itajte v rubrike pre zaΦiatoΦnφkov, kde okrem pßr riadkoch o vφrusoch a reproduktoroch nßjdete aj dobrΘ rady a pom⌠cky ako vyrieÜi¥ r⌠zne problΘmy s poΦφtaΦom. Dnes som si tu pre vßs pripravil nieko╛ko struΦn²ch textov o tom, Φo urobi¥, ke∩ vßÜ poΦφtaΦ nerobφ to, Φo potrebujete. V tejto rubrike nßjdete aj ako si urobi¥ vlastn· fakt·ru, telef≤nny zoznam a odkaz naprφklad pre kamßrata. Tak₧e to sa Vßm pok·sim dnes aspo≥ z Φasti vysvetli¥...
Ve╛a prφjemn²ch chvφ╛ s poΦφtaΦom Vßm praje team AMS!

Vφrusi
Hlasivky poΦφtaΦa
Schrßnka
Ke∩ Vßs hnevß poΦφtaΦ
Vytvorte si fakt·ru
Vytvorte si telef≤nny zoznam
Vytvorte si odkaz
Koniec























Vφrusi:


Ka₧d², kto aspo≥ chvφlu pracoval s poΦφtaΦom, urΦite poΦul nieΦo o poΦφtaΦov²ch vφrusoch. Asi najviac m²tov a legiend sa via₧u prßve na t·to problematiku, Povesti o vφrusoch, ktorΘ sa zaruΦene nedaj· odstrßni¥, ktorΘ niΦia pevn² disk a monitor, to je dnes iba poΦφtaΦovß latina, ktorej sa po preΦφtanφ tohto Φlßnku s chutou zasmejete. Tφm nechceme zdaleka poveda¥, ₧e vφrusi neexistuj·, alebo nies· nebezpeΦnΘ . Naopak s vφrusom sa v dneÜnej dobe komunikßciφ stretn·¥ na ka₧dom rohu, ale pri dodr₧anφ zßkladn²ch bezpeΦnostn²ch pravidiel sa nemusφte nßkazy prφliÜ obßva¥.

╚o je to vφrus? Vφrus je u Φloveka p⌠vodca choroby. U poΦφtaΦa je to podobnΘ. PoΦφtaΦov² vφrus je program, ktor² sa sna₧φ poΦφtaΦu Ükodi¥ vÜade, kde sa to len dß. Nßsledkom b²vaj· prφznaky (choroby), ktorß m⌠₧e vßÜ poΦφtaΦ ·plne znehybni¥. PoΦφtaΦov² vφrus mß vΣΦÜinou vlastnosti klasickΘho vφrusu. Nakazen² jedinec (program) m⌠₧e nakazi¥ in² a tak sa m⌠₧e vφrus ∩alej Üφri¥. NovΘ vφrusi sa vedia aj maskova¥ a stßvaj· sa stßle odolnejÜφ voΦi obrann²m prostriedkom. Ak sa chcete vφrusov zbavi¥, nesmiete zabudn·¥ ani na jeden jedin² exemplßr. Bohu₧ial, poΦφtaΦ na rozdiel od ╛udskΘho tela nezφskßva po odstßnenφ vφrusu imunitu.

Odkia╛ sa ber·? Odhaduje sa, ₧e dnes po svete koluje nieko╛ko tisφc vφrusov a ich mno₧stvo stßle rastie. UrΦite vßs napadne otßzka odkia╛ sa stßle ber·. Koluje mno₧stvo te≤riφ o autoroch vφrusov a ich motφvoch. NajpravdepodobnejÜie je, ₧e tieto ÜkodlivΘ programy vytvßraj· mlad² programßtory, ktor² si chc· vysk·Üa¥ svoje programßtorskΘ schopnosti a zdatnos¥. No asi v⌠bec netuÜia ko╛ko problΘmov t²m narobia obyΦajn²m lu∩om. ╧alÜou s te≤riφ o autoroch je predpoklad, ₧e ide o pomstu b²val²m zamestnßvate╛om, ktor² si svojich programßtorov moc nevß₧ili. T² potom vytvorili vφrus a umiestnili ho do poΦφtaΦovej siete takΘmu nev∩aΦnΘmu podniku. Poslednou pravdepodobne trocha Üialenou te≤riou je, ₧e vφrusi vytvßraj· samotn² autory antivφrov²ch programov, aby sa zaistil odbyt pre svoje produkty. Proti tejto te≤rii svedΦφ i fakt, ₧e v²robcovia antiv²rov²ch programov b²vaj· solidne zavedenΘ firmy, ktorΘ by tak²to ¥ah urΦite neurobili. OstatnΘ tieto firmy pon·kaj· svoje programy Φasto bezplatne, alebo vo forme sharewaru za menÜie Φiastky.

