Rozsiahle horotvorné procesy pokračovali aj v karbone. Mohutné tlaky vychádzajúce z vnútra Zeme zdvihli do výšky celé horstvá. More ustupovalo a rozloha súše sa zväčšovala.
    Pri brehoch vznikali rozsiahle bažinaté lagúny zaplnené pieskom a hlinou, ktoré vietor a voda priniesli z vysokých hôr. Úrodná pôda aj teplé a vlhké podnebie priaznivo ovplyvňovali rast stromovitých rastlín. Silná sopečná činnosť naplnila ovzdušie kysličníkom uhličitým, tak nevyhnutným pre vývoj flóry. Prasličky, papradie a palvune dorastali nevídaných rozmerov - niektoré dosahovali výšky až 30 metrov! A práve ich pozostatky, konzervované v bahne pod nánosmi piesku, postupne zuhoľnateli. My ich dnes poznáme ako kamenné uhlie. Ich ložiská vznikali asi pred 300 mil. rokmi.
    V karbonských močiaroch a pralesoch sa darilo aj živočíchom. Nachádzali tu úkryt aj potravu stonožky, vážky, švábi aj kobyllky. Mnohí z nich dorastali neuveriteľných rozmerov. Našli sa napr. zbytky stonožky, meriacej jeden meter a pozostatky vážky s rozpätím krídel 75 cm!
    Na súši sa objavili vedľa obojživelníkov aj prvé plazy. Tak isto sa rozvíjal život aj v mori. Vo vode vládli nielen veľké tvory, ale aj tí najmenší - drobní dierkovci. Vápenité schránky, ktoré chránili ich jemné a zraniteľné telá sa po milióny rokov ukladali na morskom dne v takom množstve, že dnes tvoria hlavnú súčasť niektorých hornin. Napriek tomu, že more hýrilo veľkým bohatstvom, najdôležitejšie prejavy života sa prenášali na súš. Počnúc karbonom prestávaju odborníci pri určovaní veku vrstiev používať výlučne morských fosílií. Rovnakú hodnotu im poskytujú aj pozostatky suchozemských živočíchov a rastlin.

Otlačok vejárovitého papradia	Antracit	Časť skamenelého kmeňa stromovitej plavúne

    Už v karbonských močiaroch sa objavili niektoré formy obojživelníkov, ktoré boli veľmi blízke prvotným plazom. Gephyrostegus (v popredí obrázku) mal telo dokonale prispôsobené životu na súši. Mnohí paleontológovia v ňom vidia priameho predka plazov. V pozadí obrázku je iný obojživeľník - Solenodonsaurus.

Znova prichádzali búrky a ďalšie kmene boli prekryté pisčitými nánosmi riek a nikedy aj morí, ktoré močiare čas od času zaplavovali. Počas miliónov rokov tieto rastlinné zbytky pomaly uhoľnateli a menili sa v čierne uhlie.