päť zdravím všetkých tých, ktorý by bez knihy ani trošíčku nevydržali. V tomto čísle diskmagu AMS Vám ponúkame druhú (a hlavne poslesdnú) časť knižného seriálu, s názvom ZÁHADA ČERVENÉHO DOMU. Príjemné čítanie želá redakcia...

ZÁHADA ČERVENÉHO DOMU - II. diel

V minulom dieli sa Traja pátrači rozhodli navštíviť uja Sussa, lebo im to navrhla teta Lisan. No keď sa pátrači dostanú k tete, zistia, že je úplne iná!!! Ako to všetko nakoniec dopadne, to sa dočítate v nasledujúcich riadkoch!!!

eď sa chlapci vracali z parku, pred bránou tety Lisan ich zastavil ten istý neznámy, ako pri čakaní na tetu Lisan. "Nechoďte tam!" varoval ich. "Zabije Vás, alebo sa o to určite pokúsi. Prosím verte mi!" Keď neznámy uvidel v okne tetu Lisan začal sa vzďaľovať. Bola tma, takže teta neznámeho nemusela vidieť. Kým sa neznámy vzďaľoval Jupiter vykríkol: "A ako vás máme vlastne volať?" "Volajte ma záchrana!" odvetil a 'zmizol' za rohom domu.
Chlapci zazvonili na dvere. Keď im teta otvárala, vyzvedala: "Nerozprávali ste sa náhodou s niekym?" pýtala sa. "Nie, teta, nikto tam nebol." odpovedal odhodlane Jupiter. "Neklameš ma, že?" opäť sa spýtala. "Nie!" stál pri svojom klamstve Jupiter. "Dobre teda, verím ti, poďte do vnútra. A mimochodom, zabudla som vám povedať o tom, aby ste nikdy neotvárali tamtie moje dvere, pretože vás veľmi potrestám!" Jupiter iba prikývol. Chlapci sa ešte v kuchyni najedli a išli si do izby všetko rozobrať. Kým mohol Jupiter začať, Peter ho zastavil. "Ticho Jupiter! Myslím, že tvoja teta práve opustila dom a my máme možnosť pozrieť si tú izbu." hovoril Peter. "To je dobrý nápad Peter, ideme!" "So mnou nerátajte, nechcem mať problémy!" ohradil sa Bob. "Dobre teda, ja s Petrom pôjdeme do tej izby a ty tu budeš zatiaľ pozerať po našej tete Lisan. Keby išla, dvakrát krátko zapískaš!" poúčal Jupiter. "Dobre teda." súhlasil Bob. Dvaja pátrači išli pomaly dole, kým sa nedostali k tetiným dverám. Jupiter so strachom zatlačil do kľučky. Na jeho prekvapenie bolo zamknuté. "Pozri sa Jupiter." ukázal Peter na menovku, ktorá bola pribitá k dverám. 'Dr. Susso'. "Takže toto je kancelária môjho uja Sussa a nie izba tety Lisan! Vtom chlapci počuli dvakrát krátke písknutie. Vedeli, že do izby to už nestihnú, tak sa rýchlo skryli pod stolík, ktorý sa nachádzal v predsieni. Teta Lisan otvorila dvere, odložila si všetko červené čo len na sebe mala a pobrala sa k 'jej izbe'. Keď zbadala odtlačky Jupiterových rúk niečo si pod nos zahundrala a išla k telefónu. Vytočila nejaké číslo a začala: "Haló, je tam pán Newgen? Áno ďakujem, počkám. No konečne, kde si trčal? Už odmietam nosiť to červené haraburdie a znášať tých troch 'sopľošov', ktorí tu otravujú. Zajtra im dám vyluštiť kód trezoru a ak to nevyluštia tak uvidia predok hlavne mojej pištole!" vravela po tichu do telefónu. "Nie, nerob to, pôjdeš do vezenia!" vychádzalo so slúchadla. "Počúvaj, ja viem čo mám robiť a ak mi v tom čo len trochu zabrániš, tak si ma nepraj. Na zajtra som im prichystala aj malý ohňostroj. Veď tí uvidia!" dohovorila a zložila. Išla do kuchyne, zobrala dva plno naložené taniere a šla do 'jej' izby. Potom bolo počuť zvláštne hlasy. Jupiter zahlásil: "Ideme rýchlo do našej izby!" V izbe na nich Bob stále čakal. "Mám pre vás novú správu." hovoril Bob. "Aj my! Tá moja teta nie je vôbec moja teta, iba výborná klamárka. Zajtra nám dá otvoriť trezor a ty Peter sa priblížiš k telefónu a zavoláš miestneho šerifa aby to tu zaistili, kým na nás nenastrčí zbraň!" Všetci súhlasili s Jupiterovým plánom. "A akú správu máš ty, Bob?" Spýtal sa Jupiter Boba. "Predstav si, že tvoja teta Lisan bola vonku len preto, aby Nám poliala auto benzínom. Podľa mňa ho zajtra zapáli!" dohovoril Bob. "Máš pravdu Bob!" priznal Jupiter a pokračoval: " Teta nás iste teraz von nepustí, takže musíme počkať až do zajtra!" Chlapci si políhali do postele a zaspali.
