Bola temná nox. Tma tejto noxi by sa dala krájať, tak isto ako aj čierna hmla, ktorá pokrývala nie o moc svetlejšiu krajinu. V diaľke bolo počuť iba mrazivý dych vetra, ktorý obhrýzal vápencové skaly...

To by na navodenie atmosféry aj stačilo, dúfam len, že ste sa zo strachu nepocikali :). V duchu môjho úvodu by ste sa mali tešiť na temnú hru, najlepšie na nejaké RPG, ktoré vás určite zaujme, pohltí a vyvráti, až keď ho dehydrovaní a hladní pokoríte, aby vám umožnilo vysnívaný odpočinok (a stravu). Bolo by to pekné, ale má to jeden háčik. Nie je to pravda. Ťažko by ste ma nachytali pri hardcore erpégéčku, ešte ťažšie pri hre, ktorá mi nedopraje spánok. Takže čo je Nox? Na ozrejmenie tu mám pre vás pripravenú básničku...:)

Páčilo sa? Viem, že nie je Shumade a asi ju poznáte, ale poteší, nie? Že s touto recenziou nijak nesúvisí? A čo mi spravíte, he! Ale teraz už budem úplne vážny, sľubujem.

Jedného pekného dňa sa Westwood, znudený hraním hovadiny zo svojej vlastnej produkcie zvanej aj Tiberian Sun, rozhodol využiť neustále odkladanie Diabla 2 a vymyslel plán, ako sa napakovať na ľuďoch čakajúcich na toto akčné RPG. Vydal hru, o ktorej prehlasoval, že je lepšia ako Diablo, a tak nepriamo vyprovokoval všetkých, ktorí čakali na Diablo 2, aby sa o jeho nové dieťatko začali zaujímať. Westwood je predsa zbehlý v žánri - mala by o tom svedčiť a jeho séria Lands of Lore (nesvedčí, je to šit), a tak prečo by mal byť Nox zlý, povedali si diablochtiví a s vervou sa do Noxu pustili. A čo prekvapení zistili? To si povieme v ďalších odstavcoch.

Nox je veľmi podarená kópia blizzarďáckej bomby. Základný princíp z Diabla zostal nezmenený, hra aj boje prebiehajú realtimeovo, na čo sme si po viacerých skvelých RPGčkach (Darkstone) zvykli. Tak isto ako v Diable aj v Noxe sa zbrane a zbroj opotrebovávajú, po ceste však stretnete veľa obchodníkov ochotných vám za menší úplatok výzbroj opraviť. O ovládaní sa širšie rozpíšem nižšie, teraz iba veľmi stručne, aby som demonštroval vzájomnú podobnosť Noxa a Diabla. Vychádza tiež z toho diablovského, autori ho o dosť vylepšili, ale aj tak vám, vlastne ako aj celá hra, prejde rýchlo do krvi. Noviniek síce nie je málo, ale ručím vám za to, že vám bude Nox pripomínať Diablo oveľa viac ako Diablo 2:). Toto kopírovanie má ale aj svoje zlé stránky. V prvom rade je to neustále porovnávanie s Diablom (toto si v tejto recenzii ešte užijete) a hľadanie odchýliek od pôvodného konceptu. Preto ma štvalo, že som už od začiatku hry videl, akú maximálnu hodnotu môže dosiahnuť moje zdravie, rýchlosť alebo nosnosť a márne nadával na autorov, prečo neurobili hru s diablovským vývojom postavy. Tam ste sa zlepšovali v podstate do konca hry, tu končí akákoľvek motivácia k ďalším bojom po dosiahnutí desiateho levelu, lebo potom sa už vaše schopnosti ďalej nerozvíjajú. Ale toto všetko sa dá prekonať tzv. silou zvyku a po hodinke hrania sa na celý vývoj postavy vykašlete a ponoríte sa hlboko do sveta Noxu.