Druhy vφrusov. Ako som u₧ povedal, vφrusi s· malΘ programy t·₧iace zabrzdi¥ vßÜ poΦφtaΦ. M⌠₧me ich rozdeli¥ pod╛a ·Φelu (na Φo sl·₧ia) pod╛a typu cesty a ·toku (ako sa sna₧φ v⌠jÜ¥ do pc) A prßve pod╛a toho m⌠₧eme vφrusi rozdeli¥ na programovΘ (tie, ktorΘ sa Üφria v programoch) a dokumentovΘ (tie sa vΣΦÜinou nachßdzaj· v textov²ch dokumentoch) Dalo by sa rozdeli¥ ich aj pod╛a ·toku no to by bolo trochu zlo₧itejÜie a dali by sa urΦi¥ len kateg≤rie. Tie sa vÜak m⌠₧u stßle meni¥ a rozrasta¥. Nßm staΦφ klasickΘ rozdelenie a to pod╛a toho ako sa prejavuj· v poΦφtaΦoch.

Nepodce≥ujme vφrus:

Pri podozrenφ, alebo pri nßleze v²rusu

nikdy neΦakajte a nedßvajte mu viac Φasu.

╚φm sk⌠r sa podarφ ho zlikvidova¥, t²m m⌠₧e

by¥ jednoduchÜie jeho odstrßnenie a menÜie

bud· aj Ükody sp⌠sobenΘ vφrusom...


SpΣ¥






















Hlasivky poΦφtaΦa:


S burliv²m rozvojom multimΘdiφ sa v poslednej dobe znaΦne zlepÜila kvalita zvukovΘho v²stupu z osobn²ch poΦφtaΦov. K reprodukcii zvuku v kvalite akej s· v s·Φastnosti vybavenΘ poΦφtaΦe, u₧ dßvno nestaΦφ mal² reproduktor, ktor² sa nachßdza v skrinke ka₧dΘho poΦφtaΦa. Ten takisto nieje urΦen² k reprodukcii, ale k tomu aby na nßs mohol poΦφtaΦ aspo≥ zapφpa¥, ke∩ sa mu nieΦo nepaΦφ a nem⌠₧e nßm to napφsa¥ na obrazovku. No a takto vznikol problΘm, ako dosta¥ zvuk vyroben² poΦφtaΦom ku sluchov²m zmyslom u₧φvate╛a. Prvou myÜlienkov bolo pripoji¥ zvukov² v²stup so zvukovej karty na stavan² HI-FI systΘm v domßcnosti. No toto rieÜenie je trochu nepraktickΘ, aj ke∩ niekedy pon·ka naozaj kvalitn· reprodukciu. Ve╛kou nev²hodou je vÜak, ₧e ak sa poΦφtaΦ nenachßdza v blφzkosti HI-FI systΘmu, nedaj· sa naraz ovlßda¥ a dalÜou nev²hodou je to, ₧e k²m sa vßm podarφ pripoji¥ poΦφtaΦ na HI-FI, tak sa poriadne natrßpite... Preto je omnoho vhodnejÜie miestne ozvuΦenie na ktorom by nebol nikto akrem vßs zßvyslφ a to naprφklad: sluchßdka, alebo stereof≤nne reproduktory.

Sluchßtka: S· dobrΘ vtedy, ke∩ nechcete nikoho ruÜi¥, alebo ak chcete ma¥ kvalitn² a okolφm neruÜen² posluch. Pri vo╛be sl·chadiel sa nezabudnite zaobstara¥ dlh² kßbel, preto₧e zvukovß karta mß v²stup iba na zadnej strane poΦφtaΦa. Pred k·pov sl·chadiel si musφte zisti¥ typ konektoru akΘ mß pre sl·chatkß vaÜa zvukovß karta.

