Obloha pri úplnom zatmení Slnka

Na urobenie snímky bol použitý širokuhlý objektív s ohniskovou vzdialenosťou 28 mm. Slnko zakryté Mesiacom má na negatíve len o niečo málo viac ako 0.2 mm. Fotografický prístroj Minolta X-700 bol nastavený na automatický režim expozície na rozdiel od ostatných prístrojov, kde boli použité časy spočítané presne podľa vzorcov popisujúcich jas slnečnej koróny. Citlivosť bola nastavená na 200 ASA namiesto menovitej citlivosti 400 ASA, aby bola istota, že film zvládne veľmi vysoké kontrasty.

Pohľady na oblohu a do krajiny pri úplnom zatmení Slnka fascinujú hrou farieb a kontrastov. Nie je síce úplná tma, osvetlenie však nie je o mnoho silnejšie než v noci počas splnu. Obloha vysoko nad obzorom je taká tmavá, že sú na nej dobre viditeľné jasnejšie hviezdy a planéty. Na snímke je neprehliadnuteľná predovšetkým planéta Venuša. Smerom k obzoru je obloha stále svetlejšia a v diaľke je jasne vidieť, že tam už nie je úplné zatmenie a svieti tam Slnko. Snímka bola urobená približne uprostred trvania úplného zatmenia veľmi blízko stredu pásu totality. Mesačný tieň tvoril na zemskom povrchu elipsu s veľkou polosou 57 km a malou polosou 48 km. To spôsobilo, že slnečná žiara bola vidieť v diaľke vo všetkých smeroch. Keby sme si odmysleli jasne žiariacu korónu zakrytého Slnka, vyzerala by obloha podobne ako ráno pred východom Slnka, lenže Slnko akoby chcelo za chvíľu vyjsť súčasne na východe, západe, juhu, ... jednoducho všade. Tieň Mesiaca sa rútil po zemskom povrchu rýchlosťou 686 m/s, a preto žiara nad západným obzorom rýchlo silnela a za minútu tento nádherný pohľad zmizol.


Fotografované dňa 11.8.1999 v Maďarsku 2 km JJV od obce Németkér objektívom Minolta 2.8/28 mm na farebný negatívny film Agfacolor HDC 400 Plus.

Copyright (C) 1999 Zdena Druckmüllerová
IMG_ID=0A