Druhé obdobie Burianovej tvorby je poznačené tematikou, v ktorej sa snažil dementovať hlboký humanizmus a spoločenskú angažovanosť. Je to súbor 23 olejomalieb, ktoré vznikali postupne v rokoch 1944 – 1977, väčšinou však v prvej polovici šesťdesiatych rokov. Tieto diela, ktoré sú dnes bohužiaľ roztrúsené medzi súkromnými majiteľmi, predstavujú dva nedokončené cykly. Prvým z cyklov (13 olejov) bolo “Porobení” ktorého cieľom bola oslava prírodných národov a nastavenie neúprosného zrkadla dobyvačnej kolonizátorskej politike bielej rasy. Druhým cyklom (10 obrazov) bo tzv. “Protivojnový cyklus”, ktorý krátko pred smrťou Zdeněk Burian nazval definitívne “Obžalovanie”. Sú to obrazy, ktorými maliar chcel varovať pred krutosťou a beznádejou vojen a pred možným nebezpečenstvom samoskazy ľudstva.

V posledných rokoch života sužovala zasl. umelca Z. Buriana aj starosť o osud prírody. Svoju starosť vyjadril v posolstve, ktoré určil tesne pred smrťou účastníkom vernisáže svojej výstavy v pražskom Mánese, ktorej sa pre nemoc nemohol zúčastniť. Z. Burian písal: “Dovoľte stárnucemu maliarovi, aby vyjadril svoju obavu o budúcnosť našej krásnej prírody. Vždy som prírodu miloval a vždy ma uchvacovala úžasná dráma jej vývoja. Vážme si prírody a urobme prosím, všetko pre to, aby sme ju uchránili v čo najväčšom rozsahu aj pre nasledujúce generácie.