DEINOTHERIUM GIGANTISSIMUM áá Po vymretφ obrovsk²ch, nosoro₧com prφbuzn²ch cicavcoch, ako bol napr. rod Indricotherium a inΘ, stali sa v mladÜom kenozoiku najvΣΦÜφmi obyvate╛mi s·Üe r⌠zne druhy chobotnatcov. Aj ke∩ ku koncu kenozoika dosahovali skutoΦne impozantn²ch rozmerov, zostßvali napriek tomu svojou ve╛kos¥ou za spominan²mi obrami zo starÜieho kenozoika. Ke∩₧e Indricotherium dosahoval v lopatkßch v²Üky a₧ cez pΣ¥ metrov, potom najvΣΦÜφ chobotnatci, ktor²mi boli mamuti Mammuthus primigenius fraasi a Mammuthus trogontherii, dosahovali v²Üky Ütyroch a₧ Ütyri a p≤l metra. Hmotnos¥ t²chto chobotnat²ch kolosov, ktorφ ₧ili v strednom pleistocΘone pred 600 a₧ 300 tis. rokmi, dosahovala pod╛a seri≤znych prepoΦtov asi 10 ton. Medzi ve╛kΘ formy chobotnatcov patrili v Eur≤pe, ┴zii a v Afrike ₧ij·ci zßstupcovia rodu Deinotherium. Tieto zvieratß mali vÜak k dneÜn²m slonom tak povediac vzdialenejÜφ vz¥ah ako mamuti, Φi inΘ pravekΘ formy chobotnatcov.
ááá Patria do samostatnej skupiny,á ktor²ch vznik kladieme do starÜφch tre¥oh⌠r. Ich nßpadn²m znakom boli mohutnΘ, dolu zahnutΘ kly, ktorΘ vÜak vyrastali na rozdiel od dneÜn²ch slonovit²ch zo spodnej Φe╛uste. O funkΦnom v²zname t²chto podivuhodn²ch oblukovito dolu rast·cich klov nie je dodnes jasnΘ.
ááá V Eur≤pe sa rod Deinotherium objavil po prv² krßt na zaΦiatku mladÜieho kenozoika v spodnom miocΘne. Ku koncu pliocΘnuá sa potom z Eur≤py ·plne vytratil. V Afrike oproti tomu pre₧il a₧ do starÜφch Ütvrtoh⌠r, do tzv. starΘho pleistocΘnu.
ááá Na svojom obraze Z. Burian rekonÜtruoval rodinu najvΣΦÜej formy rodu Deinotherium, ktor² bol zisten² v strednopliocΘnskych vrstvßch v Rumunsku pri Mazanti. Dosahovali v²Üky 3,9 metrov. Pod╛a nßzoru vΣΦÜiny s·Φasn²ch vedcov sa vÜak nedß Deinotherium gigantissimum pova₧ova¥ za samostatn² druh, ale len za najvΣΦÜie jedince aj z in²ch Φastφ Eur≤py znßmeho druhu Deinotherium giganteum. Od doby, kedy obrovsk² samec tohoto hruboko₧ca zdvihol svoj chobot, aby zastraÜil pravekΘho hada, uplynulo najmenej 5 - 6 mili≤nov rokov.

TERATOSAURUS a PLATEOSAURUS
ááá V dobe asi pred 190 mil. rokmi, ₧ili v strednej Eur≤pe mohutnφ ve╛jaÜteri, ktorφ boli nßpadn² t²m, ₧e sa pohybovali len po zadn²ch konΦatinßch. Na obr. je drav², okolo sedem metrov dlh² Teratosaurus (v popredφ) a o nieΦo vΣΦÜφ, a₧ 9 metrov dl² vÜe₧rav² Plateosaurus.