ELEKTRICK╔ POLE
VzßjomnΘ p⌠sobenie elektrick²ch nßbojov sa uskutoΦ≥uje prostrednφctvom elektrickΘho po╛a. ElektrickΘ pole je v okolφ ka₧dΘho elektricky nabitΘho telesa a ka₧dej elektricky nabitej Φastice. ElektrickΘ pole maj· aj prot≤n a elektr≤n. ElektrickΘ pole, rovnako ako gravitaΦnΘ pole, je jednou zo zßkladn²ch foriem hmoty.
Elektrick² nßboj a jeho vlastnosti
1. Elekricky nabitΘ teleso v₧dy p⌠sobφ silou na inΘ teleso.(napr.pravφtko a papieiky)
2. Elektrick² nßboj m⌠₧eme prenßÜa¥ dotykom z jednΘho telesa na druhΘ.
3. Elektrick² nßboj je premiestnite╛n² aj v jednom telese.
ááá (Lßtky, ktorΘ ╛ahko premiest≥uj· nßboj s· vodiΦe.)
ááá (Lßtky, ktorΘ ved· nßboj ve╛mi slabo alebo v⌠bec s· nevodiΦe(izolanty))
4. Existuj· dva druhy nßbojov: kladn² a zßporn²
5. Telesa s rovnak²m nßbojom sa odpudzuj·.(++ / û û)
ááá Telesa s opaΦn²m nßbojom sa pri¥ahuj·.(+ a û)
6. Elektrick² nßboj sa dß deli¥, ale nie do nekoneΦna. Hranicou s· elektr≤ny.
7. NosiΦe elektrickΘho nßboja s· elektr≤ny(zßporn²) a prot≤ny(kladn²).
ááá V neutrßlnom at≤me prvku je nßboj vÜetk²ch prot≤nov aj elekt≤nov rovnak²
áááá t.j.:
8. at≤m-jadro-kladnΘ nßboje
ááááááááááá -elektr≤nov² obal-zßpornΘ nßboje
9. Elektr≤ny z elektr≤novΘho obalu sa m⌠₧u odp·ta¥ od jadra a vznike kladn² i≤n=kati≤n
ááá Pripojenφm jednΘho alebo viacer²ch elektr≤nov k obalu vznikne zßporn² i≤n=ani≤n
10. V at≤moch kovov elektr≤ny najviac vzdialenΘ od jadier at≤mov sa od nich ╛ahkoááááá odp·tavaj·.Vznikaj· vo╛nΘ elektr≤ny, ktorΘ tvoria v Ütrukt·re kovov elektr≤nov² plyn, ktor² sp⌠sobuje dobr· elektrick· vodivos¥ kovov. Elektrick² nßboj v kovoch ved· vo╛nΘ elektr≤ny.
11. zelektrizovanie telies-trenφm dvoch telies nastßva prechod el. nßboja z jednΘho telesa naáááá druhΘ.
12. elektrostatickß indukcia-jav, pri ktorom sa utvorφ ustßlen² stav, pri ktorom sa vo╛nΘ elektr≤ny v telese nepremiest≥uj·.
ááááá Napr.: Ke∩ priblφ₧ime elektricky nabitΘ teleso k nenabitΘmu izolovanΘmu kovovΘmu vodiΦu, vo vodiΦi nastßva pohyb vo╛n²ch elektr≤nov. Na bli₧Üej strane k nabitΘmu telesu prevlßda na izolovanom vodiΦi nßboj opaΦnΘho znamieka. Na vzdialenejÜej straneprevlßda nßboj rovnakΘho znamienka ako mß nabitΘ teleso. Rozlo₧enie el. nßboja je takΘ, ₧e vo vn·tri vodiΦa nie je ₧iadne elektrickΘ pole.Utvorφ sa ustßlen² stav. Ak vodiΦ uzemnφme, ostane nabit² indukovan²m nßbojom opaΦnΘho znamienka(viazan²m nßbojom), s·hlasn² naboj (vo╛n²)sa odvedie do Zeme.
Z┴KON ZACHOVANIA ELEKTRICK╔HO N┴BOJA:
V elektricky izolovanej s·stave telies je celkov² elektrick² nßboj stßly. Elektricky nßboj nemo₧no utvori¥, ani zniΦi¥.
