|
 |
áá Zde≥ek Burian (4.Φas¥) |
 |
|
|
 |
áá Ke∩ pozrieme pod
hladinu silurskΘho mora, up·ta nßs mno₧stvo pestro sfarben²ch korßlov²ch trsov,
podobaj·cich sa skamenel²m kvetom. Silur, ktor² dostal meno pod╛a keltskΘho kme≥a,
by sa dal nazva¥ obdobφm korßlov. Tφto drobnφ ₧ivoΦφchovia, ktor²ch mΣkkΘ telo
chrßnila pevnß schrßnka, si stavali svoje obydlia vo vÜetk²ch moriach, aj za
polßrnym kruhom. Tam bolo vtedy mierne a₧ teplΘ podnebie, ktorΘ korßle potrebovali k
₧ivotu. Ich kol≤nie mali najr⌠znejÜie tvary. Ve╛kΘ kol≤nie korßlov doskat²ch (Tabulata)
pripomφnali vΦelie plßsty, korßle drsnatΘ (Rugosa) boli vΣΦÜie a ₧ili
nielen v kol≤nißch, ale aj jednotlivo. Obidve tieto skupiny vymreli na konci prvoh⌠r. |
|
áá Koncom siluru zaΦala invßzia rastlinstva na s·Ü a u₧ v spodnom dΘvone sa na s·Üi zazelenali prvΘ porasty nφzkej vegetßcie, ktorΘ zaplavila hlavne pobre₧nΘ ba₧iny a moΦiare. Boli to najprimitφvnejÜie typy rastlin patriace vymretej skupine Psylophytales. Ich stonky vyrßstali z h╛·zovit²ch, alebo plaziv²ch odno₧φ, vidlicovito sa rozvetvovali a na vrcholkoch boli zakonΦenΘ v²trusnicami. NiektorΘ rody boli bezlistnatΘ, inΘ u₧ mali listy. |
 |
|
||||
áá Medzi
najzßva₧nejÜie poznatky o ₧ivote v sil·rskom mori patria vÜak doklady o existencii
prv²ch rybovit²ch prastavovcov. V poslednej dobe objavili vedci pozostatky
primitφvn²ch prastavovcov aj v usadeninßch ordovick²ch a dokonca aj kambrick²ch
morφ. Zaradili ich do skupiny bezΦe╛us¥ovit²ch ₧ivoΦφchov, ku ktorφm patria aj
dneÜnΘ mihule. |
Z┴HUBA DINOSAUROV VARUJE
VYSTA╚IL S 500 KG DENNE
Pred nieko╛k²mi rokmi odhalil americk² paleontol≤g James Jensen pri vykopßvkach v Colorade kosti dinosaura, ved╛a ktorΘho si vΣΦÜina doposia╛ nßjden²ch gigantov vymretΘho ₧ivoΦφÜneho sveta musela pripada¥ ako odrastenΘ mlß∩atß. Dostal nßzov Supersaurus.
áá Z rekonÜtrukcie jeho kostenn²ch
pozostatkov sa vytvorila obluda o hmotnosti okolo 100 ton a v²Üke 15 metrov, teda ako
Ütvorposchodov² dom. Tento nßlez vyvolal naozajstn· senzßciu. Zßrove≥ vÜak
schladil hor·ce hlavy zßstancov hypotΘzy, pod╛a ktorej vÜetky dinosaure boli
teplokvnφ. To╛ko, Φo tento obor vß₧i, toti₧ 15 africk²ch slonov dohromady, priΦom
ka₧d² z nich zje 150 - 300 kg krmiva denne, Φo mu trvß tri Ütvrte d≥a. Ako dlho a
Φφm sa musel nasyti¥ Supersaurus, aby udr₧al tak obrovskΘ telo pri ₧ivote?
áá Ak by bol teplokrvn², spotreboval by dobrΘ dve tony(!) de≥ Φo de≥. AvÜak pri
chladnokrvnosti mohla by¥ dennß norma omnoho ni₧Üia, zviera s premenlivou teplotou
mohlo vystaΦi¥ "len" s 500 kg a mo₧no aj o nieΦo menej.
áá Napriek tomu tie₧ teplokrvnΘ dinosaure preukßzate╛ne existovali. Aj najstarÜφ
pravtßk, zubat² Archeopteryx bol - ako aj ostatnΘ vtßky - teplokrvn², priΦom je
nepochybnΘ, ₧e sa vyvinul z plazov, najpravdepodobnejÜie z teplokrvn²ch dinosaurov,
ako v²vojov² medziΦlßnok medzi nimi a dneÜn²mi vtßkmi.
áá StruΦne povedanΘ, boli dinosauri v²borne prisp⌠sobenφ prostrediu, v ktorom
₧ili, aj na prekonanie normßlnych v²kyvoch klimatick²ch zmien. Preto mohli na naÜej
planΘte suverΘnne ₧i¥ a vyvφja¥ sa do r⌠znych foriem asi 150 mili≤nov rokov. Je
zaujφmavΘ, ₧e sa medzi pozostatkami vymret²ch ve╛jaÜterov naÜli aj tvory s ve╛k²m
mozgom (obecne vlßdlo presvedΦenie, ₧e voΦi svojej hmotnosti mali mozog nepatrn²),
ktorφ sa pohybovali na zadn²ch nohßch a prednΘ pou₧φvali k chvatom. Mo₧no by sa u
t²chto dinosauroch vyvinul mozog do rozumu, keby na to bolo viac Φasu, ktohovie? To by
vÜak zabrßnilo cicavcom povznies¥ sa na vyÜÜφ stupe≥ ₧iv²ch organizmov a
civilizßcia hominoidov by sa nedoΦkala "svojej hodiny".
