áá ááá Φ.2/1999 á Zde≥ek Burian (2.Φas¥) Rozdelenie Prvoh⌠r) Kambrium - svet trilobitov ╚o boli dinosaury? GalΘria

áá(2/8) sa narodil 11. februßra 1905 v Kop°ivnici na Morave. Jeho obyΦajnΘ kresliΦskΘ a maliarskΘ nadanie sa zaΦalo prejavova¥ ve╛mi skoro a tak v²razne, ₧e nebolo mo₧nΘ ho necha¥ bez povÜimnutia. NajmΣ jeho matka, pani Hermφna Burianovß presvedΦila v tomto smere svojho man₧ela Eduarda, ktor² chcel ma¥ zo syna lesnφka, aby nebrßnil tomu, v Φom ona cφtila synovΘ poslanie. V r. 1919 cestuje mlad² Burian do Prahy ku sk·Ükam na maliarsk· AkadΘmiu. Rozhodnutφm komisie bol Ütrnßs¥roΦn² Zde≥ek prijat² priamo do druhΘho roΦnφka.

áááá Rozsah zßujmov Z. Buriana bol od samΘho poΦiatku zrete╛ne vymedzen²: ╛udia a prφroda. Prφrodopis a nßrodopis sa stali od detstva jeho vßÜ≥ou. Nemal eÜte ani desa¥ rokov, ke∩ zaΦal kresli¥ obrßzky - Üt·die r⌠znych typov ╛udφ a nßΦrty zaujφmav²ch krajinn²ch ·tvarov. Zaujφmali ho Φiernφ obyvatelia Afriky prßve tak ako americkφ Indißni Φi domorodci Austrßlie. Zaujφmali ho zvieratß a rastliny aj t²ch najvzdialenejÜφch oblastφ naÜej planΘty. Ka₧dß kni₧ka hovoriaca o cudzφch krajinßch sa mu stala doslova pokladom. Poznßval pri tom ale tie₧ to, ₧e vtedajÜφ ilustrßtori si Φasto nerobili starosti s t²m, Φi zobrazuj· v knihe popisovan²ch ╛udφ, zvieratß Φi krajiny tak, ako maj· skutoΦne vypada¥. A prßve vtedy, ke∩ bolo Z. Burianovi 10-11 rokov, zaΦala v ≥om klφΦi¥ t·₧ba sta¥ sa ilustrßtorom a ma¥ mo₧nos¥ ukßza¥ svojφmi obrßzkami pravdu a predstavi¥ Φφtaj·cim zvieratß, ╛udφ, rastliny a krajiny akΘ do oblastφ popisovanej v texte kni₧ky skutoΦne patria. Vtedy sa tie₧ zrodil Burianov zmysel pre detail a jeho v²tvarn· funkΦnos¥, ktor² bol neskorÜie pre tohto umelca tak typick².

Vymieranie trilobitov Vymieraj· korale a inΘ skupiny Rozvoj cicavcovit²ch plazov PERM pred 280 mil.r. Vznik nahosemenn²ch rastlφn vznik pllazov Prv² okrφdlen² hmyz Rozvoj oboj₧ivelnφkov PrvΘ pralesy KARBON pred 345 mil.r. Vznik oboj₧ive╛nφkov Rozvoj ryb Prv² hmyz PrvΘ lesy Rozvoj pokroΦilejÜφch rastlφn DEVON pred 395 mil.r. PrvΘ Φe╛us¥ovΘ ryby Prvφ suchozemskφ ₧ivoΦφchovia PrvΘ hojnejÜie suchozemskΘ rastliny PoΦetnΘ korßlovΘ utesy SILUR pred 445 mil.r. Rozvoj hlavono₧cov Rozvoj Φlenovcov Rozvoj laΦkovcov Rozvoj graptolitov Rozvoj bezΦe╛ustnat²ch r²b ORDOVIK pred 500 mil.r. Prvφ obratlovci Rozvoj ostnoko₧cov Rozvoj trilobitov Rozvoj bezstavovcov Rozvoj rias KAMBRIUM pred 570 mil.r.

ááááV 19.storoΦφ urobil anglick² geol≤g A. Sedgwick zaujφmav² objav. V severnom Walesu odkryl vrstvu usadenin star· asi pol miliardy rokov. Nazval ju kambrium, Φo je starΘ mΘno Walesu. V usadeninßch Zeme tvorφ kambrium ve╛mi "tuΦn·" vrstvu. V niektor²ch miestach dosahuje hr·bku aj viac ako 6000 metrov. Niet divu. Ve∩ sa ukladala po dobu asi 100 mili≤nov rokov. Vzßcny je vÜak jej obsah. V podobe skamenelin je v nej vpφsan² podrobn² obraz Zeme z doby poΦiatkov paleozoika, Φi₧e "staroveku" Zeme.
áááá Keby vtedy niekto pristßl na naÜej planete, nevidel by spoΦiatku v porovnanφ s prekambriom ₧iadnu zmenu. Len more zaplavilo eÜte vΣΦÜiu Φas¥ s·Üe. Len vrcholky najvyÜÜφch pohorφ vyΦnievali z mora ako ostrovy. Boli vÜak holΘ a bez ₧ivota. Zato vo vode sa rozvφjal rozmanit² ₧ivot. Na morskom dne by sme u₧ vtedy naÜli zßstupcov vÜetk²ch dneÜn²ch kme≥ov bezstavovcovit²ch ₧ivoΦφchov. Ale bolo to more pozoruhodnΘ - ch²bali v ≥om ryby. Mnohotvßrnos¥ ₧ivota v mori sa neprejavovala pohybom. Takmer vÜetok ₧ivot bol prip·tan² ku dnu. ÄivoΦφÜne huby trßvili vΣΦÜinou svojho ₧ivota "uΦupenΘ". Taktie₧ ramenoko₧ci boli krßtkym stvolom zakotvenΘ o dno. A vΣΦÜie rastliny akoby vyrßstali zo zelenej podmorskej l·ky. Pri samom dne sa pozvo╛na vznßÜali med·zy a po dne sa pomaly plazili prvφ Φervi. ZvlßÜtnou skupinou boli stono₧kßm podobnφ drßpkovci, ktorΘ vedci zaΦle≥uj· medzi paΦlenovce.
KambricΘ more charakterizuje ∩alÜφ d⌠le₧it² znak: neprφtomnos¥ ve╛k²ch tvorov. SkutoΦn²m vlßdcom mora bol zatia╛ len jeden ₧ivoΦφch - vzdialen² prφbuzn² naÜφm rakom - trilobit. R⌠zne druhy trilobitov tvorili 60% vÜetkΘho ₧ivΘho tvorstva.

