Osoba ženského pohlavia napísala poviedku, ktorá bola dosť sugestívna a používanie prvej osoby jednotného čísla vyvolávalo dojem (možno správny), že píše sama o sebe-tento postup v literatúra vo všeobecnosti je značne demagogický-a nejako potrebuje zo seba dostať určité emócie a to spôsobom nie príliž lichotivým voči mužom resp. jednému "klukovi". Ako reakciu o trochu neskôr osoba mužského pohlavia napísala poviedku, ktorá bola ešte sugestívnejšia a autobiografickosť sa ani nepopierala. V čom je teda problém, z čoho som dostal ten pocit blížiaci sa intenzitou a rýchlosťou prežívania k afektu? Po prvé, literatúra nie je nejaká štýlová náhražka k listom čitateľov alebo interpersonálnym výmenám názorov-keď už tak by to boli možno Úvahy. Po druhé, argumenty na jednej i na druhej strane boli tak staré a typické, že je mi zaťažko uveriť, že sme na konci devätdesiatych rokov v strednej Európe. Navyše argumenty najmä na druhej strane boli aj silne pubertálne a neobjektívne. Neobjektívne jednak vzhľadom k tomu aké ženy sú a aj vzhľadom ako pôsobia na mužov. Toľko k zdrojovému textu, ktorý si môžete prečítať alebo si aspoň osviežiť pamäť. Po tretie a najsilnejšie ma zasiahol samotný obsah tej reálie o ktorej bola akcia i reakcia teda muži, ženy a ich interagovanie. Zkrátene povedané: muži sú taký a onaký a preto a sú fuj, ženy sú také a onaké a preto a sú fuj. Je to ale naozaj tak? Je pravda, že všetci muži sú bezcitný alebo minimálne emocionálne chudobný ignoranti? Je pravda, že všetky ženy sú využívačné, požívačné a nemajú logiku? Nie je to náhodou tak, že sú ľudia dobrý, zlý, múdry, hlupý, vtipný nudný etc. a rôzne kombinácie týchto atribútov pričom sa stáva, že niektorý sú obdarený len s toho z negatívneho spektra nezávisle od pohlavia. A navyše nie je to náhodou aj tak, že ženy a muži sú prosto to čo sú a sú iný a práve preto sa navzájom potrebujú (keby to tak nebolo načo by sme mali kamarátov)? Nie je dosť antipatie medzi východom a západom, severom a juhom, bielymi a čiernými etc. potrebujeme na tomto stupni civilizácie aj antipatiu medzi pohlaviami?

Odpovede si láskavo doplní vážený čitateľ sám pretože nechcem zo seba robiť mesiáša, dovolím si iba trocha rozširiť jeho obzory niektorými rezultátmy môjho uvažovania. Ženy nemajú logiku!? Ťažko povedať, čo je vlastne logika? Nie je to iba systém vzťahom medzi určitými elementami pri použití ktorého musíme dôjsť k vyjadriteľnému výsledku aj za cenu, že je to hlúposť (God is love. Love is blind. Ray Charles is blind. Therefore, Ray Charles is God.). Nemohli by byť logikou aj spoločenské vzťahy medzi elementami určitej sociéty v čom ako sa zvykne hovoriť sa ženy vyžívajú? Navyše, je logika tak dôležitá? V skutočnosti patrí logické myslenie medzi najelementárnejšie aplikácie schopností ľudského mozgu. Taká priestorová harmónia to je iné a na farebnú harmóniu treba ešte viac rozumu. Kto väčšine mužov hovorí akú kravatu si treba obliecť k akej košeli? V kocke: logiku akosi vymysleli muži a preto nevyhovuje celkom ženám, ona sama o sebe nie je žiadnym objektívnym pojmom alebo postupom posudzovania. A že počítač všetko logický zdôvodní... skúste vytiahnuť klávesnicu... "Keyboard error press F1 to resume".

Muži sú len také machovské typy!? Nuž, kedže máme feminizmus a ako jeden z jeho dôsledkov (ten lepší) aj silné, samostatné a priebojné ženy musíme mať aj slabých a poddajnych mužov (s prírodou-vôlou a jej snahou udržať druh sa nedá tak ľahko vykývať), ktorý však ako taký majú omnoho viac problémov a sú tlačený k pretvárke. Nebýva to predsa tak, že silné ženy sa už teraz akceptujú ale slabý muži to je niečo ohavné: "veď to nie je žiaden chlap". Ja netvrdím, že je to dobré ale je to dôsledok civilizácie a keby sme to chceli potlačiť museli by sme zrušiť autá, elektrinu, nohavice, televíziu, vodovody, počítače etc.

Rád by som uviedol tiež moju ideovú konštrukciu o pôvode vzájomnej neznášanlivosti medzi samčekmi a samičkami jediného druhu primátov, ktorý nemá srsť. Ono to tu patrne asi vždy nejako bolo len táto odporná civilizácia svojou zložitosťou komplikujúcou čo netreba a chaotickosťou zjednušujúcou čo sa nedá to vyniesla na povrch. Koreláciu vidím aj medzi rozvojom, šírením a typologickou diferenciáciou médii. Stupídny ale presný príklad: mužské a ženské časopisy. Náhodou sa mi do ruky nedávno dostal Cosmopolitan. Preboha, veď tam by si do podtitulu každého druhého článku mohli dať "s tými chlapmi treba zatočiť a všetko vrátiť aj s úrokmi". Krátko po tomto nemylom zážitku nasledoval ďalší: prezeral som si Esquire lebo tam mala byť slovenská miss Andrea Verešová- mal som s ňou čo do činenia v reáli a nezdala sa mi o nič zaujímavejšia ako niektoré spolužiačky (mimochodom bola to samá manipulácia a retuš á la Photoshop). Mimo toho, že celé to bolo povrchné, bezduché, neoriginálne, polointeligentné, neaktuálne, profesionálna grafická upráva zakrývala neschopnosť novinárov písať a určenie "pre moderného muža" by malo znieť pre chodiace dôkazi darwinovej teórie poprípade pre titanici ducha ma šokoval rovnaký pohľad na druhé (opačné znie tak negativisticky) pohlavie ako v Cosmopolitane. Skutočne žiaden rozdiel. Keď je trestné hanobenie a podnecovanie... voči inej rase, etniku, náboženskej skupine prečo by to nemohlo byť aj voči pohlaviu? Vážne, ja byť dvanásťročný mierne neprebudený šiestak a dostať do ruky Esquire lebo je tam holá baba (veď nie je rozdiel či je tá Andrea nahá alebo v bikinách ako pre Barbie) a prečítať si tam tie žvásty asi uverím, že všetky ženy sú využívačné potvori, ktoré sa hodia iba na jedno a treba ich stále klamať a nepohnuť pre ne ani prstom ak to nie je vo výsostne mojom egoistickom záujme.

Poznámky:
Časopisy Cosmopolitan a Esquire som uviedol čisto ako náhodný príklad a nie je v tom žiadna zákernosť, som si istý, že vychádzaju aj ďalšie rovnako debilne a možno aj debilnejšie.

Ubezpečujem všetkých, že som nepísal skrz infantilný pohľad na svet cez ružové okuliare a tiež by som mohol vytvoriť nejaký text o dievčati, ktoré po dvoch rokoch i-i (intenzívny-intímny) vzťahu iba tak bez veľkých slov nechcelo nič počuť.