|
zpátky na
první stranu
|
 |
|
|
Na úvod snáď len toľko, že sa snažím predstaviť si
atmosféru čajovne "U zlatého kohúta", kde sa podobné rozhovory s
najväčšou pravdepodobnosťou odohrávajú. Voňavý čaj, na stole marokánky
a oproti mne imaginárny Burton s jeho všetečnými otázkami.
Bol som dosť prekvapený touto ponukou na interview,
ale keď nad tým tak rozmýšľam, tak vlastne už tiež patrím k tým "zavedeným"
frisbijákom. Možno teda bude zaujímavé si prečítať aj moju story a priblížiť
tiež čitateľom PASTI trochu vývoj frisbee na Slovensku, s ktorým sa ten
môj čiastočne prekrýva.
Takže začněme klasicky - kdy, a jak ses dostal
ke frisbee?
Ako som sa dostal ku frisbee? Zaujímavá otázka. Myslím,
že som nebol jediný, kto si už v detstve hádzal tým starým plastikovým
diskom za 5 korún. Pamätám sa na detské letá v Rumunsku, kde sme s otcom
mastili na pláži predpotopný "beach" freestyle. K serióznemu tanieru som
sa ale dostal až v lete roku 1990. Môj učiteľ angličtiny v jazykovej škole,
Chris Lambrix, ma raz v rámci koverzácie pozval zahádzať si do parku. A
tak som začal objavovať krásu a záludnosť sidearmu, overheadu a iných dovtedy
exotických hodov. Začali sme trochu hrať aj Ultimate, ale z terajšieho
pohľadu to bolo skôr chaotické pobehovanie. K serióznemu Ultimate som sa
dostal až v roku 1992, keď som bol 1 semester na štúdiách vo Viedni. Prihlásil
som sa tam s veľkým očakávaním na kurz frisbee. Kurz viedol Christián z
Groove a bolo to fakt fajn. Dokonca som absolvoval pár tréningov s Groove,
ale vtedy som ešte netušil vôbec čo to znamená. V každom prípade som z
Viedne odchádzal pevne rozhodnutý, že čosi podobné musím rozbehnúť aj v
Bratislave.
Byl jsi prvním Slovenským frisbijákem?
Ako sa to vezme. Skôr nie ako áno! Povedal by som, že
telom a dušou bol prvým Slovenským frisbijákom Latso. Aj keď sme sa každý
ku frisbee dostali inou cestou.
Apropos, Latso. Kde jse se poprvé setkali, znali jste
se již dřív ?
Ako som už povedal, Latso sa k frisbee a Ultimate dostal
inou cestou. Už dávno pred revolúciou si sám hádzal tanierom, dokonca mal
aj nejaké WHAM-O priamo z USA. Až vo Viedni som o ňom úplnou náhodou počul
od jedného slováka, a tak som si povedal, že to je ten správny človek,
ktorého treba nájsť. A tak som plánovite obchádzal bratislavské parky,
až sme sa raz na jar 1993 "náhodou" stretli. To už mal ale on okolo seba
deti vo veku 13-15 rokov (z ktorých nakoniec vzišiel aj dnešný Chorche
a iní). Takže sme dali dokopy jeho techniku a moje know how o serióznom
Ultimate a začali sme hrávať.
„Malý" Ďuro - Chorche, pověz nám něco o něm?
Chorche je talent od narodenia. Keďže Latso je jeho strýko,
vyrastal už od útleho detstva s diskom v ruke. Tomu ja hovorím technika.
Tie nekonečné hodiny hádzania a bláznenia sa s diskom sa niekde prejaviť
museli. Teraz sa každý hrabe hneď hrať Ultimate, bez toho aby sa najskôr
naučil poriadne hádzať diskom. Toto má Chorche už úplne v podvedomí, čo
mu však podľa mňa chýba sú lepší spoluhráči, od ktorých by sa mohol ešte
niečo naučiť, účasť na veľa dobrých turnajoch a hlavne umenie sa koncentrovať
a hrať trpezlivo. Ale veď na rozdiel od nás starších má frisbee budúcnosť
ešte pred sebou.
Koho vlastně a kdy napadlo založit vlastní tým, Mental
Discordes?
No nejako sa to vyvinulo samo, na jar roku 1994. To už
sme spolu asi 1 rok trochu serióznejšie hrávali. Dokonca 5 ľudia už boli
ako pick up na Pražskom Jare 1993. Takže založenie týmu bolo len logickým
vyústením toho všetkého. No a meno týmu sme dali dokopy postupne všetci
spolu s už spomenutým Chrisom Lambrixom. Cez...diskeri, rotators ...atď
sme dospeli k názvu discorders, na čo Chris poznamenal že to znie ako disordered
(postihnutí), no a my sme tým diskom boli postihnutí mentálne, takže Mental
Discorders!
Tvůj první turnaj?
V máji 1993 som ležal v nemocnici, takže Pražské Jaro
som už nestihol. Môj prvý turnaj bol teda Indoor Silvester Tournament 93/94
vo Viedni. A bol to poriadny šok, ešte 2 dni potom som z tej atmosféry
nemohol spávať.
Jak to vypadá s budoucností frisbee na Slovensku?
Na to ti presne neviem odpovedať, ale mám pocit, že to
ide tým správnym smerom, síce pomalšie ale predsa. Za 1-2 roky konečne
dospeje v Bratislave generácia, ktorá si bude môcť dovoliť (aj finančne)
chodiť na veľké turnaje po Európe. Dovtedy si myslím, že sa vyvinie aj
správny prístup k tréningom... atď, proste že ako Mental Discorders vybrúsime
svoju pravú tvár.