áá Len₧e doÜlo - pribli₧ne pred 65 mil. rokmi - k ve╛mi r²chlemu vymieraniu t²chto
jaÜterov. Ako sa to stalo? ╚o sp⌠sobilo hromadn· zßhubu tvorov, ktorφ boli mili≤ny
rokov pßnmi vÜetkΘho ₧ivΘho na naÜej planΘte?
na pokraΦovanie...
 |
| áINDRICOTHERIUM TRANSOURALICUM | |
 |
áá Medzi
nepßrnokopytnφkmi, sa v zßvereΦnej epoche starÜieho kenozoika,á v spodnom miocΘne,
-á objavili aj najvΣΦÜφ suchozemskφ cicavci akφ kedy na Zemi ₧ili. Napriek tomu
₧e ich vonkajÜφ vzh╛ad tomu nenasvedΦoval, boli tφto tre¥ohornφ obri
bezprostredn²mi prφbuzn²mi dneÜn²ch nosoro₧cov. Vyobrazen² druh Indricoptherium
transouralicum patril k najvΣΦÜφm v⌠bec a ₧il pred asi 30 mil. rokmi v strednej
┴zii. V lopatkßch bol vysok² takmer 5,5m. Z Mongolska a juhozßpadnΘho Pakistßnu
pochßdzaj· podobnΘ formy, ako napr. znßme Paraceratherium bugtiense (predt²m
uvßdzan² pod rodov²m menom Baluchitherium). |
| MONOCLONIUS NASICORNUS | |
áá Monoclonius a rada ∩alÜφch prφbuzn²ch dinosaurov patrφ do skupiny tzv. rohat²ch ve╛jaÜterov. Niektorφ z nich mali nielen jeden, ale tri aj viac dlh²ch ostr²ch rohov ( napr. rod Triceratops, Styracosaurus a.i.). Nepriate╛mi t²chto ve╛k²ch bylino₧ravcov, ktorφ vÜak neboli z∩aleka tak nemotornφ ako by sa mohlo zda¥ (podobne ako medzi dneÜn²mi cicavcami nosoro₧ci), boli ve╛kΘ druhy drav²ch ve╛jaÜterov pohybuj·cich sa len po zadn²ch nohßch.áááááá Monoclonius bol v priemere 5 - 7m dlh² a ₧il vo vrchnej kriede v Severnej Amerike pred asi 85 - 80mil. rokmi. |
 |
Alexander Pravda
| www.mujweb.cz/www/mateno |
ááá
Φ.4/1999
áá(4/8) Vákni₧n²ch ilustrßcißch preva₧ovali hlavne
kresby perom aátuÜou, váktor²ch sa dopracoval prinajmenÜom ká·plne originßlnym
technikßm aápotom aj ká·plne charakteristickej kvaÜovej kresbe, ktor· opΣ¥
doviedol snß∩ káabsol·tnej umeleckej aátechnickej dokonalosti. VánajnßroΦnejÜom
maliarskom prejave, váolejoma╛be, potom uáBuriana zaujme váprvom rade Φistota ma╛by
aájej farebnΘ aákresliΦskΘ ponφmanie. Jeho p⌠vodnΘ prvky sa mßrne pok·Üali
napodob≥ova¥ maliari aáilustrßtori tridsiatich aáÜtyridsiatych rokov. Aj ke∩ sa ku
koncu dvadsiatich aána zaΦiatku tridsiatich rokov stal p⌠sobivos¥ou svojich obrßzkov
naj₧iadanejÜφm ilustrßtorom dobrodru₧nej aácestopisnej literat·ry. Aj napriek plnej
pracovnej vy¥a₧enosti sa neprestal Z.
Burian zaujφma¥ oánovΘ poznatky zánßrodopisu aágeografie, ale aj ∩alÜφch
prφrodn²ch vied. Spolu sápoznatkami zábeskydsk²ch lesov to bola dokonalß prφprava
na jeho bud·ce jedineΦnΘ poslanie. Vároku 1935 sa toti₧ Znen∞k Burian stretol sádr.
Jozefom Augustom, vtedajÜφm docentom aáneskorÜie profesorom paleontol≤gie na
pra₧skej univerzite. Profesor Augusta poznal BurianovΘ ilustrßcie kápoviedke Eduarda
ètorcha "Lovci sobov aámamutov", ktorß vyÜla vároku 1932 vo Vilφmkovom
Malem Φtenß°i aározpoznal Burianov v²nimoΦn² cit pre prφrodu aájej zßkonitosti,
ktor² vy·stil do schopnosti zobrazova¥ sáumeleckou aávecnou presvedΦivos¥ou
aásprßvnos¥ou dßvno vymiznutej formy ₧ivotaá ( pre zaujφmavos¥: Eduard ètorch
nato svoju poviedku prepracoval do rozsiahlej knφ₧ky, ktorß pod nßzvom "Lovci
mamutov" dosiahla sáBurianov²mi ilustrßciami a₧ triÜtvrtemili≤novΘho nßkladu
aápatrila kánavydßvanejÜφm knihßm).á Zostane trvalou zßsluhou profesora Augusty,
₧e Z. Buriana definitφvne zφskal pre prßcu na paleontologick²ch rekonÜtrukcißch
aá₧e ho váspomφnanom roku 1935 vyzval, aby nama╛oval prv²ch Ües¥ obrazov
sápravekou tΘmatikou. 
