Dßvne objavy

Hoci vek dinosaurφch pozostatkov sa rßta na mili≤ny rokov, a₧ do minulΘho storoΦia ╛udia ani len netuÜili, ₧e dinosaury existovali. Jedn²m z prv²ch objavite╛ov dinosaurφch kostφ bol anglick² doktor Gideon Mantell, ktorΘho konφΦkom bolo zbieranie kame≥ov a skamenelφn. Spolu s man₧elkou Mary Ann naÜiel roku 1820 nieko╛ko ve╛k²ch zubov trΦiacich z kame≥a. Nikdy predt²m nevidel podobnΘ zuby, tak₧e ke∩ naÜiel v ich blφzkosti aj nejakΘ kosti, pustil sa do seri≤zneho v²skumu nßleziska. Po dlhom a namßhavom bßdanφ priÜiel k zßveru, ₧e kosti a zuby patria istΘmu druhu obrovskΘho plaza. Pomenoval ho Iguanodon, Φo v preklade znamenß "zuby legußna". Onedlho potom sa v Anglicku naÜli dva ∩alÜie obrovskΘ plazy; oznaΦili ich ako Megalosaurus a Hylaeosaurus. Celß tßto skupina vÜak dostala spoloΦnΘ meno a₧ roku 1841. Jeden z vynikaj·cich vedcov t²ch Φias - sir Richard Owen - navrhol, aby ich nazvali "dinosaury" Φi₧e "hr⌠zostraÜnΘ jaÜtery". To vÜetko vyvolalo ve╛kΘ vzruÜenie vo vedeckom svete, a tak prepukol vÜeobecn² lov na dinosaurov.

PrvΘ zuby

Originßlne zuby iguanodona z nßlezu G. Mantella, tak ako sa naÜli zasadenΘ do pieskovca. Pre₧·vanφm rastlφn doÜlo k obr·seniu ich ₧uvacφch pl⌠ch.

Hrub² odhad

Doktor Mantell objavil cel· hαbu kostφ a zubov. Ako vÜak len mohol vyzera¥ p⌠vodn² tvor za₧iva? Mantell ho nakreslil ako obrovsk· jaÜtericu, trochu sa podobaj·cu legußnovi. Zobrazil ho na konßri stromu, priΦom kostn² v²rastok palca (naÜiel sa iba jeden) mu umiestnil na nos!