aplikovanie slobody vedeckého prejavu? Kdeže, prosím vás! Tí sú ostro sledovaní a znemožňovaní na každom kroku, ako boli kedysi u nás politickí disidenti. Ak si ich včas neprivlastnili vojenské výskumné laboratóriá, sú na periférii záujmu s insígniami šarlatánov, alebo duševne chorých osôb.
Azda mladí vedci, ktorí sú v svojej prirodzenej podstate rebelantmi, ako každý mladý človek?
Snáď áno, ale prevažná väčšina je tak deformovaná systémom školstva, že sú schopní iba reprodukovať naučené frázy, pretože dospeli k poznaniu, že pre úspech a dosiahnutie uznania im to úplne stačí. Ak sa chcú živiť vedou, tak im ani nič iné nezostáva, iba pokračovať v tomto trende až po posledný doktorát a mstiť sa za to nastupujúcim bažantom rovnakým spôsobom. Ak chcú ísť do praxe, potom im to môže byť už ukradnuté a v konfrontácii s praxou ich snáď iba občas napadne, či všetko to, čo sa učili v tej škole musí byť absolútna pravda...
Títo praktici však už majú celkom iné problémy a väčšinou sa špecializujú v nejakom obore a strácajú všeobecný rozhľad, pretože ho vlastne ani bytostne nepotrebujú.
Teda v tomto kontexte nám nič potešiteľného na svetlo božie nevychádza. Našťastie tu máme jeden fenomén, ktorý sa derie na povrch a dáva šancu, že sa to v blízkej budúcnosti azda zmení. Je to fenomén nebývalého verejného prístupu k informáciám cez informačné technológie. Pokiaľ nenastane násilné obmedzenie tohoto trendu a bude dostatok "amatérov" s otvorenou hlavou, s trvalým záujmom o poznanie podstaty a fungovania sveta, naozaj sa o budúcnosť v revízii myslenia nemusíme báť.
Ak sa nič násilné a obmedzujúce nestane, nastanú krušné chvíle pre zatuchnutých profesionálov, pretože mnohí ľudia sa budú celkom otvorene pýtať na to, prečo sa neriešia desaťročia staré problémy, ktoré veda necháva vedome bokom, prečo sa nehľadajú radikálne riešenia a prečo sa lipne na nedokonalých a nedokázateľných teóriách.
Na druhej strane, kto je v dnešnej dobe profesionál? Mám silné obavy, že doba stiera hranice určené ešte v nedávnej minulosti akýmsi výhradným prístupom vyvolených k informáciám, k technologickým prostriedkom a špeciálnym metódam. Zostáva tam snáď už len ten prvok motivácie: kým profesionál to robí, pretože ho to živí, amatér tak činí, pretože ho to baví. A to je niekedy poriadne silná káva! Dnešný zanietený amatér dokáže reprodukovať miliardový experiment za pár šupov pomocou materiálu a aparatúry vyskladanej hoci na leteckom šrotovisku. Stačí keď vie, o čo tu ide a má dostatočne skombinovanú zručnosť s odvahou porozumieť problému logikou a získanými odbornými poznatkami.
Veľa nádejí vkladám do postsocialistickej amatérskej nátury. Kým v časoch za železnou oponou dokonca aj naši profesionáli treli biedu, pokiaľ samozrejme chtiac-nechtiac nesedeli na nomenklatúrnom červenom tátošovi, zatiaľ amatéri boli „núdzou“ dokonale pripravovaní na svoju dejinnú úlohu. Čech, alebo Slovák, ktorý v tých časoch nebol schopný riadiť sa heslom: „dorob si sám“ prežíval krušné chvíle. Spomeňme si len, ako sme si vyrábali stereoaparatúry, satelitné prijímače, dekodéry, malotraktory, kempingové prívesy, vylepšovali škodovky, novostavby socialistickej komplexnej bytovej výstavby, stavali domy, chaty, člny, jachty a čo ja viem čo ešte... Chcelo to široký rozhľad, všestrannosť, teoretickú aj manuálnu zručnosť, vynaliezavosť a experimentátorskú intuíciu. Ak títo ľudia majú teraz naviac prístup k vedomostiam, technológiám, materiálom, technologickým postupom, neverím, že by nedokázali robiť aj divy. Mohli by svoje kvality využiť na hľadanie cesty k novému poznaniu. Naviac, ak dnešná doba ich frustruje tým, že ich v komerčnom svete lacného spotrebného tovaru vôbec nepotrebuje (kto by v dnešnej dobe opravoval tranďák , ak nový je k mání za dvě stovky...).
