Heeeeee....?! Ten nßzov tu nie len tak. .......pom≤≤≤c....... Nevedel som da¥ nßzov k tomuto textu. Co to jΘΘΘΘΘΘΘ. Ak Vßs nieΦo napadne, tak mi napφÜte. Ozaj, tφ, ktorφ s· technickejÜie zalo₧enφ nech radÜej t·to strßnku preskoΦia.
V²voj hardware a software v s·Φastnosti je ve╛mi r²chly. Zhruba pred piatimi rokmi ukonΦili svoju 25 roΦn·!!! vlßdu poΦφtaΦe s procesorom 8086, 80286, ... (86, 286, 386, 486). "Dnes a zajtra" sa to u₧ asi nestane, preto₧e r²chlos¥ a kvalita procesorov asi ka₧d² mesiac narastß. Ke∩ dnes s· najv²konnejÜie procesory s taktovanφm 1000 Mhz o pßr mesiacov to u₧ m⌠₧e by¥ 1500, 2000 Mhz.
Tak, ako je to aj v in²ch oblastiach ₧ivota aj tu sa zaΦφna vÜetko obracia¥ na druh· stranu, ak vtedy najlepÜie poΦφtaΦe zaberali cel· halu, dnes si staΦφ da¥ poΦφtaΦ na kolenß a m⌠₧ete pracova¥, tak₧e pravidlo "vÜetko Φo je ve╛kΘ, je dobrΘ" u₧ asi neplatφ, sk⌠r naopak:-)). Aj nßsobenie r²chlosti ide ve╛mi r²chlo. Predt²m sa kapacita pevn²ch diskov vyrßbala na megabajty ( alebo sk⌠r na kilobajty? - Doktor), dnes na desiatky gigabajtov. PoΦet otßΦok pevn²ch diskov tie₧ skßΦe od miesta A do miesta F. Pred pßr rokmi to bolo okolo 3000 ot. Φo sa dr₧alo pomerne dlho. Pred nieko╛k²mi mesiacmi to skoΦilo asi na 7000 ot., a potom bez vΣΦÜφch problΘmov na 15000 ot. Podobne pri kapacite pevn²ch diskov. Ke∩ vlßdli poΦφtaΦe 286, 384, 486 to bolo najviac 850 Mb, dr₧alo sa to do konca vlßdi t²chto poΦφtaΦov. Ke∩ nast·pili poΦφtaΦe Pentium ( 586+ ) a zlepÜila sa aj kvalita software, ale aj ve╛kos¥, vy₧adovali sa vΣΦÜie HDD. Bolo to 1,6 GB, nesk⌠r 2, 4, 6, 10, dnes 20, 30, 73,4 GB.
SEAGATE« Cheetah X15 - 15000 ot./min, a₧ do 73,4GB, prφstupovß doba 3,9 ms, prenosovß r²chlos¥ 50 Mb/s - hromadnß v²roba - tretφ Ütvr¥rok 2000.
Tak isto sa viac zaΦφna prihliada¥ na ergon≤miu, Φo je vedn² odbor, ktor² pomßha prisp⌠sobova¥ kvality prostredia a jeho detailov potrebßm ╛udskΘho tela. Naprφklad takß farebnß klßvesnica. To nie je ₧iadn² m≤dny alebo dizajnΘrsky vtip. Vychßdza sa z ╛udsk²ch vnemov. ╚lovek si dokß₧e lepÜie zapamΣta¥ veci, ktorΘ s· nejak od seba odlφÜenΘ, naprφklad farbou. Klßvesnicu si dizajnΘri nesfarbili pod╛a toho akß sa im farba pßΦila, ale pod╛a tej, ktorß bola presne urΦenß normou ISO:
Φervenß - nebezpeΦie, zßkaz
modrß - zv²Üenß pozornos¥, prφkaz
₧ltß - zv²Üenß aktivita, v²straha
zelenß - bezpeΦie
╚ervenß - "delete"
Ältß - "enter"
Zelenß - "escape"
Celkov² poΦet farebn²ch klßves je sedem.