Reproduktory: S· najΦastejÜφm rieÜenφm pre pou₧φvanie. M⌠₧u by¥ aktφvne, alebo pasφvne. Pasφvne reproduktory nemaj· vlastn² zosilovaΦ a preto je nutnΘ, aby zosilovaΦ mala vaÜa zvukovß karta. Tento typ reproduktorov sa najjednoduchÜie pripßja a nemusφ ma¥ vlastn² zdroj. Ovlßdanie hlasu, basov, v²Üok sa ovlßdaj· pomocou programu, ktor² sa dodßva so zvukovov kartov...

Aktφvne reproduktory: Tento typ reproduktorov mß zabudovan² vlastn² zosilovaΦ, ktor² umo₧nuje ovlßdanie na niektor²ch viac, na niektor²ch menej parametrov. Tento zosilovaΦ je napßjan² vonkajÜφm, alebo vn·torn²m zdrojom a dokonca niektorΘ s· na batΘrie. Kvalita zvuku zßvis² od ve╛kosti reproduktorov. To znamenß, ₧e Φφm vΣΦÜie reproduktory si k·pite, t²m budete puΦu¥ kvalitnejÜiu reprodukciu. V²hodou Aktφvnych reproduktorov je to, ₧e maj· na sebe prvky na ovlßdanie hlasitosti a taktie₧ ovlßdanie vyp/zap...


SpΣ¥






















Schrßnka:


Schrßnka vo Windows: Je to zariadenie do ktorΘho m⌠₧ete uklada¥ svoje dßta. Mß vÜak omnoha vΣΦÜie pou₧itie ako naprφklad prenßÜanie a dokonca ja kopφrovanie (rozmno₧ovanie) objektov, ktorΘ sa v nej nachßdzaj·.

╚o sa do schrßnky ukladß? Skoro vÜetko, naΦo si dokß₧ete spomen·¥... M⌠₧e to by¥ ak² ko╛vek oznaΦen² objekt, s·bor, zlo₧ka, obrßzok, textov² dokument a podobne...

Ako sa do schrßnky ukladß? Pre ulo₧enie vybranΘho objektu do schrßnky je nieko╛ko sp⌠sobov. No najsk⌠r sa musφte rozhodn·¥, Φi chcete ten objekt skopφrova¥ (umiestni¥ do schrßnky jeho k≤piu, priΦom originßl zostane na svojom mieste), alebo ho tam chcete vy≥a¥ (originßl sa presunie do schrßnky a jeho p⌠vodnΘ miesto sa vyma₧e)

Vy≥a¥: Vy≥a¥ oznaΦen² objekt so schrßnky m⌠₧ete hne∩ nieko╛k²mi sp⌠sobmy. Ktor² s nich bude najleÜφ, to zßvisφ od druhu objektu a od vaÜej chuti. Mßte oznaΦen² objekt niekde v programe naprφklad: blok textu v textovom editore a podobne... m⌠₧ete pou₧i¥ prφkaz Vy≥a¥ (v anglickom jazyku je to "Cut") z menu na pracovnej ploche, alebo klikn·¥ na tlaΦitko s no₧niΦkamy na Ütandartnom paneli nßstrojov...

Kopφrova¥: Je to podobnΘ ako u vynφmanφ, ale namiesto prφkazu "vy≥a¥" ("Cut") pou₧ijete prφkaz "kopφrova¥"... (v anglickom jazyku je to "Copy"). KlßvesovΘ skratky pre kopφrovanie do schrßnky s· : Ctrl+C , alebo Ctrl+Ins . Ak ste si vÜak zabudli oznaΦi¥ objekt , tak prφkazy "Vy≥a¥" a "Kopφrova¥" s· neprφstupnΘ!

