ááá Rozsiahle horotvornΘ procesy
pokraΦovali aj v karbone. MohutnΘ 
tlaky
vychßdzaj·ce z vn·tra Zeme zdvihli do v²Üky celΘ horstvß. More ustupovalo a rozloha
s·Üe sa zvΣΦÜovala.ááá Pri brehoch vznikali rozsiahle ba₧inatΘ lag·ny zaplnenΘ pieskom a hlinou, ktorΘ vietor a voda priniesli z vysok²ch h⌠r. ┌rodnß p⌠da aj teplΘ a vlhkΘ podnebie priaznivo ovplyv≥ovali rast stromovit²ch rastlφn. Silnß sopeΦnß Φinnos¥ naplnila ovzduÜie kysliΦnφkom uhliΦit²m, tak nevyhnutn²m pre v²voj fl≤ry. PrasliΦky, papradie a palvune dorastali nevφdan²ch rozmerov - niektorΘ dosahovali v²Üky a₧ 30 metrov! A prßve ich pozostatky, konzervovanΘ v bahne pod nßnosmi piesku, postupne zuho╛nateli. My ich dnes poznßme ako kamennΘ uhlie. Ich lo₧iskß vznikali asi pred 300 mil. rokmi.
ááá V karbonsk²ch moΦiaroch a pralesoch sa darilo aj ₧ivoΦφchom. Nachßdzali tu ·kryt aj potravu stono₧ky, vß₧ky, Üvßbi aj kobyllky. Mnohφ z nich dorastali neuverite╛n²ch rozmerov. NaÜli sa napr. zbytky stono₧ky, meriacej jeden meter a pozostatky vß₧ky s rozpΣtφm krφdel 75 cm!
ááá Na s·Üi sa objavili ved╛a oboj₧ivelnφkov aj prvΘ plazy. Tak isto sa rozvφjal ₧ivot aj v mori. Vo vode vlßdli nielen ve╛kΘ tvory, ale aj tφ najmenÜφ - drobnφ dierkovci. VßpenitΘ schrßnky, ktorΘ chrßnili ich jemnΘ a zranite╛nΘ telß sa po mili≤ny rokov ukladali na morskom dne v takom mno₧stve, ₧e dnes tvoria hlavn· s·Φas¥ niektor²ch hornin. Napriek tomu, ₧e more h²rilo ve╛k²m bohatstvom, najd⌠le₧itejÜie prejavy ₧ivota sa prenßÜali na s·Ü. PoΦn·c karbonom prestßvaju odbornφci pri urΦovanφ veku vrstiev pou₧φva¥ v²luΦne morsk²ch fosφliφ. Rovnak· hodnotu im poskytuj· aj pozostatky suchozemsk²ch ₧ivoΦφchov a rastlin.
ááá U₧ v
karbonsk²ch moΦiaroch sa objavili niektorΘ formy oboj₧ivelnφkov, ktorΘ boli ve╛mi
blφzke prvotn²m plazom. Gephyrostegus (v popredφ obrßzku) mal telo dokonale
prisp⌠sobenΘ ₧ivotu na s·Üi. Mnohφ paleontol≤govia v ≥om vidia priameho predka
plazov. V pozadφ obrßzku je in² oboj₧ive╛nφk - Solenodonsaurus.