pΣ¥ zdravφm vÜetk²ch t²ch, ktor² by bez knihy ani troÜφΦku nevydr₧ali. V tomto Φφsle diskmagu AMS Vßm pon·kame druh· (a hlavne poslesdn·) Φas¥ kni₧nΘho serißlu, s nßzvom Z┴HADA ╚ERVEN╔HO DOMU. PrφjemnΘ Φφtanie ₧elß redakcia...

Z┴HADA ╚ERVEN╔HO DOMU - II. diel

V minulom dieli sa Traja pßtraΦi rozhodli navÜtφvi¥ uja Sussa, lebo im to navrhla teta Lisan. No ke∩ sa pßtraΦi dostan· k tete, zistia, ₧e je ·plne inß!!! Ako to vÜetko nakoniec dopadne, to sa doΦφtate v nasleduj·cich riadkoch!!!

e∩ sa chlapci vracali z parku, pred brßnou tety Lisan ich zastavil ten ist² neznßmy, ako pri Φakanφ na tetu Lisan. "Necho∩te tam!" varoval ich. "Zabije Vßs, alebo sa o to urΦite pok·si. Prosφm verte mi!" Ke∩ neznßmy uvidel v okne tetu Lisan zaΦal sa vz∩a╛ova¥. Bola tma, tak₧e teta neznßmeho nemusela vidie¥. K²m sa neznßmy vz∩a╛oval Jupiter vykrφkol: "A ako vßs mßme vlastne vola¥?" "Volajte ma zßchrana!" odvetil a 'zmizol' za rohom domu.
Chlapci zazvonili na dvere. Ke∩ im teta otvßrala, vyzvedala: "Nerozprßvali ste sa nßhodou s niekym?" p²tala sa. "Nie, teta, nikto tam nebol." odpovedal odhodlane Jupiter. "NeklameÜ ma, ₧e?" opΣ¥ sa sp²tala. "Nie!" stßl pri svojom klamstve Jupiter. "Dobre teda, verφm ti, po∩te do vn·tra. A mimochodom, zabudla som vßm poveda¥ o tom, aby ste nikdy neotvßrali tamtie moje dvere, preto₧e vßs ve╛mi potrestßm!" Jupiter iba prik²vol. Chlapci sa eÜte v kuchyni najedli a iÜli si do izby vÜetko rozobra¥. K²m mohol Jupiter zaΦa¥, Peter ho zastavil. "Ticho Jupiter! Myslφm, ₧e tvoja teta prßve opustila dom a my mßme mo₧nos¥ pozrie¥ si t· izbu." hovoril Peter. "To je dobr² nßpad Peter, ideme!" "So mnou nerßtajte, nechcem ma¥ problΘmy!" ohradil sa Bob. "Dobre teda, ja s Petrom p⌠jdeme do tej izby a ty tu budeÜ zatia╛ pozera¥ po naÜej tete Lisan. Keby iÜla, dvakrßt krßtko zapφskaÜ!" po·Φal Jupiter. "Dobre teda." s·hlasil Bob. Dvaja pßtraΦi iÜli pomaly dole, k²m sa nedostali k tetin²m dverßm. Jupiter so strachom zatlaΦil do k╛uΦky. Na jeho prekvapenie bolo zamknutΘ. "Pozri sa Jupiter." ukßzal Peter na menovku, ktorß bola pribitß k dverßm. 'Dr. Susso'. "Tak₧e toto je kancelßria m⌠jho uja Sussa a nie izba tety Lisan! Vtom chlapci poΦuli dvakrßt krßtke pφsknutie. Vedeli, ₧e do izby to u₧ nestihn·, tak sa r²chlo skryli pod stolφk, ktor² sa nachßdzal v predsieni. Teta Lisan otvorila dvere, odlo₧ila si vÜetko ΦervenΘ Φo len na sebe mala a pobrala sa k 'jej izbe'. Ke∩ zbadala odtlaΦky Jupiterov²ch r·k nieΦo si pod nos zahundrala a iÜla k