ááááá Dinosaury pretrvali takmer 150 mili≤nov rokov. Koniec ich Θry - vyhynutie, patrφ medzi najvΣΦÜie zßhady vÜetk²ch Φias. MnohΘ z nich boli obrovskΘ, ale naÜli by sa medzi nimi aj maliΦkΘ exemplßre - nie vΣΦÜie ako kura. NiektorΘ z nich boli mierumilovnΘ a ₧ivili sa rastlinami., k²m inΘ patrili k drav²m, ostrozub²m mΣso₧ravcom. Dinosaury boli plazy tak ako jaÜter legußn. Mali Üupinat· ko₧u a klßdli vajφΦka. AvÜak na rozdiel od jaÜterice s jej krßtkymi, rozchßdzaj·cimi sa nohami, mali dinosaury dlhΘ nohy, schovanΘ pod telom. Znamenß to, ₧e sa mohli pohybova¥ ove╛a hospodßrnejÜie.
V Φase, ke∩ ₧ili dinosaury, ob²vallo Zem aj mnoho in²ch plazov. Plßvali v mori a lietali vo vzduchu, dinosaury vÜak ₧ili iba na s·Üi. Dnes o nich vieme v∩aka tomu, ₧e ich kosti a zuby sa zachovali v horninßch v podobe skamenelφn.

Pod╛a stavby panvy delφme dinosaury na dve zßkladnΘ skupiny: PlazopanvΘ ( Saurischia) - maj· tak² tvar panvy, pri ktorom lonovß a sedacia kos¥ smeruj· opaΦne VtßkopanvΘ (Ornithischia) - s· obe tieto kosti ulo₧enΘ ved╛a seba za zadn²mi konΦatinami

áááá Ved╛a rodu Gorgosaurus bol najvΣΦÜφm jaÜterom pohybuj·cim sa po dvoch nohßch Tyranosaurus rex (na obr. vpravo). Jeho kostry boli nßjdenΘ vo vrchnokriedov²ch usadeninßch severnej Montany v USA. Dosahoval dσ₧ky a₧ 12 metrov a bol asi 5m vysok². Stavbou tela sa tento obrovsk² mΣso₧ravec podobal rodu Gorgosaurus. Bol od prφrody vybaven² k trhaniu obrovsk²ch kusov mΣsa a pou₧φval k tomu zvlßÜ¥ siln²ch Φe╛usφ vyzbrojen²mi ostr²mi d²kovit²mi zubami. Ved╛a kostier sa po ≥om zachovali aj jeho stopy. Jedna z nich bola Üirokß 79 cm a dlhß 76 cm. Dσ₧ka kroku tohoto jedinca teda merala 3,76 m. Pre ostatnΘ dinosaury znamenal tyranosaurus v₧dy ve╛k· pohromu. Ani desa¥metrovφ "kaΦacφ" dinosauri z rodu Trachodon neboli proti tomutodravcovi celkom bezpeΦnφ. Mohli sa zachrßni¥ jedine r²chlym ·tekom do vody. Trachodon annectens (na obr. v╛avo) mal pretiahl· a nφzku lebku a tlamu podobn· kaΦaciemu zobßku. V nej le₧ali v radßch zuby a bolo ich ve╛kΘ mno₧stvo, asi okolo tisφc. Medzi prstami mal plßvaciu blanu, tak₧e sa mohol dobre pohybova¥ aj vo vode.

ááááá Po svojom vzniku sa plazi hne∩ diferencovali do ·₧asnej tvarovej rozmanitosti a ovlßdli nielen such· zem, ale aj vodnΘ prostredie a vzduch. Zobrazenφ vtakojaÜteri nepredstavuj· vÜak predkov vtßkov, ako sa Φasto myslφ, ale Üpecializovan· skupinu plazov, ktora bez stopy vyhynula na konci druhoh⌠r. Krφdla vtßkojaÜterov neboli krφdlami v pravom slova zmysle; tvorila ich lentenkß ko₧nß blana napnutß medzi konΦatinami a telom (podobne ako u dneÜn²ch netopierov, ktorφ ale patria medzi cicavce). Pterodactylus kochi ₧il v Eur≤pe v obdobφ jury pred asi 150 mili≤nmi rokmi. Bola to malß forma dosahuj·ca v rozpΣtφ krφdiel asi 35 centometrov. NiektorΘ druhy vtßkojaÜterov, ktorΘ ₧ili na konci druhoh⌠r v obdobφ vrchnej kriedy, boli vÜak naozajstn²mi "drakmi" s rozpΣtφm krφdiel a₧ cez osem metrov.

Alexander Pravda