Hlavným hrdinom príbehu ste vy (:-O). Medzidimenzoinálnou bránou (vymyslite dlhšie slovné spojenie) ste sa dostali do nefalšovaného fantasy sveta, aby ste ho zachránili od zlej čarodejnice Hecubah (Hekuby), ktorá ho chce ovládnuť s pomocou čarovnej gule, Orb of Oblivion, tiež vcucnutej touto bránom. Na začiatku si tradične vyberiete povolanie. Podobne ako v Diable máte na výber z troch vysnených jobov - bojovník, zaklínač a čarodejník, ale na rozdiel od Diabla, kde bol príbeh pre všetky postavy rovnaký, v Noxe si výberom povolania zvolíte aj cestu k svojmu cieľu. Záleží len od vás, či si veríte a začnete hru s kúzelníkom, ktorý je najslabší a zvolíte si dlhšiu a ťažšiu cestu, alebo či ste pokakaní a začnete hrať s extrasilným bojovníkom, ako som urobil ja. Príbeh sa skladá z jedenástich kapitol, pričom posledná je samotný boj s Hecubou (...ktorú zabiť nie je žiadny problém). Teoreticky by mal mať Nox 33 levelov, lenže vzhľadom na to, že som ho prešiel aj s kúzelníkom, vám môžem prezradiť, že je ich v skutočnosti menej, pretože niektoré (väčšia polovica) sú pre rôzne povolania spoločné. Škoda. Prv než začnem opisovať jednotlivé charaktery, musím vám povedať, ako je to s tou obtiažnosťou v závislosti na výbere postavy. Podľa mňa by bolo rozumnejšie, keby autori nechali aj klasickú voľbu obtiažnosti, pretože aj keď hráte s kúzelníkom hra je dosť ľahká. Jediný rozdiel oproti hre s inými postavami je, že sa musíte vracať k mana kameňom, aby ste mali za čo kúzliť. Od začiatku štvrtej kapitoly som mal až do konca hry plný inventár jedla a ozdravujúcich sér (od slova sérum), v hre za kúzelníka som po získaní kúzla lesser heal jedlo ako liečiaci prostriedok ani nepoužíval. Ale aj tak, ak si chcete hru naozaj užiť, doporučujem začať hrať s kúzelníkom a až potom s ostatnými dvoma charaktermi.

Zase som ale odbočil, vrátim sa späť k rozprávaniu príbehu. Takže po výbere postavy začína samotná hra. Bojovníkovi hneď od začiatku pomáha tlstý kapitán balónu, ktorý ho oboznámi so základným ovládaním a udalosťami, ktoré sa odohrali bezprostredne po vašom príchode do sveta Noxu. Jeho príbeh začína v mestečku Dün Mir, kde si získa prestiž a stane sa Červeným rytierom. Potom pokračuje cez dedinu Ix, kúzelnícky hrad Galava a močiare až sa dostane do Ríše mŕtvych, aby urobil poriadok s tou čiernovlasou čarodejnicou. Bojovník síce nemôže kúzliť, preto nemá ani žiadny ukazateľ many, ale má pätoro špeciálnych schopností, ktoré mu tento handicap zčasti vynahradzujú. Moje najobľúbenejšie boli harpúna, ktorá pritiahne protivníka a ohlušujúci rev, ktorý zabraňuje akémukoľvek čarovaniu. Zo začiatku ma iritovalo, že nemá žiadne zbrane na diaľku, ale neskôr mi to vadiť prestalo, lebo vaša postava (aj kúzelník!) je vždy rýchlejšia ako vaši nepriatelia, a tak ich vždy dobehne. A s príchodom hviezdíc - shurikenov odpadá aj tento problém. Škoda len, že Xenin shackrum získate až v predposlednej kapitole.