telef≤nu. VytoΦila nejakΘ Φφslo a zaΦala: "Hal≤, je tam pßn Newgen? ┴no ∩akujem, poΦkßm. No koneΦne, kde si trΦal? U₧ odmietam nosi¥ to ΦervenΘ haraburdie a znßÜa¥ t²ch troch 'sop╛oÜov', ktorφ tu otravuj·. Zajtra im dßm vyluÜti¥ k≤d trezoru a ak to nevyluÜtia tak uvidia predok hlavne mojej piÜtole!" vravela po tichu do telef≤nu. "Nie, nerob to, p⌠jdeÜ do vezenia!" vychßdzalo so sl·chadla. "PoΦ·vaj, ja viem Φo mßm robi¥ a ak mi v tom Φo len trochu zabrßniÜ, tak si ma nepraj. Na zajtra som im prichystala aj mal² oh≥ostroj. Ve∩ tφ uvidia!" dohovorila a zlo₧ila. IÜla do kuchyne, zobrala dva plno nalo₧enΘ taniere a Üla do 'jej' izby. Potom bolo poΦu¥ zvlßÜtne hlasy. Jupiter zahlßsil: "Ideme r²chlo do naÜej izby!" V izbe na nich Bob stßle Φakal. "Mßm pre vßs nov· sprßvu." hovoril Bob. "Aj my! Tß moja teta nie je v⌠bec moja teta, iba v²bornß klamßrka. Zajtra nßm dß otvori¥ trezor a ty Peter sa priblφ₧iÜ k telef≤nu a zavolßÜ miestneho Üerifa aby to tu zaistili, k²m na nßs nenastrΦφ zbra≥!" VÜetci s·hlasili s Jupiterov²m plßnom. "A ak· sprßvu mßÜ ty, Bob?" Sp²tal sa Jupiter Boba. "Predstav si, ₧e tvoja teta Lisan bola vonku len preto, aby Nßm poliala auto benzφnom. Pod╛a m≥a ho zajtra zapßli!" dohovoril Bob. "MßÜ pravdu Bob!" priznal Jupiter a pokraΦoval: " Teta nßs iste teraz von nepustφ, tak₧e musφme poΦka¥ a₧ do zajtra!" Chlapci si polφhali do postele a zaspali.
Rßno teta Lisan vÜetk²ch z postele vyhnala a zakriΦala: "Niekto zapßlil VaÜe auto!" "╚o₧e? To musφme ihne∩ zavola¥ polφciu!" zaΦal kriΦa¥ Bob. "To teda nie!" zakriΦala 'teta Lisan' s piÜtolou v ruke. "Teraz p⌠jdeme do izby pßna Sussa a tam mi otvorφte 'm⌠j' trezor!" Teta ich zaviedla do 'jej' izby, kde sa nachßdzal trezor a sp·tan² prav² ujo a teta Jupitera! "Tak₧e je to presne tak, ako som si myslel!" zavrΦal Jupiter. Teraz vßm je to u₧ na niΦ, tak₧e vßm odpor·Φam, aby ste mi trezor okam₧ite otvorili!" rozz·rene kriΦala. K trezoru si sadol Bob a zaΦal si ho prezera¥. Po troch hodinßch zakriΦal: "Hotovo pani!" "Dobre a teraz ho otvor!" prikßzala Bobovi. Ke∩ Bob otvoril dvierka na trezore, vÜetci zrazu s tφchli. V trezore nebolo v⌠bec niΦ! Potom sa obrßtila s piÜtolou v ruke na pravΘho uja Sussa a zakriΦala:"Kde si to dal?!"
K²m dohovorila z vonku sa ozval v²razn² hlas znej·ci so zosil≥ovaΦa: "Pani Pat Gesel, okam₧ite v²dite s rukami nad hlavou! O vÜetkom vieme! Nemusφ sa Vßm niΦ sta¥." Pat schmatla Jupitera, prilo₧ila mu k hlave piÜtol a vyÜla s nφm von. "Okam₧ite mi uvo╛nite jedno auto, lebo zastrelφm t·to tuΦibombu!" vyhlßsila. Jupiter chcel aj nieΦo vykrφknu¥, ale radÜej niΦ nepovedal, preto₧e z toho by mohlo by¥ nieΦo zlΘ. No 'nadßvku' tuΦibomba nenßvidel.
