KRAJINA DINOSAUROV

obr1999_06k.jpg (4529 bytes)

JEDĽOVÉ HODY

Bylinožravé dinosaury mali dostatok vegetácie na nasýtenie. Vtákopyskaté jaštery, ako aj zobrazený Parasaurolopus, si vedeli poradiť aj s tvrdými rastlinami pomocou silných čeľustí a zubov. Ani ihličie im nerobilo pri jední problémy

    Dinosaury žili na Zemi počas 150 miliónov rokov, a preto nás neprekvapí, že  v priebehu tohto obdobia sa ich svet podstsatne zmenil. Kontinenty, ktoré pôvodne tvorili jedinú obrovskú masu pevniny, sa postupne vzďaľovali, až kým nenadobudli takú podoby, akú poznáme dnes. Znamená to, že sa súčasne menilo aj podnebie a oba tieto faktory ovplyvnili aj typy vtedajších rastlín. Zmeny pokračovali pomaly celé milióny rokov a zvieratá sa im postupne prispôsobovali.
    Na začiatku obdobia dinosaurov prevládali v krajine nízke rastliny pripomínajúce paprade, potom ich vystriedali rozľahlé ihličnaté pralesy a začalo sa dariť aj palmovitým cykasom. K najväčším zmenám prišlo neskôr, keď sa začali objavovať prvé kvitnúce rastliny. Mnohé z tých rastlín a kvetov, ktorými sa mohli živiť dinosaury, rastú ešte aj dnes.

 

Domovina dinosaurov
       Na obrázku je typ krajiny, aký existoval v časoch dinosaurov pred 130 miliónmi rokov. Bola tam hojnosť prasličiek, papradí a cykasov.

 

JEDNA Z MAGNÓLIÍ
       Možno vás prekvapuje, že dinosaury sa živili aj  kvetmi. Keď sa však pred približne 100 miliónmi rokov objavili magnólie, určite sa stali pochúťkou pre mnohé bylinožravé dinosaury.

obr1999_06m.jpg (7959 bytes)
obr1999_06f.gif (4746 bytes)

Požierače paprade
      Také dinosaury, ako napríklad Stegosaurus, požierali nizko rastúcu vegetáciu vrátane papradia. Iné, patriace k dlhokrkým sauropodom, sa púšťali aj do tvrdšej vegetácie z vysokých ihličín a cykasových hájov