|
 |
|
|
 |
U nßs je Z. Burian znßmy hlavne ako ilustrßtor, a to predovÜetk²m knφh pre mlßde₧. V zahraniΦφ ho vÜak najviac preslßvili jeho neopakovate╛nΘ paleontologickΘ a paleoantropologickΘ rekonÜtrukcie, t.j. umeleckΘ obrazovΘ spodobenie pravekej prφrody, dßvno vyhynut²ch zvierat aj rastlin a predchodcov Φloveka. JednotlivΘ reprodukcie dokumentuj· aj Burianov· schopnos¥ prisp⌠sobi¥ svoj v²tvarn² prejav nielen tomu, k akΘmu ·Φelu mal jeho obraz sl·₧i¥, ale aj k reprodukΦnej technike.
Jeho diela sa dali rozdeli¥ do troch
hlavn²ch skupφn:
|
 |
|
|
ááá Pred viac ako 4,5 miliardami rokov sa povrch Zeme nato╛ko
ochladil, ₧e sa na ≥om mohla vytvori¥ pevnß k⌠ra. Voda, do tej doby rozpt²lenß v
ovzduÜφ ako vodnß para, zaΦala kondenzova¥ a na povrch dopadali prvΘ da₧∩ovΘ
kvapky. SpoΦiatku sa okam₧ite vyparovali naspΣ¥ do ovzduÜia, preto₧e zemsk² povrch
zostßval eÜte prφliÜ hor·ci.V procese t²chto premien vyzerala Zem ponuro a
bezuteÜeno, zaha╛ovali ju hustΘ vodnΘ pary, ktor²mi neprenikol jedin² slneΦn²
paprsok. Na pustΘ planete vlßdlo tmavΘ prφtmie.
Voda sa prestala odparova¥ a₧ omnoho neskorÜie, kedy dlhodobΘ pozvolnΘ
zni₧ovanie teploty zemskΘho povrchu zaΦalo v²razne ovplyv≥ova¥ vodnΘ zrß₧ky.
PrudkΘ a dlhotrvaj·ce lejaky vytvßrali prvΘ vodnΘ plochy, predchodcov neskorÜφch
praoceßnov a pramorφ. V nich sa pripravovali podmienky pre vznik ₧iv²ch organizmov.
ááá SpoΦiatku bola teplota vody eÜte prφliÜ vysokß. NeskorÜie ke∩ poklesla,
mohli vo vode prebehn·¥ chemickΘ reakcie, ktorΘ viedli ku vzniku prv²ch organick²ch
zl·Φenφn. Ty sa stali zßkladom postupne sa tvoriacej ₧ivej hmoty.
ááá Predkambrickß Θra trvala celΘ Ütyri miliardy rokov. Organick²ch zbytkov sa
vÜak z tejto nekoneΦne dlhej doby zachovalo len ve╛mi mßlo. Vysvet╛uje sa to t²m,
₧e vtedajÜie podmienky neboli vhodnΘ k uchovaniu ₧ivoΦφÜnych tiel.Preto ve╛a z
toho, Φo sa v tomto obdobφ na Zemi odohralo, zostßva stßle eÜte zßhadou. AvÜak aj z
t²chto skromn²ch pozostatkov si m⌠₧eme vytvori¥ predstavu o vzniku ₧ivota na Zemi.
|
|
ááááááá Medzi najstarÜie
znßme skameneliny patrφ otlaΦok jednoduchΘho med·zovitΘho tela, ktor² bol objaven²
v pohorφ Ediacara v ju₧nej Austrßlii ( Dickinsonia costata). Aj druh² nßlez
pochßdza z Austrßlie. Je to skamenelina doposia╛ neznßmeho ₧ivoΦφcha. Vedcom sa ho
zatia╛ nepodarilo zaradi¥ do ₧iadnej vymretej ani ₧ij·cej ₧ivoΦφÜnej skupiny, aj
ke∩ dostal mΘno Tribrachidium heraldicum . |
|
áá U₧ nieko╛ko rokov je predmetom s·stredenΘho zßujmu odbornφkov
severoamerick² Ütßt Montana. Ich pozornos¥ pritiahol v roku 1978 nßlez viacer²ch
zachovan²ch skamenen²ch kostier dinosaurov. Tieto obrovskΘ tvory si na poΦudovanie
stavali akΘsi hniezda a osem tak²chto hniezd jednΘho druhu dinosaurov nazvanΘho
odborne Maiasaura odkryli vedci pod vedenφm Johna Hornera.
