Akú farbu má koróna?

Na položenú otázku nie je jednoduchá odpoveď. Kým sa ju pokúsim zodpovedať, musím aspoň stručne popísať, ako oko vníma farby. V ľudskom oku sú tri typy svetlocitlivých buniek s rôznou spektrálnou citlivosťou. Niektoré bunky sú citlivé v červenej, iné v zelenej a iné v modrej časti spektra. Farba je potom určená pomerom v miere podráždenia týchto troch typov buniek. Ľudské oko používa farby na skúmanie okolitého sveta. Farba je dôležitá napr. pri rozpoznávaní objektov. Spektrálne zloženie svetla však nie je určené len vlastnosťami povrchu predmetov, na ktoré sa pozeráme, ale aj spektrálnymi vlastnosťami zdroja, ktorý objekt osvetľuje (Slnko, žiarovka, žiarivka). Ľudské oko je preto vybavené pomerne dokonalou metódou kalibrácie. Pre každý zdroj si oko definuje bielu farbu iným pomerom zložiek (červenej, zelenej a modrej) tak, aby farby objektov, na ktoré se pozeráme, zostali zachované (aspoň približne) bez ohľadu na zdroj osvetlenia. Farba teda nie je určená len spektrálnym zložením svetla, ale i kalibráciou oka, t.j. definíciou bielej farby. A to je práve problém pri odpovedi na otázku, akú farbu má koróna. Spektrálne zloženie svetla koróny je dnes veľmi presne známe. Ale ako vníma jej farbu ľudské oko?

Pri zostávajúcich dvoch okom viditeľných slnečných vrstvách, t.j. fotosféry a chromosféry, je situácia veľmi jednoduchá. Fotosféra je biela. Neexistuje "belšia" biela, ako je farba slnečnej fotosféry, pretože fotosféra je zdrojom svetla, ktoré cez deň osvetľuje zemský povrch, a preto je naše oko počas dňa "nakalibrované" práve tak, že jej svetlo považuje za neutrálne biele. Chromosféra je sýto červená, čo je spôsobené spektrálnou čiarou vodíka H-alfa, v ktorej žiari chromosféra veľmi intenzívne. Farba je natoľko sýta, že na farebnej kalibrácii prakticky nezáleží. Podráždenie červenocitlivých buniek je také silné, že podráždenie zelenocitlivých a modrocitlivých buniek je skoro zanedbateľné. Slnečná koróna však nemá žiadnu výraznú farbu, a preto jej farebný odtieň je silne závislý na tom, čo definujeme ako bielu. V krátkej dobe úplného zatmenia chýba svetlo slnečnej fotosféry, ktorá je zakrytá Mesiacom. Oku teda chýba "klasický kalibračný" pre neho známy zdroj bieleho svetla. Preto sa môžu subjektívne názory na farbu koróny líšiť. Korónu väčšina ľudí hodnotí ako mierne modrastú. Modré zafarbenie koróny pri úplnom zatmení je dané modrou farbou zemskej oblohy. Intenzita tejto modrej farby je závislá na tom, do akej miery si ľudské oko zvykne počas krátkej doby úplného zatmenia na nevšedné svetelné podmienky a dokáže si "odmyslieť" farbu oblohy. Pokiaľ by sme sa snažili porovnať objektívnymi metódami farbu koróny a farbu fotosféry, bola by farba koróny len nepatrne odlišná, t.j. koróna je takmer biela (s miernym posunom do zelenej farby). Táto podobnosť farieb ešte neznamená, že spektrálne zloženie svetla fotosféry a koróny je rovnaké. Znamená len, že pomer červenej, zelenej a modrej zložky svetla je približne rovnaký.

Kliknutím na obrázok si ho môžete prezrieť vo väčšej veľkosti. Väčšia verzia je zámerne naskenovaná tak, aby boli lepšie vidieť vzdialenejšie časti koróny. Bezprostredné okolie Slnka je silne preexponované. Špeciálnym spracovaním však možno z negatívu "vytiahnuť" i túto časť a pozrieť sa na protuberancie. To svedčí o fantastickej kvalite použitého filmu Fujicolor Superia 800.


Fotografované dňa 11.8.1999 v Maďarsku 2 km JJV od obce Németkér objektívom typu Maksutov - Cassegrain MTO 1000a, 10.5/1084 mm na farebný negatívny film Fujicolor Superia 800 za dokonalých poveternostných podmienok expozíciou 1/60 s.

Copyright (C) 1999 Miloslav Druckmüller
IMG_ID=26