Perm

    PoslednΘ, a teda najmladÜie geologickΘ obdobie prvoh⌠r sa naz²va perm. V tej dobe boli severnΘ oblasti Zeme omnoho teplejÜie, ako s· dnes. Naproti tomu na ju₧nej pologuli klesla teplota nato╛ko, ₧e v miestach dneÜnej Austrßlie sa dokonca vytvorili ╛adovce. Horstvß, vzniknutΘ v predchßdzaj·cich obdobiach, boli po nieko╛ko nasleduj·cich desiatkßch mili≤nov rokov vystavenΘ nepriazniv²m poveternostn²m vplyvom. Vietor, voda a mrßz obrusovali vrcholky pohorφ a hlbokΘ ·dolia zanßÜal such² piesok a prach.
    Pevniny pomaly vystupovali z morφ a na Zemi prib·dalo s·Üe. Spolu s t²m sa menilo aj celkovΘ podnebie. Da₧∩ov ub·dalo. Vysychali moΦiare. Prestßvalo sa dari¥ vlhkomiln²m v²trusov²m rastlinßm. Pozvo╛na ich nahradzovali rastliny ihliΦnatΘ, ktorΘ lepÜie znßÜali suchÜie podnebie.
    Obdobφm permu konΦφ starovek Zeme. Ve╛a ₧ivoΦφÜnych druhov bolo potlaΦen²ch. NiektorΘ postupne mizli (medzi nimi b²val² krß╛ kambritskΘho mora - trilobit). Ryby a oboj₧ivelnφci sa zatia╛ nejako zßsadne nelφÜili od svojφch karb≤nskych predchodcov. Postrachom v⌠d zastßvaj· dravφ pra₧raloci. Ale v²razne sa zaΦφnaj· presadzova¥ novΘ ₧ivotaschopnΘ druhy. Primitφvni karbonslφ plazy sa r²chlo vyvφjali a v perme sa nielen₧e rozÜφrili po celom svete, ale rozvφjali sa ∩alej, do vyvynutejÜφch foriem. V ju₧nej Afrike ₧il koncom permu drav² Lycaenops, ktorΘho dlhΘ nohy boli dokonale prisp⌠sobonΘ behu. ╚asto b²va oznaΦovan² ako cicavcovit² plaz. Vedci naÜli na jeho kostre prekvapivΘ v²vojovΘ znaky, ktorΘ ho zara∩uj· do skupiny bezprostredn²ch predchodcov cicavcov. More sφce ₧ivot vytvorilo, ale bud·cnos¥ sa otvßrala ₧ivoΦφchom, ktorφ ₧ili na s·Üi.

Jednou z najstarÜφch skupin permsk²ch plazov boli pelykosauri. Pomerne r²chlo sa rozÜφrili po celom svete. Ich pozostatky sa naÜli v Severnej Amerike, v Afrike a vzßcne aj v Eur≤pe. Jedn²m z nich bol aj drav², a₧ 3 m dlh² Dimetrodon. PretiahnutΘ stavcovΘ trny tvorili na jeho chrbte vysok² hrebe≥, o ktorom sa vedci domnievvaj·, ₧e sl·₧il k regulßcii telesnej teploty. Ved╛a drav²ch plazov sa v tomto obdobφ vyvynuli ¥a₧kopßdne bylino₧ravΘ kolosy (napr. kotylosauri), ktor²ch zavalitΘ telo spoΦφvalo na krßtkych Üirok²ch nohßch. Zbvieratß sa nemotorne pohybovali vyprahnutou permskou krajinou a stßvala sa Φasto korys¥ou drav²ch plazov.

Oboj₧ivelnφci, sa trochu podobali dneÜn²m mlokom. Jedn²m z najvΣΦÜφch permsk²ch oboj₧ivelnφkov bol Actinodon, ktor² dosahoval dσ₧ky a₧ jednΘho metra. ZachovalΘ kostry tohto ₧ivoΦφcha sa naÜli vo Franc·zsku.

Drobnφ, vΣΦÜinou po dvoch nohßch sa pohybuj·ci Euparkeria, s· zara∩ovanΘ medzi archosaury. Tφto jaÜteri ₧ili ku koncu permu na ·zemφ dneÜnej Ju₧nej Ameriky.