áá ááá Φ.3/1999
á áááá

Zde≥ek Burian (3.Φas¥)
Rozdelenie Prvoh⌠r)
Ordovik- rastliny vystupuj· na s·Ü
Zßhuba dinosaurov varuje (1.Φas¥)
GalΘria

áá(3/8)Prφroda Z. Buriana v₧dy uchvacovala a vyz²vala ho, aby poznal jej tajomstvo. BeskydskΘ lesy sa stali jeho prvou ve╛kou Ükolou. Miloval tichß a ÜerΘ zßkutia horsk²ch dolφn, kde sa tajomnΘ kmene lesn²ch velikßnov stßvali jeho vern²mi druhmi. Mo₧no aj preto ho potom neopustila vßÜe≥ zobrazova¥ stromy, a hlavne ich bizarnΘ tvary kme≥ov a vetvφ. Miloval divokΘ zvieratß, ktorΘ vφdaval na svojich prechßdzkach, mal rßd psy a kone a vyu₧φval ka₧d· prφle₧itos¥, aby sa sna₧il tu₧kou, alebo farbou zachyti¥ krßsy ich tvarov.

PrvΘ kroky ₧ivota v Prahe neboli pre mladΘho maliara ╛ahkΘ. Za₧il ve╛a odriekania a doslova aj hladu. Nerßd na t·to dobu spomφnal. T²ch nieko╛ko rokov biedy bolo s·Φas¥ou jeho ₧ivota a formovanie jeho osobnosti. Nebolo ╛ahkΘ prerazi¥ medzi vtedajÜφch ilustrßtorov a mlad² Burian dobre vedel, ₧e o ·spech sa musφ bojova¥. Nedal sa odradi¥, vytrval a nakoniec dokßzal svoje. V roku 1921, ke∩ bolo Z. Burianovi 16 rokov(!) vyÜla prvß kni₧ka s jeho ilustrßciami. Bolo to "Dobrodru₧stvo Davida Balfoura" od R.L. Stevensona. Trvalo vÜak eÜte skoro desa¥ rokov, ne₧ sa Z. Burian vypracoval medzi ÜpiΦkov²ch ilustrßtorov medzi dvomi svetov²mi vojnami. PoΦas tejto doby rozvφjal svoj kresliΦsk² a maliarsk² talent sßm, ktor² ho doviedol k typicky burianovskej dokonalosti prakticky vo vÜetk²ch technikßch.

PlytkΘ ordovickΘ more bolo plnΘ ₧ivota. PoΦetnΘ boli opΣ¥ trilobity. Ve╛mi nßpadn² bol Cryptolithus ornatus, znßmy z Ameriky aj Eur≤py. Mal polokruhov² hlavov² Ütφt s ploch²m, Üirok²m, husto perforovan²m lemom. Trup mal zlo₧en² zo Üiestich Φlßnkov, zadoΦok bol ve╛mi krßtky. Ve╛mi charakteristickφ pre ordovickΘ more boli aj ostnoko₧ci. Na obrßzku v╛avo je jeho primitφvny predstavite╛, Echinosphaerites infaustus, ktor² mal na krßtkej stonke vakovitΘ telo. In² druh, Aristocystites bohemicus, mal rovnako vakovitΘ alebo hruÜkovitΘ telo, ktorΘ prisadalo z·₧en²m koncom k podkladu. In²m typom prφsediacich ostnoko₧cov boli lilijice, ktor²ch je k·sok vidie¥ v ╛avej Φasti v popredφ. Patria druhu Caleidocrinus multiramus.
NajhojnejÜφmi zbytkami bezstavovcov²ch ₧ivoΦφchov v ordovick²ch usadeninßch s· schrßnky ramenoko₧cov ( na obr. vpravo dole). Boli to v²hradne morskφ ₧ivoΦφchovia s telom ulo₧en²m najΦastejÜie vo vßpenatej schrßnke, tvorenej dvoma nerovnak²mi ve╛k²mi miskami. PoΦetnΘ boli aj med·zy a drobn² plankt≤n. UrΦitΘ Φasti morskΘho dna boli zarastenΘ riasami, medzi ktor²mi nachßdzala ordovickß fauna hojn· potravu.

Druh² geologick² ·tvar prvoh⌠r - ordovik - trval asi ses¥desiat mili≤nov rokov. PoΦas tejto dlhej doby pokroΦil v²voj rastlφn a ₧ivoΦφchov opΣ¥ o ve╛k² kus dopredu. Vyvinuli sa ∩alÜie, ·plne novΘ ₧ivoΦφÜne skupiny, z ktor²ch niektorΘ nedo₧ili ani konca prvoh⌠r, zatia╛ Φo inΘ maj· svojich pokraΦovate╛ov aj v dneÜn²ch moriach.
S niektor²mi nßlezmi si vedci dodnes nevedia rady, ako naprφklad so zvlßÜtnymi ₧ivoΦφchmi, ktor²ch gu╛ovitΘ telß boli chrßnenΘ vßvenat²mi kostrami, zachovanΘ v skamenenej podobe v usadenunßch.
V ordoviku bol ₧iv² svet s·streden² predovÜetk²m v mori. Jeho vody zaplavili ∩alÜie pevniny a rozliali sa do roz╛ahl²ch, plytk²ch a slnkom prehriat²ch pl⌠ch. V tomto priaznivom prostredφ sa udomßcnili novΘ rastliny a ₧ivoΦφchy. Na titulnom obrßzku sa otvßra poh╛ad na dno ordovickΘho mora. Pribudli nielen novΘ druhy trilobitov, ale poΦet obyvate╛ov mora sa celkovo zvΣΦÜil. More mß novΘho vlßdcu - stal sa nim mΣkk²Ü hlavono₧ec. JednΘho, naz²vanΘho Orthoceras, je vidie¥ v hornej Φasti titulnΘho obrßzku. Teno mΣso₧ravec je pravdepodobne prv² ve╛k² dravec naÜej planΘty. Niektorφ hlavono₧ci sa len vo╛ne vznßÜali, inφ vÜak u₧ boli schopnφ aktφvneho pohybu, a to je tie₧ Φosi novΘ! Ved╛a drobn²ch nieko╛ko milimetrov²ch jedincov ₧ili aj pΣ¥metrovφ obri! V ordoviku tada nielen vznikali novΘ triedy a druhy, ale zvΣΦÜovali sa aj rozmery ₧ivoΦφchov.
A eÜte nieΦo d⌠le₧itΘho prinßle₧φ tejto Θre. Äivot vykroΦil na s·Ü. U₧ nebol viazan² na more, prvΘ rastliny sa dokßzali zachyti¥ aj brehov a udr₧a¥ sa pri ₧ivote.

Koncom ordoviku more pomaly ustupovalo a opadßvaj·ce vody zanechßvali za sebou rozliΦnΘ rastlinstvo. A tak vΣΦÜina rastlφn, ktorΘ dovtedy ₧ili len vo vode, boli ods·denΘ k zßhube. U niektor²xh sa vÜak rozvinula vzßcna odolnos¥ a prisp⌠sobivos¥ a svoj zßpas oexistenciu vyhrali. SpoΦiatku vegetovali v ba₧inßch, lag·nach alebo v bahne na morskom brehu. Stßle potrebovali k ₧ivotu ve╛kΘ mno₧stvo vody, nemuseli vÜak rßs¥ u₧ pod hladinou. Prv² krok k dob²vaniu s·Üe bol zaΦat².