|
||||
Fucking Amal Škandinávske filmy nemám rád lebo v drvivej väčšine prípadov ich sujet vychádza z každodennosti čo ma irituje a vytvárne poňatie odráža drsnú severskú prírodu čo ma deprimuje. Samozrejme takéto povrchné škatuľkovanie nefunguje. Definitívne ma o tom presvedčil švédsky film Fucking Amal v ostatnej Európe uvádzaný pod anglickým názvom Show Me Love.
Štrnásťročná populárna Elin, ktorú hrá rovnako stará(!) Alexandra Dahlstrom znudená chalanmi a týmto mestom sa z určitých dôvodov ocitá ako jediný hosť na narodeninovej párty práve u Agnes, dej sa pôvabne zamotáva a situácia sa ... . Ďalej nebudem pokračovať pretože tých čo tento film ešte nevideli by to obralo o žážitok, len dodám, že film má do seba oveľa viac ako lezbickú tému. Svoje tvrdenie môžem podoprieť mnohými švédskymi i zahraničnými (aj MFF Karlovy Vary) filmovými cenami. 
 Mimo excelentných hereckých výkonov oboch hlavných predstaviteliek treba spomenúť brilantné dialógy, vtipný nadhľad a novátorstvo. Novátorstvo v dnešnej kinematografii je niečo nepredstaviteľné, ale Moodysonovi sa to podarilo. Fucking Amal je totiž patrne prvý film o teenageroch, ktorý je zároveň vkusný, hodnoverný, citlivý a to hlavne-dospelý sú len vedľajšie postavý, akýsi statický pozorovatelia diania spadajúci mimo záujem kamery. A aby toho ešte nebolo dosť obraz je optimálne podporení sountrackom. Tento film vám pohladí dušu a môžete sa smiať alebo plakať každopádne vyjdete z kina s dobrým pocitom aj keď ste bežne cynický. Pokiaľ už máte nejaký ten rok naviac ako hrdinky tak vám navyše pripomenie toto obdobie-začiatky sebapoznávania. Niekde som čítal, že je to najlepší švédsky film všetkých čias s tým sa však nemôžem stotožniť lebo je to neférové voči tvorcom pôsobiacim v dobe keď bolo nepredstaviteľné dať na plátno vášnivý bozk dvoch neplnoletých dievčat. Skôr by som sa prikláňal k tomu, že ide o najlepší film o teenageroch. No jednoznačne súhlasím s tým, že je to najlepší film konca 90-tych rokov. 
 Isteže sa dajú nájsť aj slabé miesta. Pouho pouhých 89 minút idúc ruku v ruke s extenzívnym využívaním strihu. Dá sa vytušiť, že krátkosťou sa režisér (aj autor predlohy) snažil výjsť v ústrety päťdesiatminútovými televíznymi programami zdeformovanej schopnosti sústrediť sa u potencionálneho diváka, pochybujem však o správnosti takéhoto podvoľovania sa. Prehnaným strihom sa pravdepodobne zasa chcel aspoň formálne priblížiť hollywoodskej produkcii a získať ?rýchlosť?, ktorá podvedome vyhovuje hektickým spôsobom života žijúcim ľudom. Otázna je vhodnosť takéhoto spojenia s príbehom plným emócii. Môjmu oku neušla ani neprítomnosť akéjkoľvek počítačovej postprodukcie, digitálneho strihu či atmosferického dotvárania čo by bolo bývalo filmu v niektorých scénach výtvarne dosť značne napomohlo. Je však pochopiteľné, že v nízkorozpočtovom európskom filme v švédskej produkcii (dánska koprodukcia) bez sponzorov by to bolo dosť ťažko ufinancovateľné. Vo Švédsku sa okolo tohto filmu a jeho hlavných predstaviteliek rozpútalo dosť zásadné mediálne šialenstvo (pevne dúfam, že štrnásťročnej Alexandre Dahlstrom s toho nezačne časom hrabať ako doteraz väčšine detských hviezd) čo mu pridáva istú pachuť. Našťastie v našich končinách to nehrozí a dozvedieť sa o tom môžeme jedine z množstva stránok ktoré su mu venované. Väšina je vo švédštine takže sú v podstate nepoužiteľné. Uvádzam tu niekoľko málo použiteľných: Unofficial homepage (množstvo info aj v angličtine, fotografie, videá, linky-najmä o Rebecce Liljeberg) Sounds and Pictures (videá a MP3-ky, vcelku slušná rýchlosť, ľahká orientácia, nie všetko ale funguje) Alexandra Dahlstrom Homepage texty vo švédštine, množstvo kvalitných fotografií z filmu, linky) Stránka Fucking Amal-Láska je láska (slovenčina, moja produkcia-kvalitu posúďte sami)
|
||||
