| |
[ 10. February 2000]
- Martin_Nemecek
Serißl o XML / XHTML - ·vod
HyperText Markup Language je dnes najpou₧φvanejÜφm znaΦkov²m jazykom pre tvorbu webovsk²ch strßnok. AvÜak mß mnoho obmedzenφ, ktorΘ vytvßraj· potrebu inovßcie a siahnutia po nejakom novÜom Ütandarde. Odpove∩ou na tieto po₧iadavky je dnes nßstupca klasickΘho HTML - eXtensible Markup Language (XML).
Hlavnou nev²hodou HTML je nemo₧nos¥ pou₧itia efektφvnejÜφch vyh╛adßvacφch met≤d, preto₧e jednotlivΘ Φasti textu s· oznaΦovanΘ znaΦkami, ktorΘ maj· iba prezentaΦn² v²znam. KonkrΘtne naprφklad: text m⌠₧eme oznaΦi¥ ako nadpis, bunku tabulky a podobne. XML vÜak umo₧≥uje definovanie vlastnej sady znaΦiek, ktor²mi m⌠₧eme omnoho v²sti₧nejÜie a lepÜie oznaΦi¥ jednotlivΘ Φasti textu. Naprφklad text m⌠₧eme oznaΦi¥ ako nßzov tovaru, vlastnosti tovaru, alebo obchod v ktorom sa predßva. V∩aka tomuto potom m⌠₧eme polo₧i¥ nasledovn· otßzku: "V ktorom obchode dostaneme ten, alebo in² tovar?". Naproti tomu v HTML m⌠₧eme maximßlne vyh╛ada¥ text "nßzov tovaru" a t²m naÜe mo₧nosti na vyh╛adanie danΘho v²razu s· vyΦerpanΘ.
Je zrejmΘ, ₧e t·to v²hodu budeme m⌠c¥ efektφvne vyu₧φva¥ iba vtedy, pokia╛ vyh╛adßvanΘ dokumenty bud· vyhovova¥ Ütandardu DTD, Φφ₧e Document Type Definition. To znamenß ₧e bud· pou₧φva¥ tagy, ktor²m bude mo₧nΘ priradi¥ urΦit² v²znam. Teraz by sme sa trochu mohli vrßti¥ na ·vod, vysvetli¥ si podrobnejÜie Φo to presne to DTD je a bli₧Üie si objasni¥ hist≤riu a pozadie vzniku XML.
Ako to vlastne bolo s XML alebo vÜetko sa zaΦφna u SGML
Zßkladom pre znaΦkovΘ (markup) jazyky je SGML (Standard Generalized Markup Language). Jednß sa Ütandardn² jazyk urΦen² k formßlnΘmu popisu Ütrukt·ry dokumentov. Tento Ütandard vznikol v rßmci projektu ODA (Open Document Architecture), ktorΘho cie╛om bolo vytvorenie formßtu ktor² by umo₧≥oval ulo₧enie textu v elektronickej podobe a bol popritom nezßvisl² na hardwarovej a softwarovej podobe a bol dostatoΦne flexibiln². Vlastne v∩aka t²mto po₧iadavkßm vypadli z hry r⌠zne textovΘ editory, preto₧e sa Φasto menia - Φasto sa menia a pou₧φvaj· r⌠zne formßty dßt. Ako v²hodnΘ sa ukßzalo pou₧itie znaΦkovacieho jazyka. JednotlivΘ "markups" sa vkladaj· do textu a maj· svoj v²znam.
SGML sßm o sebe nie je znaΦkov² jazyk, ale jednß sa o metajazyk sl·₧iaci na definovanie r⌠znych xxML - znaΦkovacφch jazykov. Tßto definφcia sa naz²va Document Type Definition (DTD). DTD obsahuje definφcie elementov a ich atrib·tov, ktorΘ je mo₧nΘ v dokumente pou₧i¥.
Tßto definφcia je zapφsanß v∩aka SGML v Ütandardizovanej podobe a je jednoducho spracovate╛nß. Cel² postup je mo₧nΘ si predstavi¥, ₧e SGML je programovacφ jazyk a DTD je program v ≥om napφsan². DTD v podstate definuje ak· m⌠₧e ma¥ dokument syntax - menß elementov, ich atrib·ty, pou₧itie, vz¥ahy medzi nimi a pod.
╚o u₧ vÜak DTD nedefinuje je v²znam jednotliv²ch elementov, ktor² im musφ by¥ priraden² procesorom, ktor² dokumenty danΘho formßtu spracovßva.Procesor je tak² softwarov² modul (v ∩alÜom budeme pou₧φva¥ pomenovanie XML procesor), ktor² je pou₧φvan² pre Φφtanie XML dokumentov a poskytuje prφstup k ich obsahu a Ütrukt·re.Prφkladom procesoru m⌠₧e naprφklad internetov² browser, ktor² HTML tag <A HREF> rozpoznß ako link na nejak² zdroj a pod╛a toho ho zobrazφ a nßle₧ite sa k nemu aj chovß. Pre ·plnos¥ iba dodajme, ₧e HTML je definovanΘ prßve pomocou DTD SGML. Autor dokumentu musφ teda vedie¥ ak² v²znam mß dan² element - ako a s ak²mi atrib·tmi ho pou₧i¥ a prehliadaΦ zasa musφ vedie¥ ako ho zobrazi¥ a pracova¥ s nφm.
To vÜetko sa m⌠₧e dozvedie¥ prßve z DTD. Aby prehliadaΦ vedel ak² DTD mß dan² dokument pou₧i¥, zaΦφna ka₧d² dokument takzvan²m prol≤gom, ktor² urΦuje pod╛a akΘho DTD bol dokument vytvoren². Prφklad prol≤gu m⌠₧e by¥ naprφklad nasleduj·ci:
<p><b><!DOCTYPE TOVAR SYSTEM "TOVAR.DTD"></p></b>
Nabud·ce budeme pokraΦova¥ vlastnos¥ami XML a ukß₧eme si u₧ aj nejak² prφklad XML dokumentu.
|
|
| | |
|
| "Serißl o XML / XHTML - ·vod" | Login / vytvor konto | 0 Komentßrov | |
|
| Za obsah komentßrov je zodpovedn² u₧φvate╛, nie prevßdzkovate╛ t²chto strßnok. |
|
Homepage