Bob sa pomaly priblφ₧il zozadu k Pat Gesel a jedn²m vykopnutφm jej z ruky vykopol piÜto╛, ktor· stßle zvierala nabit·. PiÜto╛ jej vypadla. Jupitera pustila a pok·Üala sa utiec¥. ┌tek sa jej samozrejme nepodaril, preto₧e ju chytili policajti.
Chlapci rozviazali JupiterovΘho uja Sussa a tetu Lisan a potom im o vÜetkom porozprßvali. Od policajtov dostali za vyrieÜenie prφpadu aj finanΦn· odmenu.
VeΦer chlapci oslßvili SussovΘ narodeniny a eÜte necel² mesiac v Mexiku ostali. Ke∩ odchßdzali, teta Lisan sa rozhodla, ₧e svoj konφΦek - Φerven· farbu, zamenφ za modr·... Tak₧e pri odchode mali chlapci mo₧nos¥, vidie¥ ako dom menφ farbu.
Ke∩ sa vrßtili do ich mesteΦka Rocky Beach, Jupiter zaplatil za auto ktorΘ zaplatili peniazmi, ktorΘ dostali od policajtov za vyrieÜenie prφpadu.
VeΦer sa stretli v hlavnom stane a zaΦali si to opΣ¥ celΘ opakova¥ dookola. Potom sa Jupiter chytil za hlavu a povedal: "Mal som na to prφs¥ u₧ hne∩ vtedy, ke∩ som ju prv² krßt uvidel!" "A ako by si to mohol vedie¥ Jupe?" nechßpal Bob. "No predsa ten pes!" odpovedal Jupiter. "Ak² pes?" neÜlo do hlavy Bobovi. "Ten o ktorom Nßm hovoril pßn Zßchrana. Pat ho v⌠bec nemala! A mne to nenapadlo. Nechala ho v ·tulku, preto₧e ju v⌠bec nechcel posl·cha¥." karhal sa Jupiter. "No prφpad si predsa len vyrieÜil." chvßlil ho Bob. "No stßle mi nejde do hlavy, ako sa o nßs dozvedela polφcia! Ve∩ som ju nezavolal..." nechßpal Peter. Jupiter nahodil jednu z jeho grimßs a potom zaΦal: "EÜte veΦer, po tom ako sme sa dozvedeli o tom akß je tß Pat, som napφsal na papier, ktorφ som pri sebe mal, sprßvu, aby nßs zachrßnili a zavolali polφciu. Ako som sa nesk⌠r od policajtov dozvedel, m⌠j list naÜiel pßn Zßchrana. A hßdajte komu to vlastne volala Pat v ten de≥ z telef≤nu? Nechal som si urobi¥ rozbor telef≤nou a tam bolo Φφslo. Ke∩ som na≥ho zavolal bol to on..." nedokonΦil Jupiter. "Kto on?" naliehal Peter s Bobom. "NßÜ pßn Zßchrana!" dokonΦil Jupiter. "Tak₧e ten pßn Zßchrana bol vlastne konplic tety Pat, ale nechcel nikomu ublφ₧i¥! Hlavne, ₧e nßm pomohol." objasnil Peter. "M·dry postreh Peter, no ja som to vedel o necel² mesiac sk⌠r..." chvßlil sa Jupiter.
Nakoniec eÜte Jupiter vyhlßsil: "Tak₧e NaÜe heslo: Vypßtrame vÜetko, sa opΣ¥ potvrdilo!" s rados¥ou vyhlßsil a ostatn² prik²vli.

KONIEC

Autor: David Gava╛a