SilovΘ p⌠sobenie elektrick²ch nßbojov
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá Colombov zßkon
Vieme, ₧e dve elektrick² nabitΘ telesß p⌠sobia na seba vzßjomn²mi prφ¥a₧livymi alebo odpudiv²mi silamy.Ked₧e prφΦinou sφl je elektrick² nßboj: naz²vaj· sa elektrickΘ sily
-bodov² nßboj-je to nßboj, pri ktorom zanedbßvame rozmery, ale nezanedbßvame jehoáááááá
ááááááááááááááááááááááááá ve╛kos¥
BodovΘ nßboje:
áááááááá áá
Ve╛kos¥ elektrickej sily, ktorou na seba p⌠sobia dva bodovΘ nßboje, prv²krßt zmeral Ch.Coulomb. Na zßklade meranφ vyslovil zßkon.
COULOMBOV Z┴KON:
Ve╛kos¥ Fe elektrickej sily Fe je priamo ·mernß s·Φinu bodov²ch nßbojov Q1, Q2á a nepriamo ·mernß druhej mocnine ich vzdialenosti r.
Fe-elektrickß sila
k-konÜtanta ·mernosti
Q1, Q2- elektrickΘ nßboje
r- vzdialenos¥ nßbojov
e0- permitivita vßkua (permitivita popisuje elektrickΘ vlastnosti prostredia)
Intenzita elektrickΘho po╛a
ElektrickΘ pole charakterizuje fyzikßlna veliΦinaû intenzita elektricΘho po╛a E.
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá á
Fe-elektrickß sila
Q┤-kladn² bodov² nßboj, ktor² sa dostal do el.po╛a
Intenzita(E)-mß rovnak² smer ako elektrickß sila, ktorß p⌠sobφ na kladn² bodov² nßboj v danom mieste el.po╛a
HomogΘnne elektrickΘ pole -intenzita E mß vo vÜetk²ch miestach po╛a rovnak² smer aj ve╛kos¥
-napr.: medzi dvoma rovnobe₧n²mi izolovan²mi kovov²mi plat≥ami, z ktor²ch jedna mß kladn², druhß rovnako ve╛k² zßporn² nßboj
Radißlne elektrickΘ pole áááá -intenzita E mß smer polpriamky, ktorß vychßdza z nßboja alebo
do neho vstupuje. Smer intenzity zßvisφ od nßboja.
- napr.: nachßdza sa v okolφ bodovΘho nßboja alebo vodiΦa v tvare gule
- intenzita bodovΘho nßboja
ááááá (alebo vodiΦa v tvare gule)
SiloΦiara, ktorß prechßdza ist²m bobom elektrickΘho po╛a, je myslenß Φiara, ktorej dotyΦnica zostrojenß v tomto bode urΦuje smer intenzity elektrickΘho po╛a E.
Prßca v homogΘnnom elektrickom poli
Elektrickß sila konß prßcu, ak do elektrickΘho po╛a umiestnφme nßboj.
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
Obr.4
Bodov² nßboj velektrickom poli mß ist· potencißlnu energiu. Ke∩ konaj· sily elektrickΘho po╛a prßcu, nastßva zmena tejto energie.
Elektrickß potencißlna energia Ep nßboja Q┤ v istom mieste elektricΘho po╛a je urΦenß prßcou, ktor· vykonß elektrickß sila pri premiestnenφ danΘho nßboja z danΘ ho miesta na povrch Zeme (nezßvisle od trajekt≤rie).
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá Ep =W
Elektrick² potencißl v danom bode po╛a definujeme ako podiel elektrickej potencißlnej energie kladnΘho elektrickΘho nßboja Q┤ v tomto bode a ve╛kosti tohto nßboja.
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
V homogΘnnom poli mß medzi dvoma rovnobe₧n²mi vodiv²mi plat≥ami mß kladne nabitß plat≥a vzh╛adom na uzemnen· plat≥u potencißl:
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
Mno₧iny bodov elektrickΘho po╛a s rovnak²m potencißlom sa naz²vaj· ekvipotencißlne hladiny/hladiny potencißlu.
HomogΘnne el.pole-ekviotencißlnymi hladinami s· plochy rovnobe₧nΘ s plat≥ami
Radißlne el.pole- ekviotencißlnymi hladinami s· s·strednΘ gu╛ovΘ plochy
ElektrickΘ napΣtie je absol·tna hodnota rozdielu potencißlov medzi dvoma bodmi el.po╛a.