Vlo₧i¥: Vlo₧enie objektu do schrßnky je hraΦkou. Musφte iba vedie¥ kam ju potrebujete umiestni¥. Naprφklad blok textu s textovΘho editora budete chciet vlo₧i¥ na disketu, alebo na pracovn· plochu. StaΦφ len klikn·¥ kurzorom (myÜou) na miesto, kde chcete tento objekt ulo₧i¥. No a zasa je to podobnΘ ako pri predoÜlφch prφkazoch, len teraz kliknite na tlaΦidlo "Vlo₧i¥" (v anglickom jazyku je to "Paste"). KlßvesovΘ skratky s· Ctrl+V, alebo Shift+Ins. Ak je schrßnka prßzdna (niΦ sa vßm nepodarilo vlo₧i¥) bude prφkaz "Vlo₧i¥" ("Paste") neprφstupn²...


SpΣ¥






















Ke∩ Vßs hnevß poΦφtaΦ


PoΦφtaΦ je prφstroj ako ka₧d² in² s chybami a nedostatkami. NajvΣΦÜie problΘmy robia najΦastejÜie programy, ktorΘ sa Φasto pou₧φvaj· a niekedy id· bezchybne, no niekedy sa m⌠₧e sta¥, ₧e sa VaÜe informßcie pri prßci m⌠₧u ve╛mi ╛ahko strati¥ a Vy sa s t²m problΘmom musφte nejako zmieri¥. V lepÜom prφpade sa vßm program vo Windousi podarφ spusti¥ znovu, no v horÜom by ste sa mali asi obrßti¥ na predajcu danΘho programu. ╝udia tomu hovoria, ₧e poΦφtaΦ zamrzol, alebo zasekol. VßÜ program zablokoval cel² poΦφtaΦ a vßm nezostane niΦ inΘ, len ho reÜtartova¥. ReÜtartova¥ znamenß nßsilne ukonΦi¥ vÜetky programy, ktorΘ ste prßve pou₧φvali a spustφ¥ ich znovu. PoΦφtaΦ je sßm o sebe, iba hromada naleÜtenΘho ₧eleza. Funguj·ci stroj z neho robia len programy, pomocou ktor²ch ako tak s poΦφtaΦom komunikujete a ten vßm vypσ≥a vaÜe ₧elania. A prßve sem je schovan² jeden ve╛k² problΘm. Mno₧stvo v²robcov jednotliv²ch suΦiastok poΦφtaΦu sp⌠sobuje, ₧e programy s niektor²m ₧elezom funguj· lepÜie a s niektor²m horÜie. Bohu₧ia╛ niekedy sa stßva, ₧e sa tieti dve Φasti ·plne neznßÜaj·... No a tak sa prßve m⌠₧e sta¥, ₧e jednotlivΘ programy na VaÜom poΦφtaΦi nepracuj· sprßvne a vtedy d⌠jde ku spadnutiu programu. Objav² sa okno, v ktorom sa objav² to, Φo sa programu najviac nepßΦilo. V tom lepÜom prφpade Windous funguje ∩alej sprßvne. Program, ktor² na VaÜom poΦφtaΦi zamrzne, nedovolφ Vßm s vaÜim poΦφtaΦom ani pohn·¥. Aby ste sa tomu prediÜli, odpor·Φame Vßm k·pi¥ si poΦφtaΦ u znßmych a dobr²ch firmßch (software tie₧). V modern²ch poΦφtaΦoch, kde nßjdete Windous 98, sa nedaj· proprogramy len tak vypn·¥. NajlepÜie je poΦφtaΦ vypnu¥ najsk⌠r cez Windous, a₧ potom tlaΦφtkom "Power".


SpΣ¥






















Vytvorte si fakt·ru


Jedn²m z najΦastejÜφch vytvßranφ dokumentov v kancelßrißch je fakt·ra. Jej vytvorenie vÜak nieje jednoduchov zßle₧itos¥ou. V nasleduj·com Φlßnku sa dozviete nßvod, ako tak· fakt·ru so vÜetk²mi zßle₧itos¥ami vytvori¥.

