Hlavnß strßnka · DiskusnΘ F≤rum · PracovnΘ prφle₧itosti · Zoznam

 Main Menu
o Hlavnß strßnka
o Zoznam tΘm
o Zoznam
o OdporuΦte nßs
o U₧φvatelia
o VaÜe konto
o Pridaj Φlßnok
o ètatistiky
o Top 10

 Reklama


 Developer Zone's
o Internet
o Tools
o Linux
o CGI Zone
o ASP Zone
o ASP.net
o PHP Zone
o CSS Zone
o JavaScript
o MySQL
o WAP / WML
o WML / WMLScript
o XML / XHTML
o Tipy a triky
o Best of web
o WebServers
o WebDesign
o Grafika

 Servis
o Vyh╛adßvanie
o F≤rum
o Workoffice
o Zoznam Φlßnkov
o Reklama
o Pridaj Φlßnok
o Pridaj novinku

NapφÜte nßm
Homepage Do favoritov

 LinkExpres
Interval.cz · Pc.sk
Builder.cz · Mobilmania
PCSvet.cz · Asp.cz
Webdnes · Äiv∞.sk
Zoznam.sk · Atlas.sk
Inzine.sk · PHP.sk
Agent.sk · Lupa.cz
Code.box.sk · Root.cz
Pixel32 · Grafika.cz

 forum.developer.sk
o F≤rum ::
o Markup languages
o ScriptovΘ jazyky
o CGI
o PHP/MySQL
o Perl
o Grafika
o Webservery
o HTML Editory
o Browsery
o Bookmarx
o ASP
o Vytvor tΘmu ::

 PracovnΘ prφle₧itosti
o Pon·kate prßcu?
o H╛adßte prßcu?

 Autori developer.sk
o Martin NemeΦek
o SvΣ¥o Straka
o Jany Masaryk
o Jozef Murφn

 
PHP [ 11. July 2000] - Andrej_Chu
Polia, triedy a operßtory v PHP (PHP - Φas¥ 4)
V tretej Φasti nßÜho PHP serißlu sme si povedali pßr slov o vkladanφ PHP zdrojovΘho k≤du do Ütrukt·ry HTML dokumentu. Dnes sa pristavφme pri Arrays (teda poliach), povieme si pßr slov o triedach a objektoch a na koniec sa budeme venova¥ operßtorom a vetveniu programu.



Polia - alebo arrays.
Ide o zßkladn² Ütrukt·rovan² typ. Pole prezentovanΘ ako jedna premennß vßm umo₧nφ uklada¥ viacero prvkov rovnakΘho typu. Prvky v poli s· indexovanΘ, priΦom index nemusφ by¥ iba Φφslo, m⌠₧e to by¥ aj re¥azec. Pole m⌠₧ete vytvori¥ funkciami array() a list() alebo zadanφm hodnoty ka₧dΘmu prvku:
$a[0] = 1;
   $a[1] = 1;
   $a["a"] = 1;

Toto vÜetko sa dß urobi¥ funkciou array() nasledovne:
   $a = array (0   =>  1,
               1   =>  1,
               "a" =>  1);

Ak indexy nezadßte, bud· prvky do po╛a pridßvanΘ, priΦom index sa bude automaticky zvyÜova¥:
   $a[] = 1;
   $a[] = 2;
	

Na usporiadavanie prvkov v poli existuje v PHP ve╛a funkciφ, najviac budete pou₧φva¥ asi sort(), ostatnΘ nßjdete v manußli. ╧alÜou u₧itoΦnou funkciou je count(), ktorß zistφ poΦet prvkov v poli, ktorΘ jej zadßte ako parameter. PHP umo₧≥uje tie₧ prßcu s viacrozmern²mi po╛ami:

   $a[1] = 1;          // jednorozmernΘ pole
   $a[1][1] = 1;       // dvojrozmernΘ pole, matica
   $a[1]["a"][2] = 1;  // trojrozmernΘ pole, m⌠₧ete mixova¥ 
   re¥azcovΘ a ΦφselnΘ indexy, funguje pri poliach vÜetk²ch rozmerov
  

Triedy, objekty.

