Svůj vztah, ba přímo "pasiu" k počítačům a teď také Síti pro nás proměnil v dopis, jenž vám předkládáme. (Slovenštiny se nelekejte, ještě jste ji nestačili zapomenout...) Chcete-li se o Jaro Filipovi dovědět víc, případně mu napsat, pak hledejte na http://www.eunet.sk/filip.

Only 4 You, milí priatelia!

Celý svoj život sa zaujímam o rôzne výdobytky techniky, elektroniky a o všetko, čo s tým súvisí. Môj fanatizmus a posadnutosť prístrojmi, ktoré fungujú, je priamo úmerná absolútnej nevedomosti o princípe ich fungovania. Neviem kde v detstve sa stala chyba, ale keď vidím rad rôznych tlačítok, svetielkujúcich panelov, rozbúši sa mi srdce a fascinovaný zabudnem na všetko vôkol seba. A hlavne si potrpím vždy na tie najnovšie a najprogresívnejšie vynálezy z tejto oblasti. Keď sa o nich dozviem, chcem ich vlastniť podľa možnosti ešte v ten deň a za akúkoľvek cenu. Podaktorí z Vás iste uznajú, že takáto priam maniakálna zaujatosť musí ísť strašne do peňazí. Máte pravdu -- Priekopníci v akejkoľvek oblasti to nikdy nemali a nebudú mať ľahké! Každá novinka technického charakteru, totiž vo svojich začiatkoch stojí strašné peniaze, a kto ju chce mať prvý, musí veľa zaplatiť. A to je môj prípad...

Potom keď už takáto exkluzívna novinka postupom času "zľudovie" a stane sa prístupná pre široké vrstvy obyvateľstva a stojí už iba pár šupov, mňa, načisto zruinovaného už dávno fascinuje nový vynález, ktorý opäť stojí "majlant"...

Takže po finančnej stránke, ako iste uznáte, to my -- PRIEKOPNĺCI -- nemáme vôbec ľahké! Ale ako sa hovorí, "Peniaze nie sú všetko", a platí to aj v tejto oblasti. Okrem večných finančných suchôt, zožíname totiž od svojich spoluobčanov a blízkych priateľov aj večný a neutíchajúci posmech, a ak poviem, že si o mne myslia že som čudák, tak je to iba úbohý eufemizmus, ktorý má s realitou len veľmi málo spoločné!

"Filip si zas kúpil nový televízor, taký širokouhlY, že vraj 16 na 9, má to voľajaký Dolby surround... pche... no povedz, na čo mu to bude...?"

Takto a podobne sa vyjadrujú mne blízki ľudia a významne si pritom klopú prstom na čelo. Samozrejme po istom čase, keď už všetci pochopili, že širokouhlY televízor s Dolby suurroundom je vec takpovediac každodenná a všetci si ho (stojí už v tom čase pár šupov) kúpili, moja nepokojná duša už sa vznáša v úplne iných sférach, svet priniesol úplne iné a oveľa lepšie vynálezy a moji známi si už opäť môžu začať klopkať po čele...

A tak to bolo aj s týmito nešťastnými počítačmi... pamätám sa, ako by to bolo dnes. Pred štrnástimi rokmi, za hlbokého komunizmu, sa kamarát vrátil zo Západu a doniesol malú zázračnú mašinku, zvanú Sinclair ZX Spectrum 16 KB.

Po krátkom zoznámení sa s týmto zázrakom som okamžite pocítil, že hodiny môjho vnútorného pokoja sú zrátané! Láska na prvý pohľad!

Priznám sa otvorene, v ten istý deň som si ho nedokázal splašiť, ale bolo to do týždňa, akože sa Filip volám! Opäť niečo, čomu absolútne nerozumiem, a predsa to funguje...

Nie, nie, toto nebude len taká obyčajná sezónna láska -- to som tušil už priamo v tej chvíli. To je -- zdá sa -- láska na celý život! To je čosi, čomu asi zostanem verný až do smrti, hovorím si (aj keď o vernosti chlapov si napríklad vy, milé dámy, myslíte svoje a častokrát máte aj pravdu), veď tomuto neprídem na kÂb nikdy!

Doteraz som sa vo svojom tvrdení nesklamal a som na to hrdý! Počítač ako taký, je dačo tak úžasné a záhadné, že ma to asi neopustí nikdy...

Prepáčte milé dámy, ale tu vidím istú možnosť, ako si zachovať vernosť chlapa -- zostať tajomná, záhadná a nepreniknuteľná až do hlbokej penzie. Samozrejme, nehovorím, že som medzi tým trošku, ako sa u nás hovorí "nezahol" , veď som mal malý "románik" aj so satelitnou technikou .V roku 1986 som spôsobil opäť v Bratislave menší škandál, keď som si ako jeden z prvých dal vylaminovať dvojmetrovú parabolu, ktorú som bez najmenších rozpakov vyteperil na strechu.