Krok Φφslo 1:
V roletovom menu Tabu╛ka kliknite na polo₧ku "Navrhn·¥ tabu╛ku"!
Krok Φφslo 2:
Na obrazovke sa objav² panel nßstrojov Tabu╛ky a ohraniΦenia, v ktorom m⌠₧ete nßjs¥ vÜetky funkcie potrebnΘ na vytvorenie tabu╛ky!
Krok Φφslo 3:
V rozba╛ovacom zoznamu si vyberte hr·bku Φiary, ktorou budete vytvßra¥ hlavn² obrys tabu╛ky!
Krok Φφslo 4:
Kliknite na vo╛bu "Navrhn·¥ tabu╛ku". Potom kliknite do ╛avej hornej Φasti plochy a za s·ΦastnΘho dr₧ania ╛avΘho tlaΦidla posunutφm ukazovate╛a myÜi vpravo dole nakreslφte obdσ₧nik. Ke∩ budete s ve╛kostou obdσ₧nika spokojen², puste ╛avΘ tlaΦidlo myÜi!
Krok Φφslo 5:
Potom znova zmente hr·bku Φiary (na slabÜiu), cho∩te ukazovate╛om myÜi do hornej Φasti v strede tabu╛ky, kliknite na ╛avΘ tlaΦidlo myÜi a pohybujte sa smerom dole. Potom, ke∩ Üedß Φiara vytvor² spojnicu medzi horn²m a doln²m okrajom obdσ₧nika, puste tlaΦidlo myÜi a poΦφtaΦ na tomto mieste vytvor² Φiaru!

Krok Φφslo 6:
T²mto sp⌠sobom vytvorφte cel· tabu╛ku a₧ do po₧adovanΘho vyh╛adu. Ak sa vßm Φiara moc nepßΦi, alebo ak sa vßm nepodar², kliknite na tlaΦidlo guma!
Krok Φφslo 7:
OpΣtovn²m kliknutφm na tlaΦidlo "Navrhn·¥ tabu╛ku sa zmenφ kurzor na textov² s vy m⌠₧ete vyplni¥ vÜetky polφΦka vo svojej novej fakt·re!
Krok Φφslo 8:
Tabu╛ka je teraz hotovß, ale jej vzh╛ad je potrebn² trochu napravi¥!
Krok Φφslo 9:
Potom si vyberte v rozba╛ovacom zoznamu Φiaru Bez ohraniΦenia, ktorß je vo v²slednom dokumente nevidite╛nß a nßm bude sl·₧i¥ len ako pomocnß!
Krok Φφslo 10:
Vpravo od stσpca vytvorte touto nevidite╛nou Φiarov stσpec!
Krok Φφslo 11:
K tejto Φiare zarovnajte (pomocov prφkazu "Zarovna¥ vpravo") vaÜe ·daje!
Krok Φφslo 12:
Fakt·ra je koneΦne hotovß a na jej v²sledn² vzh╛ad sa m⌠₧ete pozrie¥ pomocou nßh╛adu.
Krok Φφslo 13:
Posledn²m krokom je ulo₧enie dokumentu ako Üabl≤ny. Pri ukladanφ zvolte zo zoznamu Typ s·boru polo₧ku "Üablona dokumentu" a ulo₧te ju do adresßra èabl≤ny!
Posledn² krok:
Ak budete nesk⌠r potrebova¥ nov· fakt·ru, staΦφ otvori¥ kliknutφm na ponuku S·bor/Nov² a dvakrßt na faktura.dot. Otvorφ sa vaÜa Üabl≤na a m⌠₧ete vpφsa¥ vaÜe aktußlne ·daje...