Objektovo orientovanΘ programovanie je u₧, dß sa poveda¥, vyÜÜia trieda ne₧ Ütrukt·rovanΘ programovanie. PHP podporuje OOP, syntax je podobnß C. Ke∩₧e cie╛om tohto serißlu nie je nauΦi¥ sa OOP, ale PHP, uvediem iba prφklad, z ktorΘho programßtori znalφ OOP hne∩ pochopia, ako to v PHP funguje, no a ostatnφ t·to pasß₧ m⌠₧u k╛udne preskoΦi¥. Definφcia triedy s jedn²m atrib·tom a jednou met≤dou:

   class Trieda {
      int $atribut;
      function funkcia() {
         echo "Telo funkcie";
      }
   }  

Deklarßciu premennej ako objekt typu Trieda prevedieme takto:

   $premenna = new Trieda;
  

Operßtory

1) AritmetickΘ - zßkladnΘ, ve╛mi jednoduchΘ:


Znak    Zßpis    Nßzov        Popis
 +       $a+$b    SΦφtanie     S·Φet argumentov (v tomto prφpade $a a $b)
 -       $a-$b    OdΦφtanie    Rozdiel argumentov
 *       $a*$b    Nßsobenie    S·Φin argumentov
 /       $a/$b    Delenie      Podiel argumntov 
 %       $a%$b    Modulus      ZvyÜok po celoΦφselnom delenφ argumntov
 

2) Prira∩ovacie - sl·₧ia na priradenie nejakej hodnoty premennej:

   $a = 1;     // premennej $a priradime hodnotu 1
   $a += 1;    // premennej $a pricitame hodnotu 1, ekvivalentne k $a = $a+1;
               // da sa pouzit aj s ostatnymi aritemtickymi operatormi (-,*,/,%)
   $a = "a";   // premennej $a priradi retazec "a"
   $a .= "aaa"; // premennej $a pripoji retazec "aaa"

3) Porovnßvacie operßtory - sl·₧ia v kontroln²ch Ütrukt·rach na vyhodnocovanie podmienok:


   Znak    Zßpis       Nßzov                Popis
   ==      $a==$b      Rovnß sa             Vrßti TRUE, ak sa argumenty rovnaj· (v tomto prφpade $a a $b)
   ===     $a===$b     IdentickΘ            Vrßti TRUE, ak s· argumenty identickΘ 
					    (rovnak² typ i hodnota) - a₧ v PHP4
   !=      $a!=$b      Nerovnß sa           Vrßti TRUE, ak sa argumenty nerovnaj·
   <       $a<$b       MenÜφ ako            Vrßti TRUE, ak je prv² argument menÜφ ako druh²
   >       $a>$b       VΣΦÜφ ako            Vrßti TRUE, ak je prv² argument vΣΦÜφ ako druh²
   <=      $a<=$b      MenÜφ alebo rovn²    Vrßti TRUE, ak je prv² argument menÜφ alebo rovn² druhΘmu
   >=      $a>=$b      VΣΦÜφ alebo rovn²    Vrßti TRUE, ak je prv² argument vΣΦÜφ alebo rovn² druhΘmu

4) InkrementaΦnΘ a dekrementaΦnΘ - sl·₧ia na zv²Üenie hodnoty premennej o 1 (rovnakΘ ako v C), m⌠₧u by¥ prefixovΘ alebo postfixovΘ, pri prvom type je najprv modifikovanß hodnota premennej a a₧ potom je vrßtenß jej hodnota, druh² typ je opakom prvΘho:


   Znak    Zßpis       Nßzov                Popis
   ++      ++$a        Inkrementuj o 1      Zv²Üi hodnotu premennej $a o 1, potom vrßti hodnotu
   ++      $a++        Inkrementuj o 1      Najprv vrßti hodnotu $a, potom ju zv²Üi o 1
   --      --$a        Dekrementuj o 1      Znφ₧i hodnotu premennej $a o 1, potom vrßti hodnotu
   --      $a--        Dekrementuj o 1      Najprv vrßti hodnotu $a, potom ju znφ₧i o 1

Na pochopenie nßm posl·₧i jednoduch² prφklad:

   $a=10;
   echo $a++;   //vypφÜe 10, ale hne∩ nato bude hodnota $a rovnß 11

   $a=10;
   echo ++$a;   //vypφÜe 11
   

EÜte aby som vysvetlil mo₧no neznßmy v²raz: echo sl·₧i na vypφsanie re¥azca zadanΘho v ·vodzovkßch alebo premennej.

5) LogickΘ operßtory - sl·₧ia tie₧ na vyhodnocovanie podmienok
 
   Nßzov   Zßpis        Popis
   and     $a and $b    Vrßti TRUE, ak oba argumenty s· TRUE (v tomto prφpade $a a $b) 
			- mo₧no nahradi¥ CΘΦkarsk²m zßpisom  &&
   or      $a or $b     Vrßti TRUE, ak aspo≥ jeden argument je TRUE - mo₧no nahradi¥ CΘΦkarsk²m zßpisom  ||
   xor     $a xor $b    Vrßti TRUE, ak argumenty maj· r⌠znu pravdivostn· hodnotu (jeden TRUE, druh² FALSE)
   !       ! $a         Vrßti TRUE, ak argument je FALSE