O niečo slabší ako bojovník je zaklínač. Neunesie toho tak veľa, ani nemôže používať ťažké meče alebo brnenie, je o niečo pomalší a má menej hitpoinov, ale môže čarovať. Jeho kúzla síce nedosahujú prepracovanosti ani prieraznosti kúziel kúzelníka, ale na rozdiel od neho môže používať luk a šípy. Hneď od začiatku tak disponuje veľmi silnou zbraňou na diaľku a s pomocou kúzla charm, ktorým si môže podmaniť (očariť) až štyroch nepriateľov, sa z neho stáva veľmi silná postava. Jeho príbeh začína v okolí dedinky Ix, ako pokračuje, neviem, lebo som zatiaľ iba úplne na začiatku.

A posledný, podľa mňa najlepší charakter, je kúzelník. V jeho koži pristanete na pláži blízko domu mocného kúzelníka Horvatha, ktorý vás prevedie celým úvodom hry. V tretej kapitole vás odovzdá do rúk kapitána balónu, ktorý vás bude doprevávádzať zbytkom hry. Kúzelník by bol bez kúziel prakticky bezbranný, a preto je zo všetkých kúzelne najnadanejší. Už jeho základné kúzlo, obdoba navádzaných rakiet, je dosť silné na to, aby ste s ním zabili viacerých nepriateľov naraz. So silnejších by som chcel ešte spomenúť lightning, fireball, či vyššie spomínaný lesser heal. Aj napriek všetkému ospevovaniu kúzelníka, je kúzlenie asi najslabším článkom Noxu. Nejde mi o množstvo kúziel, ich počet je dostačujúci, ale o ich cenu. Základné uzdravovacie kúzlo stojí 30 dielikov many, ktorej môžete mať maximálne 170. Preto ak nechcete stále používať mana elixíry (ako preložíte mana potion...:), ktorých môžete mať naraz najviac deväť, budete sa stále vracať k mana kameňom, ktoré sa veľmi rýchlo vyčerpajú a pomaly dopĺňajú. Takto sa z hry vytráca spád a akcia je často prerušovaná vracaním sa kvôli doplneniu many. Samozrejme ak budete hrať za bojovníka, žiadne zdržiavanie vám nehrozí. To by ste ale prišli o zbieranie čarovných kníh a super efekty sprevádzajúce každé vyvolávanie kúzla. Útočné kúzla môžete vyvolávať aj čarovnými palicami, ktoré sú síce drahé, ale zase nemíňajú manu. Kvôli peniazom si však hlavu robiť musíte, každého obyvateľa dediny alebo mesta môžete vykradnúť, aj keď stojí tesne za vami, nič vám neurobí. Na začiatku sa vyplatí šetriť a nekupovať každú hovadinu, ktorú vám nejaký obchodník ponúkne. Väčšinu dobrých zbraní nájdete aj tak voľne pohodenú v rôznych truhliciach alebo sudoch.

Takže všetky postavy majú rozdielne prvé tri alebo štyri kapitoly plus ešte aspoň jednu unikátnu. To úvodné hranie slúži ako trénink, v ktorom naberiete potrebné skúsenosti a aspoň tie základné zbrane, aby ste sa mohli vydať zabiť Hecubah. Tá sa dá zabiť iba zbraňou Staff of Oblivion skladajúcou sa zo štyroch častí. Podľa toho za koho hráte, dostanete sa k tej-ktorej časti rôzne zložitou cestou. Napríklad prvú časť zbrane, ktorú vlastní Horrendous, si musí wizard vybojovať z rúk Červených rytierov, naopak za warriora problém vyrieši Hecubah.