Ráno teta Lisan všetkých z postele vyhnala a zakričala: "Niekto zapálil Vaše auto!" "Čože? To musíme ihneď zavolať políciu!" začal kričať Bob. "To teda nie!" zakričala 'teta Lisan' s pištolou v ruke. "Teraz pôjdeme do izby pána Sussa a tam mi otvoríte 'môj' trezor!" Teta ich zaviedla do 'jej' izby, kde sa nachádzal trezor a spútaný pravý ujo a teta Jupitera! "Takže je to presne tak, ako som si myslel!" zavrčal Jupiter. Teraz vám je to už na nič, takže vám odporúčam, aby ste mi trezor okamžite otvorili!" rozzúrene kričala. K trezoru si sadol Bob a začal si ho prezerať. Po troch hodinách zakričal: "Hotovo pani!" "Dobre a teraz ho otvor!" prikázala Bobovi. Keď Bob otvoril dvierka na trezore, všetci zrazu s tíchli. V trezore nebolo vôbec nič! Potom sa obrátila s pištolou v ruke na pravého uja Sussa a zakričala:"Kde si to dal?!"
Kým dohovorila z vonku sa ozval výrazný hlas znejúci so zosilňovača: "Pani Pat Gesel, okamžite výdite s rukami nad hlavou! O všetkom vieme! Nemusí sa Vám nič stať." Pat schmatla Jupitera, priložila mu k hlave pištol a vyšla s ním von. "Okamžite mi uvoľnite jedno auto, lebo zastrelím túto tučibombu!" vyhlásila. Jupiter chcel aj niečo vykríknuť, ale radšej nič nepovedal, pretože z toho by mohlo byť niečo zlé. No 'nadávku' tučibomba nenávidel.
Bob sa pomaly priblížil zozadu k Pat Gesel a jedným vykopnutím jej z ruky vykopol pištoľ, ktorú stále zvierala nabitú. Pištoľ jej vypadla. Jupitera pustila a pokúšala sa utiecť. Útek sa jej samozrejme nepodaril, pretože ju chytili policajti.
Chlapci rozviazali Jupiterového uja Sussa a tetu Lisan a potom im o všetkom porozprávali. Od policajtov dostali za vyriešenie prípadu aj finančnú odmenu.
Večer chlapci oslávili Sussové narodeniny a ešte necelý mesiac v Mexiku ostali. Keď odchádzali, teta Lisan sa rozhodla, že svoj koníček - červenú farbu, zamení za modrú... Takže pri odchode mali chlapci možnosť, vidieť ako dom mení farbu.
Keď sa vrátili do ich mestečka Rocky Beach, Jupiter zaplatil za auto ktoré zaplatili peniazmi, ktoré dostali od policajtov za vyriešenie prípadu.
Večer sa stretli v hlavnom stane a začali si to opäť celé opakovať dookola. Potom sa Jupiter chytil za hlavu a povedal: "Mal som na to prísť už hneď vtedy, keď som ju prvý krát uvidel!" "A ako by si to mohol vedieť Jupe?" nechápal Bob. "No predsa ten pes!" odpovedal Jupiter. "Aký pes?" nešlo do hlavy Bobovi. "Ten o ktorom Nám hovoril pán Záchrana. Pat ho vôbec nemala! A mne to nenapadlo. Nechala ho v útulku, pretože ju vôbec nechcel poslúchať." karhal sa Jupiter. "No prípad si predsa len vyriešil." chválil ho Bob. "No stále mi nejde do hlavy, ako sa o nás dozvedela polícia! Veď som ju nezavolal..." nechápal Peter. Jupiter nahodil jednu z jeho grimás a potom začal: "Ešte večer, po tom ako sme sa dozvedeli o tom aká je tá Pat, som napísal na papier, ktorí som pri sebe mal, správu, aby nás zachránili a zavolali políciu. Ako som sa neskôr od policajtov dozvedel, môj list našiel pán Záchrana. A hádajte komu to vlastne volala Pat v ten deň z telefónu? Nechal som si urobiť rozbor telefónou a tam bolo číslo. Keď som naňho zavolal bol to on..." nedokončil Jupiter. "Kto on?" naliehal Peter s Bobom. "Náš pán Záchrana!" dokončil Jupiter. "Takže ten pán Záchrana bol vlastne konplic tety Pat, ale nechcel nikomu ublížiť! Hlavne, že nám pomohol." objasnil Peter. "Múdry postreh Peter, no ja som to vedel o necelý mesiac skôr..." chválil sa Jupiter.
Nakoniec ešte Jupiter vyhlásil: "Takže Naše heslo: Vypátrame všetko, sa opäť potvrdilo!" s radosťou vyhlásil a ostatný prikývli.

KONIEC

Autor: David Gavaľa