6) BitovΘ operßtory - sl·₧ia na nastavovanie jednotliv²ch bitov v integeroch:


   Znak    Zßpis       Nßzov                 Popis
   &       $a & $b     AND                   Nastavφ na 1 bity, ktorΘ s· nastavenΘ na 1 v oboch argumentoch 
					     (v tomto prφpade $a a $b)
   |       $a | $b     OR                    Nastavφ na 1 bity, ktorΘ s· nastavenΘ na 1 v hociktorom argumente
   ^       $a ^ $b     XOR                   Nastavφ na 1 bity, ktorΘ s· nastavenΘ na 1 bu∩ v jednom alebo v druhom 	  
   ~       ~ $a        NOT                   Nastavφ na 1 bity, ktorΘ s· nastavenΘ na 0 a naopak
   <<      $a << $b    Bitov² posun do╛ava   Posunie vÜetky bity 1.arg.do╛ava o poΦet miest Üpec.v druhom argumente
   >>      $a >> $b    Bitov² posun doprava  Posunie vÜetky bity 1.arg.doprava o poΦet miest Üpec.v druhom argumente

KontrolnΘ Ütrukt·ry a vetvenie programu

IF

NajzßkladnejÜou kontrolnou Ütrukt·rou je podmienka (if). Jej syntax je zhodnß s C:

  if (podmienka) prikaz;

Najprv sa vyhodnotφ podmienka a v prφpade, ₧e je pravdivß (TRUE), vykonß sa prφkaz. Ak potrebujeme vykona¥ viac prφkazov, musφme ich uzavrie¥ zlo₧en²mi zßtvorkami ako blok:

  if (podmienka) {
     prikaz1;
     prikaz2;
     prikaz3;
  }

Niekedy (skoro v₧dy) vÜak potrebujeme vykona¥ nejakΘ prφkazy v prφpade, ₧e podmienka nebola splnenß. Na to sl·₧i v²raz else, ktor² sa pridßva za podmienku:

  if (podmienka) {
     prikaz1;
     prikaz2;
     prikaz3;
  }
    else {        // bude vykonane iba vtedy, 
     prikaz1;	  // ak bude podmienka vyhodnotena ako FALSE	
     prikaz2;
     prikaz3;
  }  

èpecißlnym prφpadom je elseif, ktor² mß podobn· funkciu ako else, iba₧e mu pridßva eÜte jednu podmienku, teda rovnß sa konÜtrukcii else if (podmienka):

  if (podmienka) {
     prikaz1;
     prikaz2;
     prikaz3;
  }
    elseif (podmienka2) {        // bude vykonane iba vtedy, 
     prikaz1;                    // ak bude podmienka vyhodnotena ako FALSE
     prikaz2;			 // a zaroven podmienka2 bude TRUE	
     prikaz3;
  }  
    else {        // bude vykonane iba vtedy, 
     prikaz1;	  // ak bude podmienka aj podmienka2 vyhodnotena ako FALSE
     prikaz2;
     prikaz3;
  }  

Podmienka if pon·ka aj alternatφvnu syntax - za podmienkou nasleduje dvojbodka (:) a na konci v²raz endif (osobne vÜak radÜej pou₧φvam t· CΘΦkarsk·):

  if ($a > $b):
     echo "a je vacsie ako b";
     echo "
"; elseif ($a == $b): echo "a sa rovna b"; echo "
"; else: echo "a je mensie ako b"; echo "
"; endif;

Nabud·de budeme pokraΦova¥ v kontroln²ch Ütrukt·rach, bohu₧ia╛ na s╛·ben² prφklad miesto nezostalo.

 
 PrφsluÜnΘ odkazy k tΘme
Viac o tΘme: PHP | InΘ Φlßnky od: Admin | PoÜli komentßr | Strßnka vhodnß na tlaΦ width=15 height=11  PoÜli tento Φlßnok priate╛ovi, znßmemu width=15 height=11


NajΦφtanejÜie Φlßnky PHP:
Nakonfigurujte si Windows na prßcu s PHP

╧alÜie Φlßnky v rubrike PHP:

 

"Polia, triedy a operßtory v PHP (PHP - Φas¥ 4)" | Login / vytvor konto | 0 Komentßrov
Prah
Za obsah komentßrov je zodpovedn² u₧φvate╛, nie prevßdzkovate╛ t²chto strßnok.



AutorskΘ prßva: á ⌐1999 - 2001 Developer Zone [developer@developer.sk]

VÜetky Φlßnky s· vlastnφctvom autorov Developer Zone. VÜetky prßva vyhradenΘ. Strßnky Developer.sk s· vytvorenΘ pomocou PHP-Nuke.
Odkazy na novΘ Φlßnky je mo₧nΘ prebera¥ pomocou:Backend.php.