Jedna z naozaj premakaných vecí je ovládanie. Niet divu, veď keď westwooďaci vymysleli geniálne c&c ovládanie, tak prečo by nemohli svoje nápady zúročiť aj na poli RPG. Pohyb vašeho hrdinu ovládate myšou - keď držíte pravé myšítko začne sa hýbať v smere kurzoru. Čím je kurzor ďalej od postavičky, tým rýchlejšie sa postavička pohybuje, to znamená, že neexistuje žiadny prepínač behu, váš hrdina plynule prechádza z chôdze do šprintu. Ostatné veci, ako aktivovanie alternatívnej zbrane, liečenie sa, odjedovanie sa (keď vás poštípe škorpión, tak sa odjedujete, nie? ;), či vyvolanie jedného z piatich predom nastavených kúziel (u bojovníka schopností), ovládate klávesnicou. Autori do hry implementovali aj...hmm...ako to nazvať...aha...true line of sight, prvýkrát použitý asi v starom Dark Reign, keď vidíte iba to, čo naozaj môžete, žiadne nakúkanie za rohy alebo kamene. Samostatnou kapitolou sú skúsenosti. Ako ste sa dozvedeli vyššie, vaša postava sa zlepšuje iba do desiateho levelu, to však nebráni zavedeniu dobrého systému získavania skúsenostných bodíkov. Na začiatku hry dostávate aj za zašlapnutie najslabšieho pavúka skúsenosti. S počtom zárezov na vašej zbrani však klesá množstvo skúseností získané za zabitie rôznych príšer - čím viac ich zabijete, tým menej skúseností dostanete. Jednoduché ale účinné.

Celú hru podfarbuje dobrá muzička, ktorá sa mení podľa prostredia. V lese je počuť šumenie stromov, v podzemí hrajú pochmúrne korály... teda chorály. Zvuky počuť na každom kroku, otvárajú sa dvere, vŕzga brána od cintorína, kostry syčia a dupocú po kamennej dlažbe, trollovia prdia. Každú postavu môžete zastaviť a pokecať s ňou o počasí, každá rozpráva inak, kúzelníci hlbokými a vznešenými hlasmi, obchodníci vám zachrípnutým hlasom predávajú zbraň schovanú pod pultom a prostitútky na vás pokrikujú. Skoro ako v skutočnosti, nebyť tej grafiky. Nie je síce zlá, ale je 2D, čo sa už nenosí ani v RPG. Kŕčovité pohyby postáv zrovna oku neľahodia... Ale inak je všetko v poriadku, rozlíšenie si môžete zvoliť až po gigantických 1024x768, v ktorom hra pripomína viac Red Alert ako role playing game. Baldur´s Gate vyzeral síce lepšie, ale bol zase na piatich cédéčkach :). Nox je trošku náročnejší na hardvér, hlavne na pamäť, ale nemusíte sa báť, na vašich Athlonoch 800 MHz vám pôjde v pohode.

Žiaľ kúzlenie nie je jediný problém Noxu. Omnoho vážnejšie sú chyby v AI nepriateľov a NPC. V hre za bojovníka pred vami síce kúzelníci utekajú a strieľajú do vás zo zálohy, ale prečo vás zaplavujú nenavádzanými fireballmi, ktorým sa dá ľahko uhnúť? Ešte horšie je zachraňovanie a sprevádzanie rôznych NPC. Enpécéčka behajú ako splašené husi a zasekávajú sa za každý roh, o dverách ani nehovorím - no horor. Tak isto ma štvalo, že nemôžem hrať za ženský charakter, lebo aj zaklínač - obdoba thiefa, v iných hrách reprezentovaného ženou - je muž. A do tretice všetko dobré. Westwooďáci mali asi výčitky svedomia kvôli kopírovaniu Diabla, a preto sa rozhodli zaviesť do hry jeden ,,originálny“ nápad - skoro žiadne subquesty. Akčnosť-neakčnosť každé RPG musí mať predsa subquesty, a Nox je v tomto prípade len smutná výnimka potvrdzujúca pravidlo.

Ak vás ani predchádzajúci odstavec od Noxu neodradil (dúfam, že nie) a nevadia vám priamočiare akčné hry, tak jednoznačne berte. Lebo Nox je kvôli absencii vetvenia dialógov a subquestov ,,iba“ naozaj super akčná hra so štipkou RPG...

Shu