To čo zatiaľ tu predkladám, je možno len slabý odvar ozajstnej teórie všetkého, ktorú ľudstvo neustále tvrdošijne hľadá, ale množstvo ohlasov, ktoré som od doby zverejnenia svojej teórie chirality na internetovej stránke www.gewo.applet.cz obdržal, ma ubezpečuje o tom, že tí ktorí majú ten dar a niečo dokážu vlastnou hlavou vymyslieť len tak, pre zábavu a vlastnými rukami zrealizovať, ma chápu a vidia v mojej práci vyšší zmysel a vysvetlenie anomálií, s ktorými veda akoby nechcela mať nič do činenia. Taktiež ohlasy od vedcov s titulmi nabalenými z "oboch strán" ma povzbudili k ďalšej práci, ktorou je snaha nájsť cestu z hrubo načrtnutej línie.
Nechce sa mi veriť, že v Čechách sú v oblasti nekomformného myslenia ďalej ako na Slovensku! Bol som od niekoľkých varovaný, že idem na vec príliš radikálne, ale z hľadiska silného antimaterializmu, ktorý predstieľam, môžem mať úspech u širokej verejnosti veriacich, alebo moderných holistov.
A práve samotné zameranie "Sveta Fyziky" mi dáva akési tušenie, že predkladaný dôkaz o nemateriálnej podstate sveta, vybudovaného z elementárnych chirálnych síl predstavovaných nekonečnou energiou a nesmrťeľnou informáciou ducha večnosti by mohol prejsť sitom Vašej cenzúry .
Posielame si sms, komunikujeme mobilne, prijímame rádiosignály, diaľkovo ovládaná televízia nás zabáva vo dne v noci, ale akosi sme si nevšimli, že podstatu šírenia elektromagnetických vĺn sme doposiaľ nepochopili, alebo postavili do platformy akejsi viery vo fiktívne elektromagnetické pole tvorené akoby ničím. No nebolo tomu vždy tak. Počiatky objavov a výskumov tohto fenoménu boli poznamenané celkom hmatateľnou predstavou a reálnou víziou sveta energie ukrytej v podobe, ktorej prejavy sa prelínajú od stavby hmoty až po hranice vesmíru.
Sme príliš samoľúbi a máme tendenciu sa domnievať, že veda spred pár storočí bola iba primitívnou snahou o popis sveta a vedci tej doby výrazne zaostávali za intelektom súčasných vedcov, pretože nemali toľko informácií a technických prostriedkov, ako majú dnes. A to považujem za totálny nezmysel, ktorý pácha obrovské škody na adekvátnom chápaní histórie a vývinu človeka. Ľudský intelekt sa nevyvíja darwinovsky a na rozprávky o primitívnych stredovekých alchymistoch miešajúcich bezhlavo všetky gebuziny treba rýchle zabudnúť. Šírku intelektu máme stále rovnakú, iba ju máme obsadenú inými hodnotami a inými prioritami a dnes žiaľ na úkor tej ďalšej dimenzie, ktorú dnes ovládajú už len izolované domorodé kmene kdesi v amazónskom pralese. Práve preto ja osobne považujem intuíciu vedcov obdobia 16-19. storočia za smerodajnú. Je nepoznamenaná mantinelmi súčasnej fyzikálnej biblie, ktoré ohrozujú reálnu možnosť nájsť cestu z bludiska. Na šťastie súčasná veda toto blúdenie netají, čo jej slúži ku cti a sláve. Mne štúdium života a práce velikánov minulých storočí a predstava, akoby nakladali so svojim intelektom,ak by precitli dnes, do sveta počítačov a raketovej techniky (už vidím , ako sa tomuto obdobiu bude nasledujúce storočie smiať) dala predstavu, kam by vývoj smeroval, ak by sme neprehrali bitku o energetickú versus korpuskulárnu podstatu sveta. Tam je ten zlom, ktorý by bolo zahodno bez predsudkov a podráždeného velikášstva prehodnotiť a skúsiť prebudovať.
A to som si dal ja za svoj životný cieľ a bol by som rád, keby som na tejto ceste našiel pomocníkov a spolupracovníkov. Ako prístupnú a ľahko pochopiteľnú cestu som zvolil fiktívny príbeh pretkávaný nespornými vedeckými faktami z najrôznejších oblastí fyziky, aby som poukázal na možný spôsob odstránenia medzirezortnej slepoty.
Prajem vám príjemné čítanie a verím, že navodená koncepcia niekedy v budúcnosti poslúži na postavenie ozajstnej teórie, ktorá bude kolektívnym dielom dvoch príbuzných národov, Čechov a Slovákov, hľadajúcich si pevné miesto v spoločenstve Európskej únie. A ešte jedna veľká prosba: čítajte, hodnoťte, kritizujte, pripomienkujte, pýtajte sa, hľadajte slabé miesta. Len nechváľte, alebo nemlčte ako je tomu doposiaľ. Inak sa ľudstvo nikdy nedozvie, či skutočne omylom nevybočilo z cesty niekedy na prelome 19. a 20. storočia. Mňa to totiž strašne zaujíma. A bez vás , milá verejnosť sa to ani nikdy nedozviem!
Autor:(toho1@post.sk)
A toto je link na Teóriu chirality:
http://www.gewo.applet.cz/nalim/index.htm
"
