Snímka, na ktorú sa pozeráte, je niečo medzi expozíciou a pokusom o podpálenie filmu.
Pretože expedícia nemala so sebou hasiaci prístroj, je to posledná snímka v sérii.
Teraz ale vážne. Všetci účastníci expedície boli dopredu informovaní o veľkom
nebezpečí poškodenia zraku pri pohľade do ďalekohľadu alebo fotoaparátu namiereného
mimo úplné zatmenie do Slnka. Preto akonáhle sa objavili prvé intenzívne lúče,
prestali sme sa pozerať do hľadáčikov fotoaparátov. Každý z nás fotografov
však urobil ešte niekoľko snímok naslepo. Bolo nám úplne jasné, že takéto snímky
nemôžu mať žiadnu vedeckú hodnotu, môžu však byť veľmi pôsobivé. Obzvlášť
krásna snímka sa podarila dcére Hane, ktorá sa zaoberala snímkovaním vonkajšej koróny
svetelným teleobjektívom Sonnar 2.8/200 mm. Priamo z nej srší obrovská intenzita
svetla zvýraznená učebnicovým difrakčným krúžkom. Cez obrovský jas prvých
lúčov slnečnej fotosféry je stále ešte dobre viditeľná vnútorná koróna.
Na
tmavšej verzii snímky je nápadná i červená žiara chromosféry.
Vzdialenejšie časti koróny však už nie je možné z negatívu
"vytiahnuť" ani rafinovanými matematickými metódami, pretože ich kontrast
je vďaka rozptýlenému svetlu príliš nízky. Tieto časti koróny však možno rekonštruovať
na základe predchádzajúcich snímok. Tým vznikne
unikátna snímka konca úplného zatmenia.