ááá V hniezdach sa naÜli skamenenΘ pozostatky mlad²ch jedincov. Vek nßlezu
odhaduj· na 75 mili≤nov rokov. Je to ∩alÜφ d⌠kaz, ₧e niektorΘ dinosaury hniezdili
v kol≤nach. Nßlez takisto svedΦφ o rodiΦovskej starostlivosti o mlß∩atß. Hniezda
s· od seba vzdialenΘ sedem metrov, Φo zodpovedß dσ₧ke dospel²ch zvierat. Pod╛a J.
Hornera malo hniezdenie v kol≤nach viacero v²hod, medzi nimi najmΣ t·, ₧e
prφtomnos¥ niektor²ch dospel²ch jedincov odrßdzala potencißlnych l·pe₧nφkov z
radov mΣso₧ravcov. Odbornφci h╛adaj· odpovede na viacero otßzok. Jednou z nich je,
Φi hadrosaury, ako tieto tvory nazvali neodbornφci, boli teplokrvnΘ alebo
studenokrvnΘ. 
V druhom prφpade by skamenenΘ pozostatky nßjdenΘ v hniezdach mohli pod╛a
ve╛kosti patri¥ najmenej jedenapolroΦn²m mlß∩atßm. Medzi zvieratami niet inΘho
podobnΘho druhu, ktor² by sa tak dlho staral o svoje mlß∩atß. Preto sa odbornφci
viac priklß≥aj· k nßzoru, ₧e hadrosaury boli teplokrvnΘ, Φo znamenß, ₧e dorastali
r²chlejÜie. Potom by skameneliny v hniezdach patrili jedno a₧ dvojmesaΦn²m
mlß∩atßm, Φo je ove╛a pravdepodobnejÜie.
ááá Druhß otßzka, na ktor· vedci h╛adaj· odpove∩ je, Φo zaprφΦinilo uhynutie
mlad²ch hadrosaurov. KoneΦn· odpove∩ mo₧no poskytne ∩alÜφ prieskum nßleziska a
hornφn, v ktor²ch sa skamenenΘ pozostatky hadrosaurov naÜli.
 |
 |
ááá Z vrchn²ch kriedov²ch usadenφn v
provincii Alberta v Kanade pochßdza nßdherne zachovanß kostra obrovskΘho dinosaura,
ktor² bol nazvan² Gorgosaurus libratus. Dosahoval dσ₧ky 8 metrov a bol ved╛a
rodu Tyranosaurus, ktorΘmu sa dos¥ podobal, najvΣΦÜφm dravcom vÜetk²ch
Φias. Pravdepodobne Φasto napadal menÜie jaÜtery rodu Scolosaurus. Tφ vÜak boli
chrßnenφ pred ·tokmi drav²ch dinosaurov panciermi zo siln²ch kostenn²ch dosßka
siln²ch hrotov. ┌tok preΦkßvali prikrΦenφ k zemi a vedeli svojφm chvostom
vyzbrojen²m na konci mohutn²mi d²kovit²mi hrotmi, zasadi¥ nepriate╛ovi hlbokΘ rany.
Zranite╛nφ boli len na bruchu. |
Φ.1/1999
áá Je
mßlo maliarov, ktor²m sa podarilo, aby svoje dielo predstavovali Üirokej verejnosti
nepretr₧ite a pravide╛ne po pln²ch Ües¥desiat rokov. Jedn²m z t²chto vyvolen²ch
bol zasl·₧il² umelec Zde≥ek Burian, akademick² maliar. V roku 1921 toti₧ zverejnil
svoje prvΘ dielo a v r. 1981 poslednΘ.
je snß∩ najznßmejÜφm dinosaurom v⌠bec, aj ke∩ ho
preva₧nß vΣΦÜina neodbornej verejnosti poznß pod dnes u₧ nepou₧φvan²m vedeck²m
menom Brontosaurus. Apatosaurus ₧il v jurskom obdobφ druhoh⌠r
na severoamerickom kontinente. Oproti v₧itΘmu nßzoru vÜak nebol najvΣΦÜφm
dinosaurom, aj ke∩ aj on dosahoval ·ctyhodn²ch rozmerov: bol a₧ okolo 18 metrov dlh²
a dosahoval hmotnosti asi 25 ton. 
