Mladí íudia akosi cítia potrebu písomne sa vyjadrovať ku kadečomu. Vedie ich k tomu pomerne veía voíného času a naivná snaha, že zmenia chod tohto odporného a odporne obstarožného sveta. Väčšinu to potom prejde, pretože prídu dÖležitejšie veci, ako meniť svet: práca, rodina, varenie... Urputnému formulovaniu viet a odstavcov potom zostanú verní len profesionáli od slova ako napr. hm my (tých je menej) a notorickí grafomani, ktorí zaplavujú redakcie svojimi výtvormi a pred ktorými sa redaktori skrývajú do okolitých kaviarní.
V predinternetovskom veku to bolo rozdelené pekne: Profesionáli (alebo tí, ktorí tak sami seba nazývali) vydávali periodiká a zásobovali elektronické médiá. Mládež si vydávala svoje triedne či stredoškolské časopisy, ktoré rozdávala spolužiakom, a tá odrastenejšia prispievala do časopisov mládežníckych. No a grafomani tí si svoje výtvory rozmnožovali ako mohli a rozdávali ich komu mohli.
WWW je Wýznamná a Weíká Wec a ako taká prináša mnohé problémy. Sieť nastolila totálnu demokraciu. Stránku si mÖže urobiť každý v obývačke a nestojí ho to skoro nič. A tak isto si každý, kto si myslí, že má čo povedať v rámci nejakej periodicity, mÖže vydávať svoje noviny. A tak je na Sieti spústa periodík, ktoré majú čo povedať hádam iba samotným autorom.
Elektronický časopis je pojem široký. Zah+ňa insiderské aktivity, určené pre nejakú subskupinu, často s undergroundovým miestom bydliska, iniciatívu agilného jednotlivca, ale aj profesionálnu prácu redakcií. Zah+ňa elektronické vydania papierových časopisov, dielka, kde už je elektronická verzia proti papierovej viac či značne odlišná, alebo "čisté" e-zíny. Budem používať tento poslovenčený termín od slova magazíny podía vzoru e-mail a všímať si časopisy, ktoré nemajú svojho "papierového rodiča".
Po všeobecnom úvode zabrúsme na slovenské elektronické časopisy. Aké sú a v čom sú rozdiely oproti svetu? Jedna vec je jasná hneď od začiatku: virtuálny priestor nie je podía zadávateíov reklamy vhodný na prezentáciu svojej firmy/produktov. Inak povedané: inzerenti na Internete neinzerujú. Ešte lapidárnejšie vyjadrené: je to bieda. Vzhíadom na túto situáciu si autori/vydavatelia e-zínov povedali, že konkurencia nie je namieste a v apríli 1997 založili združenie českých a slovenských nekomerčných elektronických časopisov Alla (www.alla.sk). Z tejto stránky sa dajú prehliadať všetky časopisy, ktoré sú v združení en bloc, ako keby išlo o jeden časopis.
V prípade záujmu si každý ct. čitateí podistým pozrie túto produkciu sám, takže namiesto zdíhavých opisov len niekoíko poznámok: Slovenské e-zíny sú často súkromná iniciatíva nadšenca/nadšencov, často vysokoškolákov, alebo dokonca kandidátov na "výšku". Pokiaí sú v projektoch zainteresovaní profesionáli, je to tak isto nadšenecká "bokovka", ktorú dotyčný robí v pauzách medzi svojimi komerčnými záujmami. Kdesi som čítal, že redaktori papierových časopisov na Západe často závidia platy kolegom v elektronických periodikách. Blednem závisťou. Elektronický časopis skrátka u nás nikoho neuživí a stále je to aktivita v kategórii hobby.
Všimnime si niekoíko hlavných e-zínov. Prvý z nich, Sieťovka (www.sie tovka.sk), umiestnený na Eunete, je silne opozičný časopis s kultúrno-spoločensko-politickým zameraním. Členom redakcie je všeobecne známy Jaro Filip. Tým, ktorí sú podobne ako ja postihnutí telefónnym pripojením, odporúčam stiahnuť si ho na disk a prezerať off-line, pretože je tam naozaj dosť zaujímavého čítania. Pokiaí by ste však predsa len ostali on-line, mÖžete vyskúšať linky Jara Filipa. Každý deň pribúda jedna a nájde sa medzi nimi veía zaujímavých (Jaro ich určite denne prebrúsi desiatky, takže má z čoho vyberať). Inak sa toho do Sieťovky zmesí veía: štúdie, fejtóny, recenzie a kútik Nevolajte riaditeíovi, ktorý ma fakt pobavil. Milá je rubrika Všetko čo mám rád od kuchyne až po vesmír, kde sa veími známi íudia zdÖverujú so svojimi intímnymi pocitmi (napríklad pred televízorom). Príjemným prekvapením bol pre mňa humanitne orientovaný Interes (www.isternet.sk/aktu al/caso.htm) pod značkou "veía kultúry a trochu počítačov". Píšu ho dvaja íudia.
Kým pri Sieťovke človek na technológie ani nenarazí a v Interese nie sú akcentované, v Netáčiku (www.in ternet.sk/netacik) ich je požehnane. Netáčik je one-man show: Autor, veími mladý muž menom Juraj DarKie Bednár, charakterizuje v minuloročnom nultom čísle svoj časopis takto: "Co je to NETACIK? Netacik je casopis pre ludi, ktori su posadnuti Internetom, alebo OS UNIX. Co NETACIK nie je? Netacik nie je pre zacinajucich uzivatelov Internetu(vlastne je pre stredne pokrocilych), ale je dobre, ak zbieraju tento casopis, lebo ked uz nebudu zacinajuci tak sa im moze zist. :-)" Takze tak.
Aj Košičan Rastislav Škultéty je mladý (17 alebo možno už 18 rokov) a talentovaný programátor. Čitateíov svojej Pavučiny (www.pavucina.sk) však nehíadá výlučne medzi "profíkmi", pretože jeho záujmy sú široké, zah+ňajú java script, literatúru aj kúzelnícke triky.
Slovenskou hudbou na webe som sa zaoberal v minulom I4U, takže posledný link okomentujem iba stručne: ambície stať sa prvým slovenským hudobným e-zínom má stránka Sound Side Site (music.gratex.sk). Obsahuje totiž aktuálnu časť (nové CD, "newsy" a koncerty).
Onedlho budeme mať možnosť opäť zostúpiť do podzemia: Underground sa presunul na Isternet (www. isternet.sk/underground) a je "under construction". Keď ho dokonštruujú, nájdeme na ňom: Music, drugs, links, party gallery... predtým to bol pokus o malý Živlík s kúzlom chceného i nechceného. Uvidíme. Znie to síubne.
E-zíny všeobecne majú aspekty, ktoré slovenské elektronické časopisy len potvrdzujú: okrem poskytovania informácií atď. (funkcia totožná s papierovými časopismi) je to často akási klubová záležitosť pre pozvaných i nepozvaných. A hlavne: zdieíanie informácií a hyperlinková štruktúra ich priamo predurčuje, aby sa stali súčasťou postindustriálneho folklóru.
Marian Jaslovský