Vnútornú časť Slnka ležiacu pod viditeľným "povrchom" - fotosférou nemôžeme pozorovať
priamo. Vďaka matematickým modelom však dnes pomerne presne vieme, ako vyzerá
vnútro Slnka. Zdrojom energie Slnka sú termonukleárne reakcie, pri ktorých
dochádza k premene ľahších prvkov na ťažšie za súčasného uvoľňovania energie.
Pre Slnko je momentálne najpodstatnejšia reakcia, pri ktorej dochádza k premene vodíka
na hélium. Táto reakcia prebieha v jadre (1) Slnka, kde panuje teplota asi 15.6 . 10
6 K. Každú sekundu sa pri nej premení asi pol miliardy ton vodíka. Táto
reakcia uvoľňuje asi 97 % všetkej energie vyžarovanej Slnkom. Zostávajúca
časť pripadá na iné termonukleárne reakcie. Energia sa vo vnútornej časti Slnka
prenáša žiarením (2). Vo vzdialenosti asi 200 000 km od viditeľného povrchu sa tento
proces prenosu stáva neefektívny - musí nastúpiť iný proces, a to konvekcia (3).
Konvekcia je premiešavanie teplejšej a chladnejšej látky. Teplé vzostupné prúdy
stúpajú nahor až do slunečnej fotosféry. Chladné prúdy klesajú zase nadol.
Pri pohľade na slnečnú fotosféru vidíme tú najvyššiu časť konvektívnej zóny,
ktorá má granulovanú štruktúru. Jednotlivé granule sú vrcholky vzostupných
prúdov.