Keďže bývam naproti bývalému Ústavu Marxizmu-Leninizmu (teraz je tam SDĽ, hehe...), viete si isto predstaviť, aké súdruhovia vyvaľovali veľké oči na ten zázrak, o ktorom si mysleli, že existuje iba v amerických filmoch a potom ešte na Lomnickom štíte , kde slúžil ako pomôcka pre meteorológov.

Samozrejme, všetci si ako vždy začali klopkať prstom po čele a hádzať po mne posmešné pohľady: Pozrite, 60 000 tisíc vyhodil za tú kravinu, a ešte ho aj možno zavrú!

Počítač mi túto drobnú neveru odpustil...

Počítače vôbec vedia odpúšťať, milé dámy! Keď poukazujem na niektoré drobné výhody tohoto rovnako diablovho vynálezu, akým ste aj vy, ak dovolíte, musím uznať, že má niekoľko predností, ktoré vám zase chýbajú. Napríklad môj počítač doma sa na mňa vôbec nenahnevá, keď sa vrátim neskoro večer domov a pritom vie, že som cez deň pracoval uprostred mesta na úplne inom počítači... hm... nechajme to tak... čo keď to bude čítať aj moja žena...

Programovanie na Sinclairi som zvládol napriek tomu, že v oblasti matematiky by som mohol reprezentovať Slovensko iba na matematickej paralympiáde...

Prirástla mi tá vecička k srdcu... vystriedal som od vtedy niekoľko značiek, až som zakotvil pri plnej multimediálnosti legoidnej skladačky zvanej PC. Je to tak trošku na spôsob "udelej si sám", ale čo už chudobný Slovák neurobí pre svoje potešenie...

Počas počítačovej éry sa zdvihla obrovská vlna odporu. Klopkači po čele začali namietať, že počítač odcudzuje človeka človeku, uzatvára jednotlivca do izolácie a jednotlivec sa teda nemôže tešiť z inak radostného a perspektívneho života. Tieto a iné podobné kydy, tak typické pre vzťah súdruhov k výpočtovej technike, takto prenikli aj do slovníka normálnych, duševne zdravých ľudí. Akokeby pravidelné chodenie na ryby takisto neodcudzovalo človeka človeku...

Medzitým klopkači už dávno používajú textové editory a namiesto po čele už dávno klopkajú po keyboarde svojho počítača... ale... ale... a to je zaujímavé, stále som pre niektorých opäť nenapraviteľný čudák!

Uhádli ste; je tu I N T E R N E T !!!

Famózny vynález (opäť mu absolútne nerozumiem), ktorý spôsobil, že svet sa zmrštil, že ľudia majú zrazu k sebe blízko. Stretávajú sa priatelia, ktorí sa celé desiatky rokov nevideli a zrazu sa vzájomne nachádzajú na sieti, na tej obrovskej pavučine, ktorá sa tiahne celým svetom a o chvíľu nás prikryje a my sa všetci stretneme, nie ako svojho času povedala Brigitte Bardot "v jednej posteli", ale na sieti!

Túlame sa po Bielom dome, navštívime CNN, MTV, prečítame si dennú tlač tak dnešnú, ako aj zajtrajšiu, pozrieme sa aké nové pesničky má Mr. Sting na svojej homepage, real audiom si vypočujeme texaské Rock radio, VDO playerom si zas pozrieme na sieti video, pozrieme sa webovými kamerami na tie najneuveriteľnejšie miesta na svete a keď diabolská Altavista po napísaní nášho vlastného mena (priznajte sa, kto z Vás to tiež neskúsil?) vypľuje v priebehu dvoch sekúnd všetky adresy, kde sa pohybuje existencia zvaná Filip -- to už prestávajú žarty a začínajú vysoké telefónne účty. Chlapi, ktorí prepadli Internetu, poznajú ženy už iba z webových stránok...

No a samozrejme zástup vašich známych sa opäť valí ulicou a významne si klopkajú po čele, dávajúc Vám najavo, že ste opť prepadli niečomu, čo pre normálny život človeka nemá žiadny význam, a slúži to iba na míňanie peňazí a celkovú roztopaš...

Pokojne sa na nich usmejte, vy predsa viete svoje... o chvíľu budú prosebne klopkať, dobíjajúc sa na sieť, aby im otvorila svoje bezodné dvere. Dvere, ktoré vedú ku každému z nás. Dvere, ktoré nás spájajú a nie rozdeľujú... a o tom je a mal by byť -- INTERNET.

Dopísania nabudúce, dear inet maniacs!

Váš Jaro Filip