SpΣ¥






















Vytvorte si telef≤nny zoznam


Tie₧ mßte adresy a Φφsla vaÜich priate╛ov a prφbuzn²ch na papiery Φi vizitkßch, ktorΘ postupne strßcate? Je najvyÜÜφ Φas s t²m nieΦo urobi¥...
Krok Φφslo 1:
Vlo₧enie tabu╛ky do textovΘho editora Wordu je naozaj ve╛mi jednoduchΘ. Zvolte prφkaz "Vlo₧i¥ tabu╛ku"...z ponuky Tabu╛ka a v otvorenom dial≤gu zadajte poΦet riadkov a tσpcou v tabu╛ke. Word vlo₧φ na pozφciu kurzora vaÜu tabu╛ku...
Krok Φφslo 2:
Do vaÜej novej tabu╛ky m⌠₧ete zaΦa¥ pφsa¥ vaÜe telef≤nne Φφsla. Medzi jednotliv²mi bunkamy sa m⌠₧ete pohybova¥ bu¥ kurzorom myÜi, alebo tabulßtorom.
Krok Φφslo 3:
Ke∩ mßte vaÜe ·daje u₧ zapφsanΘ, bude lepÜie pre prieh╛adnos¥ si vaÜe zapφsanΘ riadky zaradi¥, v tomto prφpade asi najlepÜie pod╛a abecedy. Umiestnite kurzor na po₧adovanΘ miesto a zvolte prφkaz "Zaradi¥"! V dial≤gu zvolte stσpec, pod╛a ktorΘho sa bud· vaÜe riadky zaradova¥, a sp⌠sob ak²m sa bud· zaradova¥.
Krok Φφslo 4:
Tabu╛ka je sφce pekne vyrovnanß a zaradenß, ale aj tak to eÜte nieje ono. V prφpade ak chcete da¥ ttabu╛ke profesißlny vzh╛ad, zvolte prφkaz "Automatick² formßt"z ponuky Tabu╛ka! Word Vßm priprßvy podoby aj ukß₧ky formßtovania tabuliek. StaΦφ vybra¥ t·, ktorß sa Vßm najviac pßΦφ a stlaΦi¥ "OK". Tabu╛ka sa vßm automaticky naformßtuje...

Posledn² krok:
V²sledn· tabu╛ku si m⌠₧ete naprφklad vytlaΦi¥, alebo skopφrova¥ na disketu no najlepÜie je necha¥ si ju v pamΣti poΦφtaΦa. Cesta: C:\Dokumenty...


SpΣ¥






















Vytvorte si odkaz


Ak chcete ma¥ jednoduch² preh╛adn² a jednotn² vzh╛ad odkazu, tak v nasleduj·cich riadkoch sa dozviete ako.
Krok Φφslo 1:
V programe Word zvolte prφkaz "Nov² "z ponuky S·bor! V okne , ktorΘ sa Vßm objav², dvakrßt kliknite na kartu vzkazy a potom sprievodca vzkazom.
Krok Φφslo 2:
Objav² sa pred Vami dial≤govΘ okno, v ktorom si m⌠₧ete pozrie¥ ko╛ko fßz bude ma¥ vytvorenie vzkazu. Potom staΦφ klikn·¥ na polφΦko "╧alej"a objav² sa vßm prvΘ d⌠le₧itΘ okno. V ≥om si vyberiete celkov² vzh╛ad VßÜho vzkazu. Po vybratφ najv²hodnejÜieho typu mo₧ete pokraΦova¥ kliknutφm na polφΦko "╧alej".
Krok Φφslo 3:
V ∩alÜom okne vyplnφte polφΦko textom, ktor²m sa bude vola¥ VßÜ vzkaz a opΣ¥ kliknete na polφΦko "╧alej".
Krok Φφslo 4:
V dalÜom okne znovu vyplnφte polφΦka s polo₧kami, ktorΘ chcete v svojom vzkaze ma¥ a opΣ¥ kliknete na znßme polφΦko "╧alej"
Krok Φφslo 5:
Toto okno je urΦenΘ len na zapisovanie informßciφ, komu je vzkaz urΦen². Ak ste u₧ zapφsali vÜetko potrebnΘ, kliknete na polφΦko "╧alej"
Krok Φφslo 6:
Ak chcete, aby vedeli, kto je autorom vzkazu,staΦφ sa v tomto okne podpφsa¥ vlastn²m menom a potom klikn·¥ na polφΦko "╧alej".
Krok Φφslo 7:
V tomto okne si vyberiete, ktorΘ Φasti bud· uvedenΘ v hornej Φasti a ktorΘ v dolnej Φasti vÜetk²ch strßn. Po kliknutφ na polφΦko "DokonΦi¥", sa Vßm objav² vzkaz v takmer finßlnej podobe. Potom staΦφ u₧ len VßÜ vzkaz jednoducho vytlaΦi¥...




SpΣ¥






















No a to by bolo na dnes asi vÜetko. Majte sa krßsne a ostante nßm vern²...

Pre diskmag AMS pripravil Billy...

╧akujem Φasopisu "PoΦφtaΦ pre ka₧dΘho" za inÜpirßciu!

SpΣ¥