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
Vo╛n² elektrick² nßboj je rozmiestnrn² len na povrchu vodiΦa. Platφ to pre dutΘ aj plnΘ vodiΦe.Vzh╛adom na rozmiesnenie el. nßboja na vodiΦi sa zavßdzaveliΦina ploÜnß hustota elektrickΘho nßboja s ako podiel ve╛kosti nßboja Q a obsahu S tej Φasti plochy, na ktorej je nßboj rovnomerne rozmiestnen².
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá
Podmienku rovnomernΘho rozmiestnenia nßboja spσ≥a napr.povrch kovovej gule, ktorß je izolovanß od ostatn²ch vodiΦov. PloÜnß hustota nßboja na povrchu gule je:
VÜeobecn· platnos¥ pre vodiΦe vo vßkuu mß vz¥ah:
Kapacita vodiΦa a kondenzßtor
Ka₧d² elektrick² vodiΦ mß vzh╛adom na hladinu nulovΘho potencißlu(uzemnen² vodiΦ so zßporn²m nßbojom) ist² potencißl. Ak² je teda vz¥ah medzi elektrick²m nßbojom Q izolovanΘho vodiΦa a jeho potencißlom jeáá á???
Kovov· izolovan· gu╛u spojφme vodivo s jedn²m p≤lom zdroja vysokΘho napΣtia, druh² p≤l zdroja je uzemnen².Gu╛a tak zφska vzh╛adom na Zem potencißl jeáá á, ktor² sa rovnß napΣtiu na svorkßch zdroja. MeraΦom nßboja zmieriame ve╛kos¥ nßboja Q na povrchu gule. Pokus nieko╛kokrßt opakujeme pre r⌠zne potencißly jeáá á, teda pre r⌠zne napΣtia U pou₧itΘho zdroja. Z nameran²ch hodn⌠t zistφme, ₧e ve╛kos¥ nßboja Q na kovovej guli je priamo ·mernß potencißlu jeáá águle. Platφ:
ááááááá aleboááá
C-kapacita vodiΦa(konÜtanta ·mernosti), ktorß charakterizuje vlastnos¥ vodiΦa
ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá áááááááááááááááááááááááááááááááááá
R⌠zne vodiΦe maj· rozliΦn· kapacitu.Zßvisφ od tvaru a od prostredia, v ktorom sa vodiΦ nachßdza.
NajjednoduchÜφ kondenzßtor je plat≥ov² kondenzßtor.(obr.4)
Ke∩ je na neuzemnenej platni kondenzßtora s ve╛kos¥ou plochy S rovnomerne rozmiestnen² elektrick² nßboj Q, plat≥a mß ploÜn· hustotu elektrickΘho nßboja .Ke∩ vyjadrφme ve╛kos¥ intenzity elektrickΘho po╛a medzi plat≥ami, ktorΘ s· od seba vo vzdialenosti d, zo vz¥ahu pre potencißl , dostaneme vz¥ah , odkia╛ pre nßboj na uzemnenej platni kondenzßtora:
áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá áá
Pri nabφjanφ plat≥ovΘho kondenzßtora sa konß prßca. Postupn²m prenßÜanφm nßboja na jednu s platnφ kondenzßtora zvΣΦÜuje sa celkov² nßboj Q tejto pltne, Φφm sa zvΣΦÜuje aj celkovΘ napΣtie U medzi plat≥ami.
ááááááááááááááá
Tßto prßca zßrove≥ urΦuje energiu elektrickΘho po╛a nabitΘho kondenzßtora.
Kondenzßtory maj· ÜirokΘ uplatnenie v oznamovacej a prφstrojovej technike. NajznßmejÜie druhy kondenzßtorov: zvitkov², keran≥mick², elektrolytick²a otoΦn² kondenzßtor s menite╛nou kapacitou.
VΣΦÜina kondenzßtorov ma hodnoty kapacφt stßle. Po₧adovanΘ hodnoty kapacφt dosahujeme r⌠znym spßjanφm kondenzßtorov. NjjednoduchÜie prφpady spojenia kondenzßtorov s·:
Paralelne spojenie kondenzßtorov: -vΣΦÜia uΦinnß plocha platnφ
- C=C1+C2
SΘriovΘ spojenie kondenzßtorov: -á