No a čo sa týka Slovenska, nemám nejaké megalomanské
predstavy. Skôr to nechávam na prirodzený vývoj. Myslím si ale, že
v horizonte 5 rokov na Slovensku žiadna obrovská liga nebude. Moja osobná
predstava je skôr taká, že tu bude 3-5 týmov, ktoré sa 2-3 krát do roka
stretnú na Indoor a Outdoor majstrovstvách SR. Každý tým sa bude snažiť
jazdiť na turnaje vonku, prípadne mať svoj vlastný turnaj. Inšpiráciou
je pre mňa ako to funguje v Rakúsku.
Jakou máte atmosféru v týmu, loňské jaro a léto bylo,
jestli si dobře vzpomínám, věnováno krizi?
Na jar a cez leto som v Bratislave príliš nebol, takže
neviem presne čo tým myslíš, ale keď považuješ za krízu výhru 13:0 proti
Pd na Pražskom Jare, tak prosím. No a čo sa tohto roku týka, mal by byť
asi najcieľavedomejší zo všetkých doteraz. Naše vrcholy budú Rotterdam,
rakúske majstrovstvá vo Wels-e, Pražské Jaro, prípadne beach v Rostocku.
Teď trochu k tobě - co děláš, dělals a dělat budeš?
Študoval som MatFyz, potom som sa flákal rok po Európe,
odkrútil som si civilku, zase som sa pol roka flákal a teraz robím programátora,
teda honosnejšie software engineera. Mám celkom dobrý flek, takže tam najbližšie
3 roky ostanem a potom sa podľa politickej situácie rozhodnem čo ďalej.
Možno si zoberiem nakoniec príklad z Hanousa ...
Jak to bylo u tebe s aktivním sporováním v dětství?
Do 14 som hrával hádzanú, na tú som bol ale potom príliš
malý a chudý. No a odvtedy som robil rekreačne mnoho športov. Nepamätám
sa že by som niekedy vydržal dlhšie ako týždeň bez športovania. Najradšej
mám cyklistiku, turistiku, extrémne namáhavé fyzické športy a samozrejme
Ultimate.
Zajímalo by mně, proč máš rád frisbee?
Zober si ráno pri východe slnka do ruky disk, polož ho
do vzduchu nad zarosenou zelenou trávičkou, a pozoruj ho ako letí. Pochopíš.
Proste ma fascinuje aká dokonalosť sa v lietaní disku skrýva. No a samozrejme
100% nasadenie pri hre a super ľudia okolo. Ale to až na druhom mieste.
V Čechách frisbee vyloženě stagnuje (v tomto tvrzení
jsem velkým optimistou). V čem myslíš že děláme chybu, že jsme tam, kde
jsme?
V prvom rade chcem povedať, že máte za sebou 3 roky obrovského
boomu frisbee v Čechách. Máte 8 (?) tímov, mali ste pravidelnú ligu, boli
ste 2x na MS, raz na ME. Gratulujem. Také niečo sa nikde v okolitých krajinách
za takú krátku dobu nepodarilo. No a z odstupu nestranného pozorovateľa
si myslím, že istý útlm je normálny. Mne sa zdá, že sú za tým 4 príčiny
(to sa týka nielen celoštátnej ale aj klubovej úrovne).
Za prvé, že osobnosti, ktorí to všetko ťahali sú už trochu
z toho večného organizovania unavení a znechutení a iní sa ťažko hľadajú.
Za druhé sa mi zdá, že si niektorí príliš zvykli, že
všetko zorganizuje niekto iný a stačí len prísť, nevážia si koľko roboty
a vožného času za tým bolo.(viď repre sústredenie ´97).
Za tretie si myslím, že nie všetci, ktorí sa vo frisbee
pohybujú (-vali) to robili kvôli hre samotnej. No a keď prišlo na lámanie
chleba dali prednosť iným záujmom.
Chýba vám cieľ, pre ktorý by sa našli všetci.
Napriek tomu si myslím, že to chce len trochu času a
stabilizuje sa to u vás tak isto, ako všade okolo vás. Taký veľký boom
a nadšenie už však určite nezažijete.
Co si představíš pod pojmem "Spirit of the Game"?
Férovosť, úctu k súperovi a tiež poznanie že na veci
sa treba dívať z nadhľadu, že sa proste normálni ľudia dokážu vždy dohodnúť
bez ohľadu na vážnosť situácie.
Jaký názor máš na udělování "Spiritu" na turnajích,
ať už našich, nebo mezinárodních?
Ja som to nevymyslel, ale v princípe je to dobrá idea.
Čo mi trochu chýba u "našich" týmov je viac invencie v záverečnom kruhu.
Práve tam sa, okrem samotnej hry, dá najlepšie posúdiť aký tým proti tebe
stojí. Je ale pravda že keď sa tie isté tými vidia každý druhý víkend,
a poznajú sa fakt dobre, tak to môže skĺznuť do fráz. Preto sa asi
zahraničné turnaje javia z tohto hľadiska zaujímavejšie. No a ja osobne
poznám naozaj len málo extra spiritových týmov, ako sú napríklad
Flying Cirkus z Innsbrucku. Takmer v každom zápase sa nájde nejaký "ashole"
ktorý celú atmosféru pokazí.
To jest nejspíš vše, takže díky za rozhovor.
Nemáš za čo, vyspovedal si ma teda riadne.
- ptal se bartoloměj -
|
|
|