[ 06. October 1999]
- Svato_Straka
╚o je to CGI? - ┌vod do CGI
CGI, alebo Common Gateway Interface definuje prostriedky a met≤dy, pomocou ktor²ch webov² server m⌠₧e komunikova¥ s extern²mi programami - CGI skriptami. CGI nie je programovacφ jazyk.
Na Φo je CGI dobrΘ?
Ve╛mi jednoduchß odpove∩ by mohla znie¥: Na Φoko╛vek. V praxi sa CGI pou₧φva pre tvorbu webov²ch aplikßciφ ktor²ch v²stupom je virtußlny - dynamick² HTML dokument. Takou aplikßciou m⌠₧e by¥ naprφklad poΦφtadlo prφstupov, vyh╛adßvacφ stroj, brßna k databßze Φi virtußlny elektronick² obchod. Mo₧nostφ je ve╛a.
Ako CGI funguje?
Na zaΦiatku celΘho re¥azca stojφ klient, ktor² odoÜle servru po₧iadavku na vykonanie CGI skriptu. V po₧iadavke m⌠₧e i nemusφ odosla¥ vstupnΘ dßta. Server t·to po₧iadavku spracuje a k vstupn²m dßtam pripojφ mno₧inu Üpecifick²ch ·dajov obsahuj·cich r⌠zne informßcie o klientovi i servri. Tejto mno₧ine ·dajov hovorφme premennΘ prostredia. CGI skript vstupnΘ dßta spracuje a odoÜle ich na svoj v²stup. V²stup z CGI skriptu pozostßva z dvoch Φastφ, oddelen²ch prßzdnym riadkom. Prvou Φas¥ou je HTTP hlaviΦka, resp. jej Φas¥, druhou Φas¥ou je samotn² HTML dokument. Takto spracovanΘ dßta putuj· priamo alebo cez web server (to si vysvetlφme v niektorej z ∩alÜφch Φastφ) ku klientovi, ktor² ich zobrazφ. VΣΦÜinou je vÜak tok dßt nasledovn²: klient - server - CGI skript - server - klient.
AkΘ s· nev²hody CGI?
VÜetky dßta s· spracovßvanΘ na serveri, Φφm vzrastß jeho za¥a₧enie. V prφpade nedostatoΦnej pozornosti pri pφsanφ skriptu m⌠₧u nasta¥ vß₧ne bezpeΦnostnΘ problΘmy, ke∩ skript m⌠₧e odosla¥ na v²stup citlivΘ dßta (to je vÜak zßle₧itos¥ou autora skriptu, aby takΘto stavy oÜetril).
CGI nie je programovacφ jazyk, ak² programovacφ jazyk m⌠₧em pou₧i¥?
Jednoduchß odpove∩: ak²ko╛vek, ktor² je dostupn² na platforme vßÜho servra. Ke∩₧e vΣΦÜina operßciφ prebieha s textom, je vhodnΘ aby jazyk, ktor² si pre pφsanie CGI aplikßciφ zvolφte mal vhodnΘ funkcie pre prßcu s textom. M⌠₧ete pou₧i¥ Perl, C/C++, Visual Basic, Python Φi Tcl... V naÜom serißli nezaostaneme za vΣΦÜinou a uvedenΘ prφklady bud· v jazyku Perl. UvedenΘ postupy vÜak bud· pou₧ite╛nΘ pre ktor²ko╛vek z programovacφch jazykov.
PreΦo prßve Perl?
Perl je programovacφm jazykom dostupn²m snß∩ na vÜetk²ch platformßch, urΦite na platformßch pou₧ite╛n²ch pre beh webov²ch servrov. Programy napφsanΘ v Perli s· jednoducho prenosite╛nΘ a Perl poskytuje ve╛kΘ mno₧stvo siln²ch nßstrojov pre prßcu s textom. Tvrdφ sa, ₧e Perl je jedn²m z najzlo₧itejÜφch programovacφch jazykov. Uvidφte vÜak sami, ₧e to nie je pravda. Perl sa pre mnoh²ch programßtorov stal favoritom, ktorΘho sa nechc· vzda¥.
Po "slovnφkovom" ·vode si povieme, Φo nßs v tomto serißli Φakß: povieme si nieΦo o podmienkach behu CGI skriptov a pripomenieme si trochu te≤rie o URL, pozrieme sa spolu na premennΘ prostredia, SSI, preberieme si tvorbu jednoduch²ch aplikßciφ od textovΘho poΦφtadla, telef≤nneho zoznamu, guestbooku a₧ k zßkladom tvorby vyhladßvacφch strojov, obslu₧n²ch skriptov pre reklamu a r⌠znych brßn k informaΦn²m zdrojom.
D·fam ₧e vßs nßÜ nov² serißl zaujme. VaÜe nßvrhy, pripomienky a postrehy oΦakßvam na e-maili straka@developer.sk.
|
|
|
Homepage
